Štvrtok 20. jún 2024

extra plus

Júl 2009

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Burič s charizmou

Ľudia ho milovali, pretože bol jedným z nich

Peter Filipko

V sobotu 30. mája prišla česká hudobná scéna o jednu z legiend. Vo veku nedožitých 77 rokov zomrel na americkej Floride popidol šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov Waldemar Matuška.

Narodil sa 2. júla 1932 v Košiciach speváčke operetných árií. Mia Malinová vystupovala vo východoslovenskej metropole počas turné a onedlho po pôrode si syna odviezla do Prahy. Vyučil sa za sklára, povolania sa však musel vzdať pre problémy s pľúcami. Keďže po matke zdedil hudobný talent, ťahalo ho k popmusic. Pôvodné meno Vladislav si zmenil na exotické Waldemar a začal vystupovať s rôznymi hudobnými skupinami. Hral na viacerých nástrojoch, na gitaru, banjo aj kontrabas. Okrem spevu sa venoval aj herectvu.

Podmanivý barytón
Keď sa v roku 1960 objavil na pódiu legendárneho pražského divadla Semafor, vynikal medzi ostatnými umelcami. Sám o sebe hovorieval, že je typ vagabunda a tuláka, ktorý má bližšie k ľuďom hrubšieho zrna. Nečudo, že si v hre Jiřího Šlitra a Jiřího Suchého Taková ztráta krve zahral postavu chuligána Harryho Bedrnu. Túto rolu mu napísali priamo na telo. Divákov fascinoval jeho buričský imidž, charizmatický pohľad a množstvo energie, ktorú vyžaroval. Práve v tomto divadle začal spievať s Evou Pilarovou. V roku 1962 získal za dueto s ňou Ach, tá láska nebeská prvého Zlatého slávika v histórii československej populárnej hudby. Svoje prvenstvo v tejto súťaži obhájil v roku 1967. Waldemar Matuška bol jediný spevák, ktorý dokázal na chvíľu zosadiť Karla Gotta z jeho trónu. Duetá naspieval aj s Martou Kubišovou, Hanou Hegerovou, Jitkou Zelenkovou, Karlom Gottom a ďalšími významnými interpretmi. S Helenou Vondráčkovou získali striebro na Bratislavskej lýre v roku 1968.
Jeho hudobnou vášňou bola americká country. V tomto štýle naspieval množstvo piesní, napríklad Růže z Texasu či Jó, třešně zrály. Svojím barytónom si podmaňoval poslucháčov celé desaťročia. Piesne tohto ľudového barda boli spontánne a ľudia ho milovali, pretože bol jedným z nich.
Zo Semaforu neskôr prešiel do divadla Rokoko. Vďaka úspechom na divadelných doskách mal možnosť prejaviť svoj talent aj vo filme. Očakávania fanúšikov nesklamal. Nezabudnuteľný výkon podal predovšetkým v úlohách, kde mohol vyniknúť jeho hlas. Filmy a muzikály, v ktorých účinkoval, sú dodnes legendárne: Limonádový Joe, Kdyby tisíc klarinetů, Noc na Karlštejne. Film Všichni dobří rodáci získal dokonca cenu vo francúzskom Cannes. Zažiaril aj v titule Zuzana je sama doma. Piesne, ktoré preňho zložili Suchý a Šlitr, sa podľa očakávania stali hitmi - spomeňme len To všechno odnes čas.

Ďalšieho návratu sa nedožil
V osemdesiatych rokoch začala kariéra W. Matušku upadať - jeho spevácku generáciu pomaly vytláčala nová. S novou situáciou sa vyrovnal svojsky: so svojou treťou manželkou Olgou Blechovou a synom Waldemarom v roku 1986 emigroval do USA, kde túžil žiť od svojej mladosti. Usadil sa pri Mexickom zálive na Floride a počas svojho pobytu v Amerike vystupoval pre krajanov.
Komunistický režim označil jeho odchod za „morálny pád" a pokúsil sa vymazať všetky jeho stopy na hudobnej scéne. Z piesne Když máš v chalupě orchestrión, ktorá bola zvučkou seriálu Chalupáři, dokonca zmizol jeho hlas. Ľudia však na spevácku legendu nezabudli, aj keď sa jeho hudba u nás opäť objavila až po nežnej revolúcii. Odvtedy takmer každý rok vystupoval v Prahe so skupinou KTO - Kamaráti táborových ohňov a manželkou Olgou. Zostal však naďalej žiť na Floride. Posledný koncert v Prahe odohral na svoje 75. narodeniny v roku 2007. Pri tejto návšteve Česka dostal od prezidenta Václava Klausa čestnú plaketu.
V posledných mesiacoch sa veľmi chcel ešte raz vybrať do Česka, ale lekári mu náročnú cestu cez oceán neodporúčali. Let mohol vyvolať komplikácie jeho aj tak ťažkého zdravotného stavu - roky trpel ťažkou formou astmy. Už v roku 1989 mu lekári pre zdravotné problémy neodporúčali cestu do Česka. Pódium však preňho znamenalo život, a tak vystupoval aj s podlomeným zdravím. Vravieval, že kým budú ľudia chcieť a on bude môcť, bude spievať. Fanúšikovia mu dávali silu a pozitívnu energiu.
Na svet sa vždy pozeral optimisticky, mal smelé plány do budúcnosti. Vo svojom floridskom dome si v rámci prestavby dokonca zriadil bar, v ktorom svojim priateľom čapoval pivo. Chystal sa na ďalšiu návštevu Prahy, na sedemdesiatku Karla Gotta. Na rok 2010 si dokonca naplánoval niekoľko koncertov v Česku.
Povestná irónia a zmysel pre humor ho neopustili ani v posledných hodinách jeho života. Jeho želaním bolo spočinúť po smrti v rodnom Česku, pretože floridská pôda je vraj príliš vlhká a bola by mu v nej zima, prechladol by a dostal reumu. V apríli mu diagnostikovali leukémiu v počiatočnom štádiu. Chemoterapia mu znížila imunitu a Matuška dostal ťažký zápal pľúc. Ten pravdepodobne vyvolal zlyhanie srdca.
Na poslednej ceste ho okrem rodiny odprevadili dlhoroční priatelia a tisíce jeho obdivovateľov. Nechýbali osobnosti ako Václav Klaus, Helena Vondráčková a Karel Gott. Ako to už v týchto prípadoch býva, Matuškova smrť vyvolala v Česku, ale aj na Slovensku novú vlnu záujmu o jeho tvorbu, stúpol predaj jeho CD a citeľne sa zvýšili čísla na počítadlách pri jeho videoklipoch na internetovom portáli YouTube. Až po jeho odchode z tohto sveta si mnohí z nás uvedomujú, čo pre nás jeho pesničky znamenali.