Sobota 22. jún 2024

extra plus

Júl 2009

Aktuálne číslo

Foto a reprodukcia: archívFoto a reprodukcia: archív

Pohodlne, rýchlo... bezpečne?

Niektorí ľudia sa v lietadle cítia ako v pasci

Boris Mihálik

Lietadlo je nesporne najrýchlejší dopravný prostriedok. A štatisticky najbezpečnejší. Napriek týmto prednostiam predstavuje lietanie pre mnohých z nás vážny psychologický problém.

Strachom z lietania - aerofóbiou trpia podľa odhadov odborníkov asi štyria ľudia z desiatich. Mnohí pociťujeme pred letom miernu nervozitu. Niektorých ľudí sa však zmocní panika, ktorú nedokážu sami zvládnuť. Strach z lietania s postupujúcim vekom vzrastá, starší ľudia sa boja viac ako mladší. Najviac sa, prirodzene, bojíme lietať pre možný pád lietadla. Ženy sa na základe štatistík navyše zvyknú obávať únosu lietadla alebo teroristického útoku. K tomu sa môže pridružiť klaustrofóbia, čiže strach z pobytu v uzavretom priestore, prípadne strach z výšky. Mnohých sa strach zmocňuje aj preto, že počas letu nemajú pod kontrolou dianie v kokpite a všetko závisí len od pilota. Majú pocit, že sa uzatvorení v kovovej pasci rútia do záhuby.
Lietaniu sa však v súčasnosti v mnohých prípadoch ťažko vyhneme, keď musíme absolvovať zahraničné pracovné cesty, alebo sa vyberieme na exotické dovolenky - inak by boli pre nás vzdialené destinácie takmer nedostupné. Ak spomínané obavy nevieme prekonať, treba sa obrátiť na odborníkov. Aerofóbia sa dá liečiť špeciálnou terapiou, tak ako všetky ostatné fóbie. Zväčša sa začína hľadaním racionálnych príčin strachu.

Záujem klesá
Naše obavy z lietania sa zvyčajne vystupňujú po správe o tragickej leteckej havárii. Vtedy štatisticky stúpne počet ľudí, ktorí sa neodvažujú sadnúť si do lietadla. Podľa najnovších odhadov musia letecké spoločnosti v tomto roku rátať so stratou asi 9 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok odhadu spred troch mesiacov. Okrem zvýšenej ceny paliva a celkového nižšieho záujmu o leteckú dopravu aj napriek jej relatívnej cenovej dostupnosti a komfortu, ktorý poskytuje, je jedným z dôvodov obava o bezpečnosť. Prestávajú ľudia dôverovať leteckej doprave?
Tohtoročnú dovolenkovú sezónu pravdepodobne negatívne ovplyvní aj nedávna, doteraz neobjasnená tragédia letu Air France 447 z Ria de Janeiro do Paríža, pri ktorej zahynulo 228 cestujúcich vrátane troch Slovákov. Nehovoriac o tom, že sa v médiách objavujú rôzne špekulácie o tom, čo bolo príčinou zrútenia lietadla do oceána - od teroristického aktu, zlyhania ľudského faktora a zásahu bleskom až po konštrukčnú chybu stroja. Pri takej kombinácii možných príčin funguje fantázia ľudí naplno a spriada katastrofické scenáre.
Pocit, že tragických leteckých nehôd je čoraz viac, súvisí nielen s ich čoraz masívnejšou medializáciou, ale aj s tým, že stúpa počet letov. V Európskej únii vzrastá objem leteckej dopravy každoročne o približne päť percent. V skutočnosti je z hľadiska prekonanej vzdialenosti lietanie štatisticky najbezpečnejším druhom dopravy; jedno úmrtie pripadá údajne na dvadsať miliárd nalietaných kilometrov. Pozemská doprava si na rovnakú vzdialenosť vyžiada zhruba desaťkrát viac obetí. Napriek tomu, že nehody dopravných lietadiel sú veľmi zriedkavé, mávajú veľmi rozsiahle a tragické následky.
Väčšina leteckých katastrof sa stala v 60. a 70. rokoch. Vtedy zomieralo pri leteckých katastrofách dve- až tritisíc cestujúcich ročne. Dokonca aj u nás patrili sedemdesiate roky k nie veľmi bezpečným z pohľadu leteckej dopravy. V priebehu desiatich rokov sme pri nehodách prišli o osem dopravných lietadiel a zahynulo pri nich niekoľko stoviek cestujúcich. Odvtedy sa však technika značne zdokonalila a s technickým pokrokom sa zvýšila aj bezpečnosť lietania.

