Foto: archív

Hra s ohňom

Kosovo by mohlo spôsobiť ďalšie nepokoje

Pavol David

Hoci to bude len nezáväzný poradný posudok, v prípade potvrdenia samostatnosti Kosova sa tento precedens medzinárodného práva ľahko môže stať silným stimulom pre separatistické hnutia na celom svete. Nehovoriac o tom, že by znamenal zelenú pre maďarskú iredentu na zmiešaných územiach Slovenska, Rumunska a Srbska. Dokonca aj šéf amerických tajných služieb Dennis Blair označil Balkán za veľkú hrozbu pre stabilitu v Európe. Vznik samostatného Kosova je pritom americkým produktom; presadzoval ho predovšetkým bývalý prezident Bush s ministerkou Riceovou. Vo svojej krátkozrakosti však nepostrehol, že sa zahráva s ohňom a z kosovskej iskry by sa mohli vznietiť separatistické ohne po celom svete.

Obavy rastú
Žalobu Srbska na súde OSN podporujú predovšetkým multietnické štáty, v ktorých sú aktívne separatistické hnutia - Slovensko, Alžírsko, Azerbajdžan, Argentína, Rumunsko, Grécko či Španielsko. Veľmi dobre si uvedomujú, k čomu by mohol viesť kosovský príklad. Podľa vyhlásenia španielskeho ministra zahraničných vecí Miguela Ángela Moratinosa Španielsko neuznalo Kosovo, pretože jeho vyhláseniu nezávislosti nepredchádzala rezolúcia OSN alebo dohoda so Srbskom. Za nesúhlasom však takisto môžu byť obavy z možného analogického vývoja na vlastnom území. Ľahko by totiž mohlo podobným spôsobom prísť o územia obývané Baskami alebo Kataláncami.
Proti kosovskej nezávislosti tvrdo vystúpila čínska vláda. Apelovala na Srbsko i Kosovo, aby sa pokúsili nájsť iné riešenie v súlade s medzinárodným právom. Čína má obavy zo zvýšenej aktivity separatistických hnutí v Tibete a regióne Sin-ťiang. S povstaleckými hnutiami roky bojuje aj Indonézia. Na území Srí Lanky počas 25-ročného boja s Tamilskými tigrami zahynulo už vyše 70-tisíc ľudí.
Belehrad má jednoznačne najväčšiu podporu v Rusku. To má ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN právo veta na všetky jej rezolúcie, v prípade uznania Kosova však jeho názor prekvapujúco nehral úlohu. Ignorovanie Ruska v tejto otázke má nesporne na svedomí USA, ktoré si už zvykli na rolu svetového hegemóna.
Azda najciteľnejšie dôsledky v prípade potvrdenia kosovskej nezávislosti možno logicky očakávať na Balkáne, v štátoch s najväčšou koncentráciou albánskej menšiny - v Macedónsku, Čiernej Hore a severnom Grécku. Macedónsko pomaly rozkladajú zvnútra, niektoré mestá na jeho severozápade už avizovali svoj úmysel osamostatniť sa. Čo nevidieť sa dostane na program dňa aj Grécko, ktoré zo severu zaplavujú nelegálni migranti z Albánska. Čoraz častejšie počuť o možnom osamostatnení sa Vojvodiny. Aj keď albánsky premiér Sali Berisha kategoricky vyhlásil, že Kosovo a Albánsko sú dva rôzne štáty, predsa nám pri takom vývoji udalostí môže napadnúť myšlienka, či to všetko neprebieha v mene idey vytvorenia „veľkého Albánska".

Podobnosť čisto náhodná?
Kosovskí politici vyhlásením samostatnosti a opovrhnutím princípu teritoriálnej celistvosti suverénneho štátu - Srbska - porušili Chartu OSN. Tá predsa garantuje suverenitu a územnú integritu členských štátov.
Medzi prvými, kto po USA uznal odtrhnutie Kosova od Srbska, boli Veľká Británia, Nemecko, Taliansko a Francúzsko. Štáty, ktoré kedysi podpísali Mníchovskú dohodu. Nečudo, že Slovensko patrí k európskej menšine, ktorá neuznala Kosovo ako samostatný štát. Podobnosť kosovských separatistov s maďarskou iredentou na našom juhu nie je len čisto náhodná. Aj Maďari by si radi poukrajovali po riadnom kúsku z okolitých štátov, v ktorých žijú príslušníci ich etnika, a konečne vytvorili vytúžené „veľké Maďarsko".
Niektoré krajiny začínajú vyjadrovať svoje poľutovanie nad unáhleným rozhodnutím priznať nezávislosť Kosova a naznačujú možnosť jeho prehodnocovania. Podľa zástupcu predsedu českého parlamentu Vojtecha Filipa sa po vyhlásení nedôvery českej vláde otvára možnosť opätovného zváženia rozhodnutia o uznaní nezávislosti Kosova. Zvrhnutá vláda ho vraj uznala napriek názoru väčšiny parlamentných strán a prezidenta ČR. Odporcovia samostatného Kosova varovali pred destabilizujúcim vplyvom národnostne rôznorodého regiónu a pred narušením hraníc stanovených po 2. svetovej vojne.
Podľa odhadov európskych expertov v oblasti boja s organizovaným zločinom ostáva Kosovo najväčším centrom pašovania drog a automobilov v Európe, a taktiež nelegálnej migrácie do EÚ. V krajine sa takmer nič nevyrába, nezamestnanosť dosahuje úroveň až 60 percent. Prevažnú časť obyvateľstva tvoria mladí ľudia, a tak možno predpokladať stále vysoký trend emigrácie do zahraničia. Údajne o nej uvažuje každý druhý obyvateľ. Asi netreba spomenúť, čo by nastalo v prípade zjednodušenia vízového režimu. Vďaka ochrannej americkej ruke sú totiž kosovskí Albánci momentálne nedotknuteľní.