Foto: archív

Životodarný veľtok

Deltu druhej najväčšej európskej rieky chráni UNESCO

Zuzana Makovská

Podzemné bohatstvo Slovenska
Vďaka svojim geografickým predpokladom bol Dunaj vyše 300 rokov hlavnou obchodnou cestou, keďže preteká takmer polovicou Európy. Na sútoku Dunaja a Moravy sa kedysi križovala dunajská obchodná cesta, ktorá viedla z Galie k Čiernemu moru, s Jantárovou. Jantárová cesta prechádzala cez Dunaj pri Devíne. Tento hrad bol oddávna križovatkou obchodných ciest. Okrem jantáru sa tu obchodovalo aj s vínom, keramikou, šperkmi, dobytkom aj otrokmi. Z Devína viedla Jantárová cesta niekoľkými smermi - Moravskou bránou do Poľska, Považím k Laugaríciu (dnešnému Trenčínu), pri ktorom sa pripájala na hlavnú trasu. Takéto medzinárodné obchodné cesty prispievali okrem výmeny tovaru aj k výmene informácií. Vďaka tomu sa štáty, cez ktoré preteká Dunaj, mohli rozvíjať nielen ekonomicky, ale aj kultúrne. Územie v povodí tejto veľrieky sa veľmi rýchlo osídľovalo a intenzívne poľnohospodársky obrábalo.
Dôležitým predpokladom na osídlenie bol aj dostatok kvalitnej pitnej vody. Región ňou hojne zásobuje práve rieka Dunaj. Podunajská rovina je vyplnená štrkom, pieskom a hlinou. Výška vodnej hladiny Dunaja a kvalita jeho vody ovplyvňuje rýchlosť, akou sa dopĺňajú zásoby podzemnej vody, smer jej prúdenia a jej kvalitu. Množstvo podzemnej vody závisí predovšetkým od priepustnosti sedimentov. Obrovské zásoby kvalitnej pitnej vody sú na Žitnom ostrove, najväčšom riečnom ostrove v Európe. Z juhu ho ohraničuje Dunaj, zo severu jeho rameno - Malý Dunaj. Zaberá rovinatú plochu s rozlohou vyše 1 600 km2, od Bratislavy až po Komárno. Oblasť je z dôvodu prirodzenej akumulácie vôd vyhlásená za chránenú. Táto megazásobáreň pitnej vody, akýsi náplavový kužeľ, sa prirodzene vytvorila v období, keď si Dunaj hľadal cestu cez Malé Karpaty. Napriek tomu, že Žitný ostrov má najnižší počet zrážok z celého Slovenska, pod jeho povrchom sa vďaka Dunaju nachádza zhruba desať miliárd m3 pitnej vody. V piesku a štrku sa na tomto území nachádza 39 druhov minerálov, okrem iných aj zlato. Jeho obsah v štrkopieskoch sa pohybuje od 12 do 125 mg/t. Najväčším bohatstvom je však práve kvalitná pitná voda.

Prírodná rezervácia
Na svojej ceste európskymi krajinami Dunaj niekoľkokrát mení svoj smer. Najprv tečie juhovýchodným smerom, potom sa zvrtne na severovýchod. V Regensburgu dotečie po svoj najsevernejší bod a obráti sa opäť na juhovýchod.
Územia, cez ktoré preteká, sú vďaka špecifickým podmienkam v jeho povodí významné aj z hľadiska poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. Úrodné pôdy Podunajskej nížiny sa obrábali už od neolitu, mladšej kamennej doby. V okolí Dunaja a jeho ramien sa rozprestierajú lužné lesy s najúrodnejšou pôdou. Rieka poskytuje priľahlým pôdam dostatok podzemnej vody a pretože sú zásoby vody hlboko, na mnohých miestach vznikli úrodné černozeme. Vrstva humusu miestami siaha až do hĺbky jedného metra.
Rozmanitá fauna a flóra mala v povodí Dunaja oddávna vynikajúce podmienky na svoju existenciu. V okolí Dunaja žije mnoho chránených živočíchov, hniezdia pri ňom vzácne druhy vtákov ako orliak morský, beluša malá či volavka purpurová. Množstvo rýb v rieke prevyšuje európsky priemer, v hojnom počte tu žijú boleň, mrena, pstruh a šťuka. Zo vzácnych a chránených druhov možno v rieke nájsť divú formu kapra - sazana, blatniaka tmavého a býčka škvrnitého. Do sedemdesiatych rokov však zo slovensko-maďarského úseku Dunaja postupne vymizli niektoré druhy rýb, napríklad jeseter hviezdnatý a jeseter hladký, znížil sa výskyt jesetera ruského, jesetera malého, kapra, sumca, šťuky, zubáča obyčajného, boleňa, mreny, hlavátky a pstruha potočného. Príčinou bol nadmerný výlov a znečistenie vôd Dunaja. V súčasnosti je vďaka úsiliu ochranárov situácia lepšia.
Zaujímavá je aj flóra v povodí Dunaja. Pôvodné stromy sa využívali v priemysle a postupne sa nahrádzali šľachtenými. Kvalitu lesov ovplyvňuje aj hladina podzemnej vody. Dunajské lužné lesy patria medzi najdôležitejšie biotopy. Rastú tu predovšetkým topole, vŕby, jasene a jelše. Na Dunaji môžeme nájsť chránené lekno biele, leknicu žltú, salvíniu plávajúcu, kotvicu plávajúcu či leknovca štítnatého.
Rieka končí svoje putovanie mohutnou deltou dlhou 75 kilometrov a širokou 65 kilometrov na území Ukrajiny a Rumunska. Vďaka unikátnej flóre a faune sú v delte vyhlásené chránené oblasti. V tejto najbohatšej prírodnej rezervácii žije vyše dvesto druhov vtákov, zhruba sto druhov rýb a vyše 560 druhov rastlín. Zaujímavosťou je aj 36 vzácnych druhov hmyzu. Delta Dunaja je zapísaná v zozname UNESCO ako svetové prírodné dedičstvo.