Človek spôsobí polovicu havárií
Jediné, čo sa nevyvíja smerom k dokonalosti, je človek, ktorý, žiaľ, zapríčiňuje najviac nehôd. Jedným z dôvodov je aj to, že systémy na ovládanie techniky sú stále komplikovanejšie a kladú čoraz väčšie nároky na technickú zručnosť a znalosť posádky lietadla. Štatistiky prezrádzajú, že pilot spôsobí zhruba polovicu všetkých leteckých nešťastí. Na druhom mieste v rebríčku nehodovosti sú nepriaznivé poveternostné podmienky, za približne pätinu môže technická chyba stroja.
Pri zlyhaní ľudského faktora ide väčšinou o celú reťaz drobných chýb, z ktorých každá by sama osebe nemala fatálne dôsledky. Od určitého bodu však býva tragédia neodvratná. Mimoriadne nebezpečné je to, že piloti počas letu vykonávajú spravidla len rutinné úkony. Vynikajúci piloti s dlhoročnou praxou sú potom presvedčení, že sú neomylní, čo môže viesť k preceneniu vlastných schopností, opovrhovaniu rutinnými, „nudnými" postupmi a nakoniec k tragédii.
Pri leteckej doprave vie poriadne prekvapiť počasie. Napriek podrobným a presným meteorologickým predpovediam, ktoré majú piloti k dispozícii minimálne na tri až štyri hodiny pred štartom, sa nedá vždy stopercentne predvídať, ako sa počas letu zmení počasie. Búrka sa dá zvyčajne nadletieť. Komplikovanejšie je to pri tropických búrkach, tie môžu siahať až do výšky 18 kilometrov. Vtedy je jedinou možnosťou zmeniť kurz a búrkové mraky obletieť. V súvislosti s nedávnou haváriou lietadla Air France sa ako o možnej príčine tragédie najprv uvažovalo o zásahu bleskom. Veľké dopravné lietadlá však zasiahne blesk priemerne raz za tri roky. Lietadlo je skonštruované ako Faradayova klietka - na konci krídel sa statická elektrina vybíja, takže cestujúcim nič nehrozí, môžu iba začuť silnú ranu.
Každý, kto pravidelne cestúva lietadlom, určite zažil turbulencie. Tie dokážu cestujúcich poriadne vystrašiť. Piloti však s nimi rátajú asi ako šoféri automobilov s nerovnosťami na vozovke. Z podrobnej meteorologickej mapy, ktorú posádka dostáva pred letom, sa dajú zistiť aj miesta s predpokladanou turbulenciou. V týchto miestach letí lietadlo o čosi pomalšie, spravidla so zapnutým autopilotom.

