Máte slovo

Ľudovosť ĽS-HZDS dostala na frak
Júnový snem HZDS jasne potvrdil, že táto strana je tesne spojená s jej predsedom V. Mečiarom. Na sneme získal vyše 80 percent hlasov okresných, krajských a republikových funkcionárov HZDS-ĽS. Tí síce reprezentujú prostých občanov voličov, ale aj tak sú povinní zodpovedne uvážiť, či konajú v súlade s ich názormi na vedenie strany, a najmä na jej predsedu. Veď je do očí bijúce, že HZDS v parlamentných voľbách od roku 1992 do roku 2006 neustále zaznamenáva pokles počtu hlasov. Za toto obdobie mu preferencie klesli z 37,3 na 8,8 percenta, z 1 200 000 hlasov zostala jedna šestina, teda 200-tisíc. Milión voličov sa obrátilo tejto strane chrbtom. Stratený milión znamená úbytok o vyše 80 percent. Práve takú podporu dostal pán Mečiar od 237 funkcionárov strany. Týchto 237 členov strany však v očiach súčasného vedenia ĽS-HZDS znamená oveľa viac ako jeden milión sklamaných „obyčajných" voličov. Ľudovosť ľudovej strany HZDS takto dostala poriadne na frak. A nielen ľudovosť, ale aj ľudskosť, keď niektorí zo straníckeho vedenia častovali nešetrnými slovami svojho ťažko chorého kolegu, ktorý sa odvážil oponovať V. Mečiarovi.
Pánu Veteškovi želám z úprimného srdca skoré uzdravenie. Redakcii Extra plus ako jedinému proslovensky a proslovansky píšucemu časopisu zasa želám veľa úspechov a dúfam, že sa raz dočkáme toho, aby sa stal týždenníkom.

Pavel Borguľa, Zvolenská Slatina

Nezamestnaní sú nadbytoční?
Globalizácia a medzinárodný diktát trhu, ktorým podľahli dzurindovci a vzdali sa najziskovejších podnikov, spôsobili závislosť nášho štátu, kvôli čomu stúpla nezamestnanosť. A s tou si neporadí už ani Pánboh. Mimochodom, za povšimnutie stojí vyjadrenie známeho amerického ekonóma Thurowa, ktorý považuje nezamestnaných za nadbytočných. Ľudia bez práce odchádzajú pracovať do iných štátov. Načo je nám potom vlastný? Fenomén nezamestnanosti neničí len „nadbytočných", ale škodí celej spoločnosti.

MVDr. František Pecháč, Nové Zámky

SRo: nezáujem o poslucháča
Keď v júni m. r. po dlhých hlasovacích tortúrach, dohodovacích rošádach konečne zvolili generálnu riaditeľku Slovenského rozhlasu, čakali sme, čo sa bude v tomto médiu diať. Spočiatku sa zdalo, že história sa tzv. „novým začiatkom" STV nebude opakovať. Zdanie však klamalo. Pani generálna riaditeľka sa po svojom nástupe do funkcie zastala poslucháčskej verejnosti vo veci vymáhania vysokých súm za nezaplatené koncesionárske poplatky firmou, s ktorou uzavrela zmluvu bývalá ekonomická riaditeľka SRo, oslávila 80. narodeniny Slovenského rozhlasu a pripravila reklamnú kampaň na novú programovú štruktúru. Tú po asi šesťmesačnom pôsobení vo funkcii spolu s manažmentom odštartovali koncom januára 2007. Kampaň nás koncesionárov a daňovníkov stála 12 miliónov korún. Natíska sa otázka, prečo sa musela robiť v kooperácii s externou firmou a taká megalomanská, keď rozhlas si ju vie zrealizovať vo vlastnej réžii. Tiež sa pýtame, či sa musela robiť taká rozsiahla zmena v programovej štruktúre. Z pôvodnej nezostal ani len časový signál, nieto ešte zvučky, obľúbené relácie atď. Naplnilo sa to, proti čomu sa búrime od čias Rybníčka v STV. Už vtedy sme hovorili, že po 13. riaditeľovi príde 14., 15., 16., ... 20., a každý si spolu s manažmentom urobí vo verejnoprávnom médiu to, k čomu ho vedú vlastné záujmy a záujmy ním dosadených členov vedenia. Nič proti tomu, keby sa zohľadňovali aj záujmy nás poslucháčov, daňových poplatníkov, koncesionárov a spotrebiteľov verejnej programovej služby. My, ktorí sa na to všetko skladáme, chceme byť akceptovaní. Na základe výhrad širokej poslucháčskej verejnosti sme požiadali generálnu riaditeľku o prijatie. Ona sa na ňom z pracovných dôvodov nemohla zúčastniť, rokovali sme teda s programovým riaditeľom a predsedom rozhlasovej rady. Obaja páni počas hodiny, ktorú si na nás rezervovali, neprejavili nijakú ústretovosť k požiadavkám poslucháčov.

