Štvrtok 20. jún 2024

extra plus

Júl 2009

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Revolúcia sa nekonala

Občianske nepokoje v Teheráne sa plánovali už pred dvoma rokmi

Peter Jánošík

Ako ukázali júnové prezidentské voľby v Iráne, staronový prezident Ahmadínedžád má medzi obyvateľstvom vysokú podporu. Dôvodom je fakt, že kladie dôraz na suverenitu štátu aj jeho ekonomický a sociálny rozvoj. Okrem toho dokázal čeliť obrovskému tlaku Spojených štátov amerických, Izraela a Veľkej Británie, oficiálne pre svoj jadrový program.

Za doláre všetko
O prezidentské kreslo súperilo 12. júna v demokratických voľbách 475 kandidátov, z toho 42 žien. Horúcimi kandidátmi boli doterajší prezident Mahmúd Ahmadínedžád a bývalý premiér Mir Husajn Musáví. Predvolebnú kampaň sprevádzali masové zhromaždenia a vášnivé televízne debaty. Po zrátaní 90 percent odovzdaných hlasov predseda volebnej komisie vyhlásil za víťaza Mahmúda Ahmadínedžáda. So ziskom 65 percent všetkých hlasov jasne porazil svojho hlavného rivala Husajna Músavího.
Hneď po voľbách sa začali šíriť správy o ich zmanipulovaní a v Teheráne sa okamžite začali organizovať demonštrácie. Správa o sfalšovaných voľbách tak zhypnotizovala Musávího prívržencov, že vôbec neuvažovali o nemožnosti zmanipulovať 10 miliónov hlasov v prospech Ahmadínedžáda v takom krátkom čase.
Bývalý pakistanský armádny generál Mirza Alsam Beig v rozhovore pre rádio Pašto povedal, že americká tajná služba je nepochybne zapletená do volieb v Iráne: „Dokumenty ukazujú, že CIA minula v Iráne 400 miliónov dolárov na vyvolanie tzv. zelenej revolúcie." Podľa iránskeho ministerstva vnútra plánovalo zahraničie počas volieb v Teheráne teroristické bombové útoky na mešity a iné zaľudnené miesta. Štátna televízia IRIB citovala vyhlásenie ministerstva, že odhalili niekoľko teroristických skupín prepojených na nepriateľov Iránu vrátane Izraela. Irán často obviňuje Spojené štáty a Izrael, svojich dvoch úhlavných nepriateľov, zo snáh o destabilizáciu republiky.
Informácie o volebnom podvode sa rozšírili Teheránom ako oheň a vyhnali do ulíc množstvo ľudí. Chaotickú situáciu v uliciach sledovala CIA, ktorá posielala Iráncom nepravdivé SMS. USA už raz v roku 1953 zorganizovali zmenu režimu v Teheráne, čo vysvetľuje nepriateľstvo Iránci k Spojeným štátom. Opakuje sa história? Washington sa zriekol vojenského útoku na Irán a odhováral od takého kroku aj Izrael. S cieľom „zmeny režimu" začala Obamova administratíva hrať hru tajných operácií. Je to menej nebezpečné, ale výsledok je menej predvídateľný.

Iránsky experiment
Irán sa tak stal experimentálnou zónou na skúšanie nových spôsobov prevratu. CIA sa v roku 2009 spolieha na novú zbraň: kontrolu mobilných telefónov. Kým odpočúvanie pozemných telefónnych sietí si vyžaduje inštaláciu odpočúvacieho zariadenia, a teda lokálnych agentov, mobilné siete možno odpočúvať na diaľku pomocou siete Echelon. Tento systém však nezachytí Skype a internetové hovory. Národná bezpečnostná agentúra už lobovala u poskytovateľov internetu a tí, ktorí súhlasili, dostali obrovské finančné odmeny.
V júli 2008 po výmene zajatcov medzi hnutím Hizbaláh a Izraelom sa prostredníctvom robotov uskutočnili desaťtisíce hovorov do libanonských mobilných sietí. V arabskom jazyku varovali obyvateľov pred zúčastnením sa na akýchkoľvek akciách odporu proti Izraelu. Podľa tohto vzoru desiatky tisíc Libanončanov a Sýrčanov prijali automatizovaný hovor v októbri 2008 s ponukou 10 miliónov dolárov za akúkoľvek informáciu, ktorá by viedla k lokalizácii a oslobodeniu izraelských zajatcov.
Po prezidentských voľbách sa v Iráne vo verejnosti rozšírili lživé informácie s cieľom vyvolať hnev. Prvé SMS v tú noc, keď sa zratúvali hlasy, informovali o Musávího víťazstve. Vyzerali ako oficiálne výsledky volieb. Oznámenie o Ahmadínedžádovom víťazstve potom vyznelo ako podvod.
Bolo to o to prekvapujúcejšie, že tri dni pred voľbami Musáví a jeho priatelia priznali, že voľby zrejme vyhrá s veľkým náskokom Ahmadínedžád a usilovali sa to vysvetliť nevyrovnanou predvolebnou kampaňou. Aj predvolebné prieskumy západných agentúr jasne dokazovali náskok Ahmadínedžáda. Občania na internetových platformách Facebook alebo Twitter dostali informácie o pokračovaní politickej krízy a pretrvávajúcich demonštráciách. Anonymne sa šírili správy o výstreloch a mŕtvych napriek tomu, že nijaká smrť sa dovtedy nepotvrdila. Podľa denníka New York Times tieto informácie prispeli k rozšíreniu odporu medzi obyvateľstvom. Britská BBC bola prichytená pri klamstve, keď v povolebnom vysielaní zábery z masových manifestácií Ahmadínedžádových prívržencov prezentovala ako prejavy najnovších búrok odporu proti výsledku volieb. Cieľom bolo spôsobiť zmätok a dosiahnuť tak, aby Iránci začali bojovať proti sebe.
Destabilizačný proces do istej miery skutočne fungoval. V dnešnej dobe mediálnych megamanipulácií je vytvorenie si vlastného úsudku čoraz náročnejšie. Útočníci sa spoliehajú na to, že ľudia na to nemajú čas. Nijaká zbraň však nie je taká silná, aby sa proti nej nedalo brániť.

Fotografia:
Mahmúd Ahmadínedžád odolal podpásovým útokom zo strany USA, ktoré sa snažia Irán destabilizovať, s cieľom nastoliť v tejto moslimskej krajine proamerický režim a ovládnuť ju. Dôvodom sú obrovské zásoby ropy a zemného plynu.