Takmer dokonalá technika
Vďaka desaťročiam konštruktérskych snáh je dnes z lietadla takmer dokonalý stroj. Technika robí za pilota skoro všetko. Pilot štandardne len vzlieta a pristáva. Vo výške približne pol kilometra zapne autopilot, ten pokračuje v stúpaní. Autopilot vykonáva rutinné mechanické úkony, všetko, samozrejme, pod dohľadom pilota. Hoci je napríklad automatické pristávanie veľmi spoľahlivé, posádka aj tak vždy kontroluje všetky systémy. Aj tá najmenšia odchýlka by mohla spôsobiť katastrofu. Okrem toho sú všetky dôležité systémy zálohované, v airbusoch dokonca trojnásobne, a je takmer nemožné, aby zlyhali všetky naraz. Takmer. Napriek všetkým úsiliam sa časť tragických nehôd stáva práve z dôvodu zlyhaniu techniky.
Najvážnejšou technickou poruchou je vypovedanie motora. Lietadlo môže letieť aj s jedným funkčným motorom, ak ho zručný pilot dokáže udržať tak, že nie je naklonené, cestujúci dokonca nemusia nič postrehnúť. Katastrofa nie je nevyhnutná ani pri vypovedaní oboch motorov. Lietadlo totiž dokáže zotrvačnou silou „plachtiť" a takto doletieť až do vzdialenosti 200 kilometrov. V praxi už niekoľko dopravných lietadiel týmto spôsobom šťastne doletelo a pristálo na najbližšom letisku. Niektorí piloti nie sú spokojní s modernými dvojprúdovými motormi. Podľa nich reagujú pomalšie ako staršie piestové letecké motory, pričom v kritických momentoch môžu o osude lietadla a cestujúcich rozhodovať sekundy.
Lietadlu sa tiež môže nevysunúť podvozok či zlyhať navigácia. Veľmi nebezpečné je zlyhanie prístrojov udávajúcich letovú rýchlosť. Pri nízkej rýchlosti stroj spadne, pri príliš vysokej sa stane neovládateľným, po prekonaní rýchlosti zvuku alebo po vletení do búrky sa môže rozpadnúť a vzápätí tiež zrútiť. Neuzatvorená palivová nádrž v nešťastnej kombinácii s prístrojovou poruchou sa nám zdá až neuveriteľná. Lietadlu sa minie palivo a nefungujúce prístroje nenahlásia jeho únik. Za posledných desať rokov sa však práve pre nedostatok paliva zrútilo päť lietadiel.
Poruchovosť strojov závisí aj od nalietaných kilometrov. Pri nových lietadlách ide zväčša o náhodné poruchy, pri starších sa už prejavuje ich opotrebovanosť. V súvislosti s krízou sa objavujú nepotvrdené chýry, že letecké spoločnosti šetria, kde sa dá. Dokonca aj na predletových kontrolách lietadiel. Oficiálne to však nikto nepotvrdil a ani nepotvrdí. Takmer všetky letecké havárie v tomto roku však spôsobil nevyhovujúci technický stav strojov. Svetové prvenstvo v smutných štatistikách nehodovosti má Boeing 747. Ich príčinou je v 90 percentách opäť ľudský faktor a nepriaznivé počasie.

Hlavne nespanikáriť
Štatisticky máte väčšiu šancu vyhrať v lotérii ako stať sa obeťou leteckého nešťastia. Pravdepodobnosť, že lietadlo, v ktorom letíte, postihne katastrofa, predstavuje len 0,00001 percenta. Čo však robiť v prípade, ak ste sa ocitli práve v takom lietadle? Štatistiky nie sú veľmi potešujúce - približne polovicu havárií nemáme šancu prežiť.
Najdôležitejších je pri havárii prvých 90 sekúnd. Od nášho správania počas prvej minúty často závisí, či máme aspoň minimálnu šancu prežiť. Je pochopiteľné, že sa všetkých v lietadle zmocní nepredstaviteľná panika. Je však nevyhnutné snažiť sa skoncentrovať aspoň na to, aby sme sa v prípade možnosti čo najrýchlejšie dostali ďalej od najnebezpečnejšieho miesta. V prípade havárie takým býva priestor v strede lietadla. Nikdy však nemôžeme dopredu predvídať, kde nastane problém, preto by sme mali byť aspoň v blízkosti núdzového východu. Treba si zapamätať aj to, akými spôsobmi môžeme opustiť lietadlo. Núdzové východy na krídlach lietadla sa zväčša používajú pri pristátí na vode a požiari stroja na zemi.
V prípade požiaru treba zo seba čo najskôr strhnúť horiace oblečenie. Veľa obetí na životoch zaznamenávame v dôsledku ťažkých popálenín nezlučiteľných so životom. Okrem toho vdychovanie dymu spôsobí, že sa vnútorné orgány nezásobujú kyslíkom. Horné dýchacie cesty utrpia ťažké popáleniny a do pľúc vnikajú nebezpečné toxické látky. Vtedy sa snažte dostať čo najnižšie - pri podlahe je menej dymu - a zakryte si čo najväčšiu časť tela.
Vedeli ste, že vaše šance na prežitie stúpajú na vyše 50 percent, keď sa pilotovi podarí zosadnúť na vodnú hladinu? Takýto núdzový manéver býva zvyčajne riadený zo zeme a cestujúcich naň pripravujú tesne pred odletom. Žiaľ, úvodnú krátku inštruktáž väčšina pasažierov ignoruje, pretože je to pre nich nudná formalita. Nabudúce ju neberte na ľahkú váhu, môže vám zachrániť život. Predovšetkým si zapamätajte, že plávaciu vestu môžete nafúknuť až po opustení lietadla, inak by ste sa nezmestili cez núdzový východ.

