Foto: SITA

Gé osmička

V Nemecku sa stretli lídri najbohatších štátov sveta

Peter Jánošík

Rast a zodpovednosť sú vyjadrením hlavného motívu nemeckého predsedníctva samitu najvyspelejších štátov sveta G8, ktorý sa nedávno konal v nemeckom Heiligendamme.

Nemecké predsedníctvo
„Formovanie globalizovaného svetového hospodárstva bolo stredobodom nášho snaženia ako predsedníckej krajiny. Chceme, aby rozmach svetového hospodárstva bol trvalý.

Sociálne formovanie globalizácie je a bude jednou z našich najdôležitejších úloh, pretože otvorené trhy potrebujú sociálnu spoluúčasť a politickú akceptovanosť."

To sú slová Jochena Trebescha, veľvyslanca Nemeckej spolkovej republiky na Slovensku, ktoré exkluzívne vyslovil pre Extra plus. J. Trebesh pokračoval, že okrem svetového hospodárstva a ochrany klímy bola centrálnou témou samitu v Heiligendamme budúcnosť Afriky.

Nemecké predsedníctvo si želalo vyslať pozitívne posolstvo viery v budúcnosť Afriky: tamojšie štáty by si mali vytvárať štruktúry, ktoré uľahčia súkromné investície, obmedzia korupciu, umožnia väčšiu mieru demokracie, vlastnej zodpovednosti a v súvislosti so surovinami viac suverenity.

Zvýšenie pomoci pre Afriku
Na začiatku samitu sa lídri G8 stretli s predstaviteľmi afrických krajín. Tesne predtým odsúhlasili zvýšenie rozvojovej pomoci pre Afriku o 60 miliárd dolárov s dôrazom na boj proti chudobe, AIDS, malárii a tuberkulóze.

Zástupcovia siedmich krajín G8 na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sa stretli s prezidentmi Egypta, Alžírska, Senegalu, Ghany a Nigérie.

Chýbal medzi nimi americký prezident George Bush, ktorý sa ospravedlnil pre žalúdočné problémy. „Bola to veľmi úprimná a otvorená diskusia," povedala po stretnutí A. Merkelová. „Povedali sme, že v mene krajín skupiny G8 si uvedomujeme naše záväzky a radi by sme naplnili sľuby, ktoré sme dali," dodala.

Odklad Kosova
Jednou z ďalších tém samitu bola budúcnosť Kosova. Prezident Bush sa pred rokovaním o tejto juhosrbskej provincii stretol vo svojom apartmáne so svojím novým francúzskym kolegom Nicolasom Sarkozym.

K čomu dospeli medzi štyrmi očami nevedno, v každom prípade však Spojené štáty a Európska únia vrátane Francúzska podporujú tzv. kontrolovanú nezávislosť Kosova na základe plánu OSN a usilujú sa presvedčiť Rusko, ktoré násilné oddelenie provincie od Srbska odmieta.

Predstavitelia G8 sa napokon dohodli na odklade hlasovania o Kosove v Bezpečnostnej rade OSN. Návrh na odklad predložil práve Sarkozy, podľa ktorého by malo Rusko za odloženie hlasovania niečo ponúknuť ako protihodnotu. Čo mal presne na mysli, nešpecifikoval.

Štáty, čo robia starosti
Lídri krajín G8 podporili pokračovanie rozhovorov so Severnou Kóreou na základe šesťstrannej februárovej dohody z Pekingu o zastavení severokórejského jadrového programu.

G8 vyzvala na rýchle prijatie opatrení, na ktorých sa už účastníci konferencie predtým dohodli. Lídri v texte záverečného vyhlásenia odsudzujú jadrové testy KĽDR, ktoré sú hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť.

Lídri takisto vyzvali Severnú Kóreu, aby sa v budúcnosti zriekla jadrových testov a testov balistických rakiet, ako aj celého programu vývoja zbraní hromadného ničenia „úplným, overiteľným a nezvratným spôsobom".

Lídri najvyspelejších štátov sveta sa z iniciatívy USA tiež rozhodli podporiť súbor sankcií Bezpečnostnej rady OSN proti Teheránu, ak nezastaví proces obohacovania uránu.

Bush prišiel o hodinky
Na ceste zo samitu G8 sa George Bush v rámci svojho európskeho turné zastavil v Albánsku, Ríme a Bulharsku.

Kým v Ríme ho privítal rozvášnený desaťtisícový dav, ktorý protestoval proti jeho zahraničnej politike, v Tirane ho ľudia prijali nadmieru servilne, čo bolo zjavne výrazom vďaky za to, že Bush sľúbil kosovským Albáncom samostatnosť na suverénnom území inej krajiny.

V hlavnom meste Albánska boli pri Bushovej návšteve prítomní aj premiéri Chorvátska a Macedónska, ktorí spolu s albánskym premiérom svorne vyhlásili, že zdvojnásobia svoje úsilie, aby ich krajiny splnili podmienky vstupu do NATO.

Trojica premiérov - Albánec Sali Berisha, Chorvát Ivo Sanader a Macedónec Nikola Gruevski - uviedla, že ich významne povzbudil fakt, že americký prezident podporuje snahu o to, aby ich štáty na budúcoročnom samite NATO v Rumunsku dostali členskú pozvánku.

Všetky tri krajiny vyslali vojakov do Afganistanu a Macedónsko a Albánsko majú svojich žoldnierov aj v Iraku. „Je to pre nás historický deň," povedal Berisha. Servilnosť Albánska k USA a Bushovi sa prejavila aj tým, že po ňom v Tirane pomenovali ulicu.

V súvislosti s tým je iróniou, že keď sa Bush srdečne vítal s jasajúcimi Albáncami, ktosi mu z ruky stiahol drahé náramkové hodinky. V snahe zachrániť situáciu a ututlať škandál Američania vyhlásili, že prezidentovi hodinky z ruky stiahla jeho ochranka. Albánci teda preukázali, že sa nešpecializujú iba na kradnutie cudzích území.