Foto: SITA

Daňový populizmus

Zásahy do daňového systému sú momentálne rizikom

Karol Palkovič

Opozícia sa opäť zaskvela. Možno preto, aby si verejnosť nebodaj nevysvetľovala jej ničnerobenie ako bezradnosť, predložila do parlamentu návrh novely zákona o dani z príjmov.

Podľa nej by sa daň z príjmu právnických a fyzických osôb mala znížiť z 19 na 17 percent. Svoj návrh zdôvodňuje okrem iného aj tým, že Slovensko v súčasnosti zaznamenáva vysoký ekonomický rast, ktorý takéto úpravy umožňuje.

Je pritom zaujímavé, že hospodárskym rastom sa opozícia rada zviditeľňovala už v čase, keď bola pri vládnom kormidle. Nezabudla, samozrejme, vždy zdôrazniť, že sa tak dialo vďaka reformám, ktoré uskutočnila v čase svojho vládnutia.

Uvedomovali si riziká
Iste, nik nenamieta proti tomu, že viaceré z reforiem skutočne položili základy k postupnému hospodárskemu rastu Slovenska. Natíska sa však otázka, prečo s návrhom na zníženie daní z príjmov neprišla predchádzajúca vláda už v minulom roku, keď takýto krok mohol byť pre ňu navyše výhodným predvolebným ťahom.

Podporu pritom vtedajší vládny kabinet nachádzal najmä medzi podnikateľmi. Napríklad Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, začiatkom januára 2006 predpovedal, že politické argumenty dostanú prednosť pred ekonomickými a dane klesnú ešte pred júnovými parlamentnými voľbami.

Ak sa tak nestalo, svedčí to o jednom: pravicová vláda si uvedomovala značné riziko negatívneho vplyvu na ekonomiku v období prípravy Slovenska na vstup do eurozóny. Hoci podnikatelia by zníženie dane z príjmu väčšinou privítali, na slovenskom trhu sú firmy, ktoré sa k tejto otázke stavajú prinajmenšom opatrne.

Bratislavská automobilka Volkswagen či košický U. S. Steel totiž ešte stále majú výhodné daňové prázdniny. Na istý čas sa daniam vyhnú aj investori, ktorým vládny kabinet udelil úľavy vlani.

Ide o dodávateľov firiem Kia, Samsung Electronics, Sony alebo Johnson Controls. Daňové úľavy vo výške približne 6 miliárd korún sa však týkajú aj celého radu stredne veľkých podnikov.

Je za tým žiarlivosť?
Rezervovaný postoj k návrhu na zníženie daní zaujali aj viacerí ekonomickí experti a analytici. Viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj Brigita Schmögnerová tvrdí, že nie je možné robiť v jednom období všetko naraz.

To znamená zabezpečovať znižovanie schodku verejných financií pod 3 percentá výkonu ekonomiky s cieľom vstúpiť do eurozóny v roku 2009 a zároveň znižovať daňové zaťaženie. Aj podľa poradenskej organizácie Amrop Jenewein Group v prípade zníženia daní by bol vplyv na štátny rozpočet skôr negatívny ako pozitívny.

Zásahy do daňového systému sú momentálne pre verejné financie rizikom, varuje taktiež prognostik SAV Pavol Kárász, ktorý zníženie dane z príjmu nepovažuje za kľúčový problém nášho ekonomického prostredia. Ani hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth si nemyslí, že ekonomike, ktorá rastie veľmi dobre, je potrebné umelo pomáhať znižovaním daní.

Hoci, na druhej strane v rozhovore pre Hospodárske noviny uviedol, že poslanecký návrh je lepší, „ako nerobiť nič". Krátkodobý negatívny vplyv nižších daní na príjmy štátneho rozpočtu priznáva aj samotná opozícia.

V nasledujúcom roku by rozpočtové dôsledky takéhoto kroku mali predstavovať takmer 12 miliárd korún. Nemožno sa preto čudovať, ak premiér Robert Fico zdôrazňuje, že až do okamihu, keď sa rozhodne o budúcnosti Slovenska z hľadiska eura, dane z príjmu sa vláda dotýkať určite nebude.

Navyše, v iných štátoch EÚ majú dane oveľa vyššie. Napríklad v Rakúsku sa daň pohybuje od 38,33 až do 50 percent, podľa výšky príjmu. Kto zarába viac, je viac zdanený i v Nemecku - od 15 do 42 percent a podobné pravidlo platí i v ďalších členských štátoch únie.

Návrh opozičných politikov z tohto pohľadu teda nemožno považovať za nič iné, ako za daňový populizmus. Navyše od samého začiatku odsúdený na neúspech. V parlamente má totiž opozícia iba 65 poslancov, čo je na prijatie zákona málo a s podporou koaličných poslancov sotva môže rátať.

Ak návrh na zníženie dane z príjmu napriek tomu podáva, bude príčina niekde inde. Možno v samotnom fakte, že v nedávnom prieskume verejnej mienky vládny kabinet Roberta Fica označilo za úspešný 35,1 percenta respondentov.

Žiarlivostné komplexy z takejto vysokej podpory nedajú opozícií spávať, a tak vládnemu kabinetu aspoň hádže pod nohy polená. Tentoraz v podobe návrhu novely zákona o znížení dane z príjmu. O ďalšie prekvapenia, pripravované v jej réžii, však iste nebude núdza ani v budúcnosti.