Jana Miklovičová, Združenie občianskej sebaobrany, Bratislava

Priorita v protifajčiarskom boji
Nedávno prebehla v médiách diskusia, či má Slovensko zakázať fajčenie v baroch a reštauráciách, prípadne aj v iných priestoroch. Prekvapuje ma, že sa vymýšľajú najrôznejšie zákazy fajčenia, ale akosi sa vyhýbame základnému kroku, ktorý by sa mal urobiť v záujme obmedzenia fajčenia: striktne zakázať fajčenie všetkým občanom nášho štátu, ktorí nedovŕšia vek osemnásť rokov. Ak hovoríme o povinnosti chrániť zdravie, musíme začať práve touto vekovou hranicou.

S pozdravom, Marián Burík, Ilava

KDH sa vzďaľuje voličom
Prešovský snem KDH mal určiť ďalšie smerovanie a tvár strany, topiacej sa v mocenskom boji dvoch táborov. Konzervatívne krídlo na čele s opätovne zvoleným predsedom zatiaľ odolalo náporu tzv. reformného krídla, ktoré predstavuje najmä Palko, Lipšic, Miloško a Minárik. KDH sa svojim voličom stále viac vzďaľuje, čo dokazujú volebné výsledky a tiež nedávno zverejnené preferencie KDH. V prípade víťazstva „reformistov" by sa však KDH kresťanským princípom vzdialilo ešte viac. Lipšic, ako predstaviteľ kresťanskej strany, sa napríklad snažil zákonom vytesniť vieru z verejného života, čo je skutočný unikát (návrh o oddelení cirkvi od štátu). Mikloško zasa vyjadril ľútosť nad tým, že za súčasnej vlády bude zrejme nemožné prijať zákon o registrovanom partnerstve. KDH navonok obhajuje kresťanstvo, no napriek tomu sa ani jeden člen jeho vedenia nezúčastnil na nedávnom odhalení pamätníka jedného z najvýznamnejších kresťanov v dejinách Slovenska - Andreja Hlinku. Vrcholový člen strany so schopnosťou skutočnej sebareflexie je, zdá sa, iba Gabura, ktorý nedávno povedal: „KDH dostatočne nedocenilo vnútorné cítenie Slovákov, ich stotožnenie sa so vznikom svojho štátu. Neboli brané do úvahy túžby tohto národa. Národné povedomie má byť postavené na hrdosti na rodinu, vlasť, vlastnú dedinu alebo mesto a vlastnú spoločnosť." Keďže KDH podobné názory netoleruje, ale trestá, Gabura bol dočasne vylúčený zo strany. V dejinách slovenského národa boli, sú a predpokladám, že aj budú prítomné dva nosné princípy - kresťanský a národný. KDH sa tieto dva princípy nielenže nepodarilo spojiť, ale práve naopak - oddeliť.

