Periskop

Africké leto v Európe
Toto leto sa celkom isto zaradí medzi najteplejšie za uplynulé roky a pokorí všetky doterajšie rekordy. Extrémne horúčavy, ktoré sužujú viaceré európske krajiny, prinášajú mnoho zdravotných rizík, spôsobujúcich vážne kolapsové stavy, ba aj úmrtia ľudí chorých na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, poruchy termoregulácie a závažné hormonálne ochorenia. Extrémne počasie si v Európe vyžiadalo už desiatky obetí. Zatiaľ čo južnú Európu sužuje sucho a extrémne vysoké teploty, Britské ostrovy postihli silné dažde a záplavy. Rekordné horúčavy neobišli ani nás a meteorológovia zaznamenali na deviatich miestach Slovenska teplotné rekordy. Na dvoch staniciach teploty prekonali absolútny slovenský rekord. V Dudinciach vystúpili na 40 stupňov Celzia a v Hurbanove namerali dokonca 40,1 stupňa Celzia. Padol tak doterajší absolútny teplotný rekord z 5. júla 1950, keď v Komárne namerali 39,8 stupňa Celzia. Množstvo ľudí využíva horúce dni na opaľovanie. Podľa odporúčaní sú na priame slnenie vhodné len ranné a neskoré popoludňajšie hodiny.

Zomrel Ilja Zeljenka
Po ťažkej chorobe umrel v júli popredný hudobný skladateľ Ilja Zeljenka. „Celý život som sa pokúšal odpovedať si na otázku, prečo umenie existuje. Prišiel som len na to, že je to jediný spôsob, ktorý nám umožňuje žiť svoj život, ako chceme, lebo inak ho žijeme iba tak, ako musíme a vieme," tvrdil Ilja Zeljenka, ktorý by sa v decembri dožil 75 rokov. V roku 1956 skončil štúdium kompozície na bratislavskej VŠMU u Jána Cikkera. Bol dramaturgom Slovenskej filharmónie a Československého rozhlasu. V roku 1973 ho vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov, dlho platil zákaz hrať jeho hudbu. Po novembri 1989 sa vrátil na scénu - stal sa predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom hudobného festivalu Melos Étos a na VŠMU vyučoval kompozíciu. Je tvorcom opier Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy, deviatich symfónií, klavírnych sonát, sláčikových kvartet, scénických pašií, koncertných kompozícií. Skomponoval hudbu k stovke filmov, medzi ktorými sú aj v zahraničí známe tituly ako Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac.

Za Adelou Gáborovou
Vo veku 67 rokov minulý mesiac odišla do hereckého neba Adela Gáborová. Po absolvovaní štúdia VŠMU v Bratislave v roku 1961 dostala angažmán v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Gáborovú si vyberali režiséri do komédii i muzikálov a mimoriadne presvedčivo dokázala stvárniť aj charakterovo ťažké postavy. Na divadelných doskách stvárnila asi 140 rozličných postáv a žiarila aj pred kamerou. Počas života vytvorila 120 televíznych a asi 30 filmových rolí. Na obrazovke debutovala v roku 1976 v televíznom filme Sokovia. Nasledovali Frndolína, Nevera po slovensky, Dievčatko z predmestia, Iná láska, Čierna ovca, Hľadanie šťastnej chvíle, Balada o mŕtvych očiach, Neha, či Jaškov sen. Naposledy účinkovala vo filme Bloodlines z roku 2003. V roku 1999 získala prestížne divadelné ocenenie Dosky za stvárnenie úlohy Lady Macbeth v inscenácii hry Williama Shakespeara - Macbeth. Prezident Ivan Gašparovič jej 1. januára 2006 udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR v oblasti divadelnej kultúry.

Hoj, vlasť moja v Nitre
Nadácia Konštantína Filozofa v Nitre a Agrokomplex-Výstavníctvo Nitra budú opäť organizátormi už 13. ročníka tradičného kultúrneho podujatia Hoj, vlasť moja. Uskutoční sa 1. spetembra pri príležitosti Dňa Ústavy SR v pavilóne „V" v areáli výstaviska Agrokomplex Nitra. Koncert je známy účasťou najvýznamnejších sólistov orchestra Zboru opery SND a symbolizuje oslavu prijatia našej ústavy. Aj v tomto roku milovníkov vážnej hudby čaká pútavý program, v ktorom zaznejú najvýznamnejšie árie našich a svetových majstrov -Eugena Suchoňa, Gaetana Donizettiho, Lea Delibesa, Charlesa Gounoda, Giuseppe Verdiho, Francesca Cilea, Pietra Mascagniho, Giacoma Pucciniho a Gejzu Dusíka. Vystúpia poprední sólisti opery SND Jozef Kundlák, Ľubica Rybárska, Peter Dvorský, Jolana Fogašová (na snímke), Martina Masaryková, Adriana Kohútková, Ľudovít Ludha a Martin Babjak. Organizátori pozývajú všetkých hudobných fajnšmekrov. Vstupné je dobrovoľné. Program koncertu je zverejnený na www.agrokompex.sk.

