Foto: Pavel Kapusta

Foto: archív

Stredoveký skvost

Levoču preslávil najvyšší drevený gotický oltár na svete z dielne Majstra Pavla

Zuzana Lileová

Levoča sa po prvý raz spomína v listine z roku 1249, v ktorej uhorský kráľ Belo IV. potvrdil darovanie pozemkov spišskému prepoštovi. V roku 1271 získala spolu s ďalšími spišskými mestami štatút slobodného kráľovského mesta. Mali vlastnú samosprávu, súdnu právomoc, právo ťažiť rudu, využívať lesy, vykonávať remeslo a obchodovať. Levočskí kupci nemuseli od roku 1419 dokonca platiť tridsiatky na území celého Uhorska, čo umožnilo väčší rozmach slobodného obchodovania. Rozvoju pomohlo aj právo skladu, ktoré nútilo zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a predávať tam svoj tovar. Vďaka politickým aj hospodárskym výsadám a polohe na križovatke obchodných ciest získavalo mesto dostatok financií, ktoré umožnili rozvoj remesiel, architektúry, vzdelania aj umenia.

Originálne interiéry
Od 15. storočia mala Levoča vlastnú mestskú školu a lýceum, od konca 16. storočia aj tlačiareň. Vyšli tu mnohé spisy J. A. Komenského, Tranoscius, učebnice a levočské kalendáre. V meste pôsobili lekári, bola tu knižnica, lekáreň aj kúpele. Rozsiahly požiar v roku 1550 zničil väčšinu mestských domov, v ktorých našlo svoju smrť 60 obyvateľov. Zhorela aj mestská radnica s archívom. Ďalší požiar Levoču postihol v roku 1599. Z pôvodných gotických domov zostali iba zvyšky a tak sa mesto muselo budovať nanovo. Nové domy na námestí aj mestskú radnicu postavili obyvatelia v renesančnom štýle. Požiare spomalili rozvoj mesta, ale Levoča si napriek tomu udržala silné postavenie medzi mestami až do konca 16. storočia.
V meste pôsobilo vyše 40 remeselníckych cechov, medzi nimi aj významné rezbárske dielne. Usadil sa tu aj legendárny Majster Pavol, rezbár neznámeho pôvodu. Niektoré neoverené pramene však uvádzajú, že do Levoče prišiel z okolia Banskej Bystrice. V meste našiel dostatok zámožných zákazníkov, ktorí si cenili jeho kvalitnú prácu. Práve Majster Pavol z Levoče, ako ho volali, je autorom našich najvýznamnejších diel z obdobia neskorej gotiky. Z jeho dielne pochádza aj najvzácnejší klenot Levoče - najvyšší drevený gotický oltár na svete s výškou takmer 19 metrov. Nachádza sa v Chráme sv. Jakuba, trojloďovom katolíckom kostole s mohutnou svätyňou zo 14. storočia. Koncom storočia na severnej strane kostola pristavili Kaplnku sv. Juraja a v priebehu ďalšieho storočia severný a južný vchod s bohatými portálmi s plastickou ornamentikou. Jednoduchú krížovú klenbu kostola podopiera 12 pilierov. Hodnota chrámu je predovšetkým v jeho originálnom interiéri. Na klenbe je neskorogotická ornamentálna maľba, okrem nej je chrám vyzdobený niekoľkými skupinami fresiek, ktoré zobrazujú sedem skutkov milosrdenstva, sedem hlavných hriechov a scény z legendy o sv. Dorote. Svetovým unikátom je dvanásť stredovekých gotických krídlových oltárov stojacich na svojich pôvodných miestach. Najpozoruhodnejší je už spomenutý hlavný krídlový oltár z dielne Majstra Pavla vyrezaný z lipového dreva. V jeho strede sú sochy Panny Márie, patróna sv. Jakuba a sv. Jána Evangelistu v nadživotnej veľkosti. Reliéfy na krídlach zobrazujú výjavy zo života oboch apoštolov. Na zatvorených krídlach je osem malieb pašiového cyklu. Oltár je pozlátený. K ďalším vzácnym pamiatkam chrámu patrí gotická krstiteľnica, renesančná kazateľnica, voľne stojace pastofórium z konca 15. storočia, renesančný organ, lavice z 15. a 16. storočia a množstvo kalichov, cibórií a monštrancií.

Svedkovia dávneho bohatstva
V historickom centre Levoče stojí za pozornosť renesančná budova radnice s arkádami. Pôvodná budova pochádza z 15. storočia, po požiari ostali len fragmenty múrov, a tak radnicu nanovo postavili. Maľby na fasáde medzi jej oknami predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Tak ako v Chráme sv. Jakuba, aj na radnici sú najvzácnejšie jej interiéry, predovšetkým hviezdicové klenby so štukovými rebrami. Budova je v súčasnosti spojená s pôvodne samostatnou renesančnou vežou - zvonicou, postavenou v 17. storočí. Pred radnicou stojí ďalšia pamätihodnosť, klietka hanby zo 16. storočia. Tento stredoveký pranier slúžil podľa historických záznamov na trestanie žien za ľahšie previnenia a sú na ňom nápisy v šiestich jazykoch.
Rozľahlé levočské Námestie Majstra Pavla má svoj pôvodný stredoveký tvar obdĺžnika s pomerom strán 3:1. Patrí k najväčším námestiam tohto typu v Európe a spolu s vyše 60 zachovanými renesančnými domami zo 14. - 15. storočia je svedkom bohatstva stredovekej Levoče.
V domoch je veľa gotických a renesančných portálov, nástenných malieb, klenieb, trámových stropov a vyzdobených fasád. Za zmienku stojí Turzov dom, ktorý má ako jediná svetská stavba v Levoči renesančnú atiku. V dome Majstra Pavla sa zachovala gotická lomená klenba a trámový renesančný strop. Vo dvore stojí pôvodná pavlač na krákorcoch a návštevníci môžu obdivovať arkádu s monogramom. V súčasnosti tu sídli malé múzeum Majstra Pavla z Levoče.
V južnej časti námestia stojí evanjelický kostol v tvare gréckeho kríža s kopulou. Zachoval sa v ňom vzácny barokový drevený kríž a veľký oltárny obraz, predstavujúci Krista kráčajúceho po mori z dielne Jozefa Czauczika.
Na severnej strane námestia má svoje miesto najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Hoci bol postavený až začiatkom 19. storočia, architekt z Egru Anton Povolný ho navrhol tak, aby zapadol do renesančného prostredia.
Historické centrum Levoče obklopujú pôvodné mestské hradby, budované od 13. do 18. storočia. Pozostávajú z dvoch múrov a hradnej priekopy, do ktorej sa v prípade potreby napúšťala voda. Pôvodná dĺžka hradieb bola vyše 2,5 kilometra a múr siahal miestami až do výšky 8 metrov. Mali 51 bášt a veží a tri brány.
Levoča si po celé storočia dokázala zachovať charakter stredovekého mesta a svojou architektúrou aj umeleckými skvostmi si nesporne zaslúži prednostné právo reprezentovať nás na svetovej úrovni. Ak ste sa do Levoče dosiaľ nevybrali, tunajšie stredoveké klenoty máte šancu spoznať počas začínajúcej sa letnej turistickej sezóny.

Fotografie:
Renesančná radnica v popredí so známou klietkou hanby.

Madona zo zadného oltára Majstra Pavla: poznáme ju zo slovenskej stokorunáčky.

Unikátny oltár v Chráme sv. Jakuba je vysoký takmer 19 metrov.

Turzov dom na Námestí Majstra Pavla.