Deň venovaný rieke
Žiaľ, Dunaj je jednou z najznečistenejších riek v Európe. Vidno to aj z množstva uhynutých rýb. Prispel k tomu predovšetkým priemysel vypúšťaním odpadu do rieky. Takto sa do riek dostávajú aj nebezpečné ťažké kovy - olovo, zinok či kadmium. Svojou mierou prispievajú k znečisteniu aj domácnosti. V minulosti sa čistiarne odpadových vôd nepoužívali všade, ani proces čistenia nebol dôkladný, dokonca aj dnes sú v tejto oblasti rezervy. Predovšetkým v menších mestách a dedinách sa odpad vypúšťa priamo do ramien Dunaja. V mnohých z nich stále chýba kanalizácia.
Na nepriaznivom ekologickom stave sa výrazne podpisuje aj poľnohospodárstvo. Pri poľnohospodárskych prácach sa do pôdy dostáva celé spektrum chemikálií, ktoré neskôr prenikajú do riek v povodí veľtoku a do okolitých podzemných vôd. Hnojivá obsahujú fosfáty a dusičnany, rôzne herbicídy a insekticídy sú často plné toxických látok. V poľnohospodárstve sa používajú aj rôzne farmaceutické produkty - antibiotiká, hormóny na rýchlejší rast plodín a prostriedky proti rozširovaniu buriny. Všetky tieto látky sa z pôdy postupne uvoľňujú a presakujú do podzemných vôd. Úplne ich nedokážu odstrániť ani čistiarne vôd. Pitná voda sa síce najprv čistí chemickými procesmi, tie však v nej tiež zanechávajú svoje stopy. Rieky sa znečisťujú aj prirodzeným spôsobom, hoci nie s takými negatívnymi dôsledkami. Z okolitej pôdy sa do nich prirodzene uvoľňujú dusičnany, zo zavlažovaných lúk zasa horčík, ktorý škodí vodnej faune. Z hliny môže do zdroja pitnej vody prenikať hliník. Veľmi negatívne dôsledky pre vodné toky majú aj kyslé dažde.
Ak je zamorená pôda, postupne sa devastujú vodné toky a ničí sa aj flóra a fauna. Znečisťujúce látky vo vode okrem svojich toxických účinkov odoberajú živočíchom kyslík. Vo vode bývajú rozpustené, preto nie sú viditeľné voľným okom. Výnimkou sú oleje a nespracovaný kanalizačný odpad, prípadne čistiace prostriedky, ktoré môžu na vodnej hladine plávať vo forme peny. Čistiarne vôd by v súčasnosti mali byť samozrejmosťou, nie luxusom.
Ekológov trápi nielen samotný tok Dunaja. Miestami ešte pretrváva vypaľovanie brehov rieky, na slovenskom úseku najmä v okolí Malého Dunaja. Negatívnym dôsledkom sú zosuvy pôdy a pokles humusovej vrstvy. Brehy veľrieky znečisťujú aj skládky odpadu.
Povodie Dunaja sa rozprestiera na ploche 817 000 km2. Environmentálne problémy sa v tomto prípade nedajú riešiť oddelene. Vody Dunaja a ich biodiverzitu by mali chrániť všetky okolité štáty spoločne. Zástupcovia podunajských krajín podpísali v júni 1994 v Sofii Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Pri príležitosti desiateho výročia jeho podpisu vyhlásila Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja so sídlom vo Viedni 29. jún za Deň Dunaja. Túto akciu medzinárodného charakteru po prvý raz zorganizovali 29. júna 2004. Začala sa v Nemecku, podujatia postupne pokračovali v ďalších krajinách podľa toku rieky a skončili sa v jej delte v Rumunsku. Odvtedy vládne aj mimovládne organizácie každoročne organizujú rôzne environmentálne aktivity na regionálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni. Ich hlavným odkazom je myšlienka, že za čistotu riečnych tokov sme zodpovední všetci, nielen vlády jednotlivých krajín, ale aj občania.

Fotografie:
Tok Dunaja.

Sútok Dunaja a Moravy patrí k najromantickejším miestam v povodí veľrieky.

Dunaj sa s pevninou lúči vo veľkolepej delte na rumunskom území.