Politická situácia praje sporeniu
Prvá stavebná sporiteľňa (PSS), ktorá tento rok oslávi 15. výročie pôsobenia na Slovensku, uzatvorila v prvom polroku tohto roka takmer 85,5-tisíca nových zmlúv v objeme cieľových súm 22,1 mld. Sk. Vyše 90-percentný podiel tvorili zmluvy s fyzickými osobami, teda 80 153 zmlúv. V medziročnom porovnaní počet všetkých nových obchodov podľa člena predstavenstva PSS Ericha Feixa (na fotografii prvý zľava) vzrástol o viac ako 16 percent, pričom celková suma sa zvýšila o 38,1 percenta. Pod rast nových obchodov sa podľa neho podpísala pokojná politická situácia. Nezasahovanie do systému stavebného sporenia totiž označil za veľmi dôležité. „Predpokladáme, že za celý tento rok PSS uzatvorí 180-tisíc nových zmlúv a objem cieľových zmlúv by mal predstavovať zhruba 45 až 47 miliárd korún," povedal Feix. „Prostriedky klientov smerujú viac na bytovú rekonštrukciu ako na kúpu," konštatoval predseda predstavenstva PSS Imrich Béreš (na snímke v strede). Stavebná sporiteľňa evidovala ku koncu júna tohto roka niečo vyše 887-tisíc sporiteľov.

Orient Expres na Slovensku
Legendárny vlak Orient Expres zavítal po prvý raz na Slovensko. Zastavil sa na železničnej stanici v Banskej Bystrici, ktorá sa na chvíľu premenila na dejisko mnohých knižných i filmových príbehov. Na peróne č. 9 ich pripomenuli postavy Sherlocka Holmesa či Jamesa Bonda. Pasažierov vlaku privítal primátor Ivan Saktor preoblečený za Hercula Poirota. Legendárny vlak, ktorý zvečnila vo svojom diele Vražda v Orient Exprese slávna anglická spisovateľka Agatha Christie, jazdí po Európe od roku 1883, keď po prvý raz vyštartoval z Paríža do Istanbulu. Súčasní pasažieri Orient Expressu zaplatili za osemdňový výlet z Benátok cez Viedeň, Banskú Bystricu, Varšavu a Krakov do Prahy 200-tisíc korún. Raz do roka môžu záujemcovia absolvovať aj pôvodnú trasu z Paríža do Istanbulu. Vo vlaku s interiérom v štýle 20. a 30. rokov minulého storočia nechýba luxusná obsluha, francúzski šéfkuchári, butik s oblečením, obchod s francúzskym krištáľom a klenotníctvo. Okrem iných má 3 reštauračné, 1 barový vozeň a 11 spacích vozňov a môže v ňom cestovať 120 pasažierov.

Desať rokov SZM
V uplynulých dňoch sa Banská Bystrica stala centrom osláv 10. výročia vzniku Socialistického zväzu mladých, jedinej socialisticky orientovanej mládežníckej organizácie u nás. Medzi pozvanými hosťami boli aj zástupcovia KSS či českého Komunistického svazu mládeže. Prevažná časť programu sa odohrala v príjemnom prostredí rekreačnej oblasti Malachov. Hlavným bodom programu bol pochod proti kapitalizmu v centre stredoslovenskej metropoly. Heslami ako „Politici za mreže, to je odkaz mládeže!", „Miesto vojny kondómy, mladým právo na domy!" či „Prezident Bush - radšej mlč!", „Proti rasizmu, proti fašizmu - SZM!" reagovali účastníci na súčasné problémy a dianie doma a vo svete. Posledný deň osláv účastníci venovali otvorenému zasadnutiu ústredného výboru organizácie. Po zhodnotení doterajších aktivít spresnili organizačné pokyny v súvislosti s ďalšími akciami, medzi ktoré patria napríklad stanové tábory pre mládež, oslavy výročia SNP či zhromaždenie pri príležitosti 17. novembra.

Oslávenec Ján Smolec
Známy publicista, reportér a predseda Slovenského literárneho fondu Ján Smolec v týchto dňoch oslávil 75 rokov. Narodil sa vo francúzskom Blay. Od roku 1956 do 1969 bol redaktorom denníka Smena a patril medzi legendárnu smenársku reportérsku „jedenástku". V rokoch normalizácie stratil zamestnanie a dostal dvadsaťročný novinársky dištanc. Po čase začal pracovať v podniku ERPO na úseku reklamnej činnosti. Po novembri 1989 bol politicky rehabilitovaný. Zakrátko ho zvolili za poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR, neskôr sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a šéfredaktorom denníka Slovenská REPUBLIKA. Krátko viedol aj redakciu Nového dňa. Ako novinár a publicista v deväťdesiatych rokoch bojoval za slovenskú zvrchovanosť a štátnosť. Svoje novinárske úspechy i prehry, životné zážitky a spomienky zhrnul v nedávno vydanej knihe (Ne)zazubadlený reportér. K jeho životnému jubileu mu zablahoželal aj prezident Ivan Gašparovič. Redakcia Extra plus sa pripája ku gratulantom.