Roman Nagy, Bratislava

Kňažko si vybral sám
Neviem nájsť odpoveď na otázku, ako môže človek, ktorý je hmotne zabezpečený, ktorý kráčal po schodoch kultúry i politiky, spadnúť na jeden z posledných stupňov ľudskosti a zapredať sa za pár strieborných. Milan Kňažko v americkom horore Hostel II. zhanobil meno svojho národa a vlasti. Tej, v ktorej vyrastal a ktorá mu umožnila, aby sa na spoločenskom a politickom rebríčku dostal na takú výšku. Ani nie tak dávno sa Slováci na Slovensku i v zahraničí zhnusene prizerali, ako režisér Eli Roth propagoval svoj výtvor, jeden z najsadistickejších produktov kinematografie s názvom Hostel, ktorého fiktívny príbeh sa odohráva na Slovensku. Humbug okolo filmu neskôr utíchol, zaschla aj slina odporu a hnusu smerovaná k režisérovi a každému, kto sa podieľal na tvorbe tejto zvrátenosti. Na plátna kín sa však v týchto dňoch dostalo jeho pokračovanie. Nezmenil sa režisér, nezmenil sa krvavý dej odohrávajúci sa „na Slovensku". Zmenou je však účinkovanie známeho slovenského herca v horore. Reklama totiž potrebuje nové mená, a to najmä populárnych osobností. Ak by sa na filmovú úlohu v tomto odpade ľudskej tvorby podujal nováčik, cudzinec, odchovaný bez minimálneho citu ku krajine a ľudu, o ktorom bude reč, nemuselo by sa nad tým až tak krútiť hlavou, hádam by sa stačilo s odporom odvrátiť. V novom Rothovom filme však prijal úlohu Milan Kňažko. Populárni herci, napríklad v Hollywoode, kladú dôraz na to, aby sa neznížili k niečomu, čo by pošliapalo ich dobré umelecké meno, a preto asi nikdy neprijímajú úlohy s podradnými scenármi. Oháňať sa slobodou slova a prejavu s tým, že ide o vymyslený dej, je hlúpe. Ako sa mohol muž, ktorý nie tak dávno reprezentoval Slovensko na pozícii ministra zahraničných vzťahov a neskôr ministra kultúry zapredať filmu tiahnucemu k odpadu a oplzlosti ľudských bytostí? O prvom diele filmu Hostel sa americká kritika vyjadrila ako o extrémne sadistickej, nízkorozpočtovej a nízkokvalitnej produkcii. Kňažko si túto rolu vybral sám. Nik ho k tomu nenútil. Keby žil na severoamerickom kontinente a v predchádzajúcich obdobiach zastupoval také vysoké pozície, aké mal na Slovensku, nielen politické strany, ku ktorým patril, a ktoré vymieňal, ale aj úrady, ktoré zastupoval, by takýmto jeho činom utrpeli na svojej reputácii.

Julo Behul, šéfredaktor Kanadského Slováka, Toronto

Fico je zodpovedný štátnik
Premiér Robert Fico si opätovne vyslúžil kritiku od našich dolárových „vykladačov" demokratickej pravdy a morálky za to, že vyjadril svoj postoj k snahám USA vybudovať v Českej republike a Poľsku vojenské radarové základne. Fico vyhlásil, že ak by USA požiadali o vybudovanie takejto základne na území Slovenskej republiky, ako predseda vlády by urobil všetko preto, aby takáto základňa na Slovensku nestála. Hriech predsedu vlády spočíval aj v tom, že svoje stanovisko vyslovil v Moskve, na stretnutí s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Spomínaní vykladači pravdy a morálky sa okamžite pustili do Fica a hneď ho označili za pansláva (aj keď si myslím, že to nie je nadávka, ale práve naopak) a že sa mení zahraničnopolitické smerovanie našej vlasti. Svoju kritiku na adresu premiéra zaklincovali tvrdením, že na názor Fica a SR sa v tejto veci nik nepýtal. Úlohou Vlády SR a jej premiéra je obhajovať národnú bezpečnosť štátu vždy a bez ohľadu na to, čo si o tom kto myslí a či sa ho to niekto pýta. Nakoniec, keby boli v ČR a Poľsku radarové základne, USA a Rusko by v záujme svojej národnej bezpečnosti namierilo rakety s jadrovými hlavicami na našich susedov, takáto medzinárodná situácia predsa nemôže byť ľahostajná ani nám. Robert Fico urobil presne to, čo by na jeho mieste urobil každý zodpovedný štátnik.

Mgr. Róbert Švec, Nitra

Ad: Spomienka na šoumena
Vďaka za článok o Ivanovi Krajíčkovi. Spomínam si, že keď sa vysielalo jeho Repete, v médiách ho sprevádzala nenávistná a spolitizovaná kampaň, v ktorej I. Krajíčka a Repete neustále zhadzovali a urážali „intelektuáli" na čele s Lasicom a Satinským. Píše sa rok 2007 a STV vysiela „formát" Hit storočia - takmer kópiu toľko zatracovaného Repete. A pozrime sa, kto v nej v kuse účinkuje a ryžuje na honorároch? Milan Lasica! Zdá sa, že reláciu vymysleli špeciálne pre neho. Tento človek nemá kožu na tvári.

Ing. Anton Húščava, Bratislava

Novinka: Video sekcia

Vytlačiť Poslať