Foto: TASR/Henrich Miškovič

Už niet kam ustupovať

Slovensko-maďarské vzťahy zrovnoprávni len reciprocita

Vladimír Hrkeľ

Kým maďarská menšina má na Slovensku zaistené všetky práva, zakotvené v príslušnej európskej legislatíve, slovenská menšina v Maďarsku leží, ľudovo povedané, hrobárovi na lopate. Z toho však netreba viniť len Maďarsko, ktoré je známe tvrdou asimilačnou politikou, ale aj neprijateľne laxný postoj slovenských orgánov, ktoré by mali túto problematiku riešiť, a to už od roku 1962, keď boli v Maďarsku prakticky zrušené slovenské školy. Slovenčina sa odvtedy na týchto „slovenských" školách učí štyri hodiny týždenne ako cudzí jazyk. Je to dôsledok politickej situácie, ktorá na Slovensku nastala po roku 1948, keď u nás prevzal politickú moc Maďar Široký (pôvodne Száles) a Čech Bacílek. Dôsledkom boli aj súdne procesy s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami.

Zvýhodnení Maďari
Kým z Matice slovenskej urobili antikvariát, Csemadok bol na výslní (dodnes sa nič nezmenilo, ten je stále na výslní). Už v roku 1950 boli obnovené školy s maďarským vyučovacím jazykom, na ktorých sa slovenčina vyučovala a dodnes vyučuje ako cudzí jazyk. Aká paralela so situáciou v Maďarsku!
Zhodné na týchto školách je aj to, že tak na Slovensku, ako aj v Maďarsku učia slovenčinu učitelia maďarskej národnosti. Takže dnes vychádzajú zo slovenských škôl s vyučovacím jazykom maďarským absolventi, ktorí po slovensky horko-ťažko habkajú! Je evidentné, že sa tento problém ešte prehĺbil a ak kompetentné orgány Slovenskej republiky razantne nezasiahnu, tieto nožnice sa budú aj naďalej otvárať.
Zrovnoprávniť tieto vzťahy mala zmluva, ktorú s Maďarskom podpísal v roku 1996 v Paríži vtedajší premiér V. Mečiar. Obsah tejto zmluvy však nie je širokej verejnosti známy, preto nie je jasné, či sú vzájomné vzťahy zmluvných partnerov vyvážené alebo nie. Podľa toho, ako k tejto zmluve pristupuje Slovenská republika, zmluva jednoznačne zvýhodňuje Maďarsko, pretože kým maďarská menšina má na Slovensku zastúpenie v
NR SR, cez miestnu samosprávu ovláda južné Slovensko, má školy od škôlok až po univerzitu, nijaká národnostná menšina v Maďarsku nemá zastúpenie v parlamente, hoci to zákon zaručuje (k tomuto zákonu údajne chýba vykonávací predpis, pretože keby platil, znefunkčnil by maďarský parlament)! Keď tieto fakty zhrnieme, tak zistíme, že aj po pätnásťročnom fungovaní samostatnej Slovenskej republiky sa postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku stále zhoršuje a slovenská vláda akoby na tento fakt rezignovala.

Princíp rovnoprávnosti
Táto situácia nástojčivo evokuje otázku, kedy vláda Slovenskej republiky konečne odtabuizuje slovo reciprocita. Reciprocita by spravodlivo riešila vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Sú dve možnosti, ako to urobiť: buď by Maďarsko prijalo ten model ochrany slovenskej menšiny, aký chráni maďarskú menšinu na Slovensku, alebo by sme na Slovensku prijali model, akým sa rieši postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku. Inej cesty na revitalizáciu našej menšiny v Maďarsku niet. Námietka, že Slovákov v Maďarsku je menej ako Maďarov na Slovensku z právneho hľadiska neobstojí, pretože tieto práva nie sú kolektívne. Aj keď je Slovákov v Maďarsku menej, musia mať tie isté práva ako Maďari na Slovensku, pretože sú to práva každého jednotlivca.
Je viac ako pravdepodobné, že Maďari by v nijakom prípade neustúpili z vydobytých pozícií na Slovensku, takže by boli nútení splniť požiadavku Slovenskej republiky na reciprocitu vo vzájomných vzťahoch. Pri tejto príležitosti treba poznamenať, že už v ústave opľúvanej a zatracovanej prvej Slovenskej republiky bol princíp reciprocity implantovaný, čoho dôsledkom bolo, že na okupovanom južnom Slovensku vznikla strana s názvom Slovenská národná jednota pod vedením E. Böhma.
Je poľutovaniahodné, že v NR SR neprišiel ani jeden poslanecký klub s myšlienkou reciprocity, ba naopak, všetky, v rôznej miere, plnia želania SMK. Navodzuje to dojem kolaborácie slovenských strán s touto šovinistickou stranou.

Nepochopiteľné ústupky
Nastolenie princípu reciprocity je nepochybne parketou prezidenta republiky, ministra zahraničných vecí a predsedu NR SR. Prvý prezident však radšej ohováral v zahraničí vlastnú vládu, druhý chodil sadiť duby a kovať motyky a rýle a tretí, žiaľ, neodmietol pozvanie na oslavy výročia založenia maďarskej univerzity v Komárne. Tá určite nevyzýva svojich študentov, aby boli lojálnymi občanmi štátu, ktorý túto inštitúciu financuje (je to totiž štátna univerzita). Skôr naopak.
O Csemadoku, financovanom zo štátneho rozpočtu, platí to isté. Na priečelí budovy, v ktorej sídli tento „kultúrny" a oficiálne apolitický spolok, sa zrazu objavila tabuľa, na ktorej je zobrazené územie Slovenskej republiky s vyznačeným územím, kde by mala byť autonómia maďarskej menšiny! Tabuľu odhaľoval „veľký priateľ" nášho národa, podpredseda SMK pre stratégiu M. Duray. Jej odhalenie je výsostne politický akt, zameraný proti ústavnému systému Slovenskej republiky, a preto je namieste návrh odobrať tomuto spolku štátnu dotáciu. Ustupovať už nie je kam.
Nepochopiteľné ústupky našich orgánov pred neustálym vydieraním, či už zo strany SMK, alebo zo strany Maďarskej republiky, nás v mysli vracajú do roku 1991, teda do obdobia, keď sa v Ženeve tajne stretli zástupcovia USA, ZSSR, Nemecka a Maďarska, aby rozhodli o rozdelení Československa (teda znova o nás bez nás). V záverečnom komuniké sa na adresu Slovenska okrem iného hovorí: Signatári tohto stretnutia súhlasia, aby sa niekedy v budúcnosti vytvorilo súštátie v približných hraniciach bývalého Uhorska. Takže otázka znie: nesmerujú ústupky slovenskej strany k naplneniu tohto cieľa? (Komuniké bolo uverejnené v Slovenských národných novinách.)

Fotografia:
Požiadavka na reciprocitu má aj druhý významný aspekt. Športovo povedané, prestal byť jednostranný tlak na našu bránku. Maďari v súčasnosti nemusia mať ani obranu, ani brankára. Po vyslovení požiadavky na reciprocitu by sa sily v tomto zápase vyrovnali.