Cena na úkor kvality?
Nemenej dôležité je vedieť, kde sa v lietadle nachádzajú kyslíkové masky a ako ich použiť. Pri havárii lietadla vo väčších výškach môže nastať dekompresia - zníženie tlaku vzduchu v kabíne. Vtedy môžete pocítiť pískanie a bolesť v ušiach, teplo a štípanie na pokožke, prípadne aj bolesť v bruchu. Nasaďte si kyslíkovú masku a čo najmenej sa hýbte. Masku si však musíte nasadiť do 15 sekúnd, inak môžete stratiť vedomie. Kyslíkové masky zvyčajne samy vypadnú pri poklese tlaku vzduchu v kabíne. Pri núdzovom pristátí si zakryte tvár rukami a zohnite hlavu až ku kolenám. Po pristátí je najdôležitejšie čo najskôr opustiť lietadlo, pretože pravdepodobne stále je v ňom palivo, ktoré by sa mohlo vznietiť. Ideálne je dostať sa do vzdialenosti minimálne 1,5 kilometra od stroja.
Väčšina nehôd sa stane vo vzdialenosti do desiatich kilometrov od letiska, až polovica z nich pri pristávacích manévroch. Preto sa počas vzletu i pristávania pripútajte.
Americkí psychológovia prišli k prekvapujúcim záverom. Ľudia, ktorí prežili haváriu lietadla, sú neskôr psychicky zdravší. Sú pokojnejší a menej trpia depresiami ako ľudia, ktorí za sebou nemajú taký stresujúci zážitok.
Môžeme urobiť niečo preto, aby sme sa podobným skúsenostiam vyhli, alebo je to všetko len vec náhody? V poslednom čase stúpa počet nízkonákladových leteckých spoločností. Najmä vďaka cenovej výhodnosti leteniek, ktoré ponúkajú, si získali takmer štvrtinu európskeho trhu. Nie je však nízka cena na úkor kvality, alebo čo je podstatne závažnejšie, na úkor našej bezpečnosti? V skutočnosti musia všetky letecké spoločnosti spĺňať prísne bezpečnostné podmienky, aby získali licenciu na prevádzkovanie letov. Samozrejme, nehovoríme o krajinách tretieho sveta.
Na druhej strane, nehody sa nevyhýbajú ani renomovaným spoločnostiam. Napríklad dnes často spomínaná Air France patrí medzi najväčšie a najserióznejšie spoločnosti vybavené skutočne špičkovou technikou.
Za nehody takmer dokonalých strojov niekedy môže naozaj neuveriteľná súhra náhod. V nepriaznivom počasí zlyhá dôležitý prístroj a ak sa k tomu pridá aj chyba pilota, stane sa katastrofa. Takže nižšia cena letenky alebo nízkonákladový prepravca neznamená automaticky zvýšené riziko nehody. Napriek všetkému je letecká doprava stále najbezpečnejšia, a to aj napriek tragédiám, ktoré nami vždy otrasú. Ozaj, cítite strach predtým, ako nasadnete do svojho auta, len preto, že každý deň pribúdajú nové obete autohavárií?

Fotografie:
Momentka z katastrofického filmu naznačuje, ako môžu vyzerať posledné sekundy v dopravnom lietadle pred zrútením.

Približne polovicu leteckých havárií nemajú cestujúci šancu prežiť.

Mnohé núdzové pristátia na vode dopadnú tragicky. Je dôležité, pod akým uhlom a akou rýchlosťou lietadlo pristáva, čo sa za dramatických okolností často nedá ovplyvniť. Málokedy sa to podarí tak bravúrne, ako to bolo 15. januára tohto roku v prípade letu 1549 z New Yorku do Severnej Karolíny, keď kapitán lietadla po tom, ako mu krátko po štarte do motorov vleteli vtáky, hladko pristál na rieke Hudson bez toho, aby sa lietadlo rozlomilo.