Foto: Pavel Kapusta

Banky a štát

Sociálna politika vlády prináša úžitok komerčným finančným ústavom

Róbert Hölcz

Negatívne dôsledky tej súčasnej plátame aj u nás. Slovenská vláda vyčlenila na tzv. protikrízové balíčky vyše 330 miliónov eur. Nemuseli sme si ich požičať ani zvyšovať deficit verejných financií, usporili sme ich v rozpočtoch ministerstiev. Väčšina z nich sa použila na udržanie zamestnanosti, čo vláda zdôvodňovala tým, že slovenskí občania krízu nezavinili. Hospodárska politika predchádzajúcich vlád bola prednostne orientovaná na rozvoj automobilového priemyslu a podnikateľské prostredie s nízkymi mzdami, čo bolo veľkým lákadlom pre zahraničné firmy. Tie teraz odchádzajú do iných krajín s výhodnejšími podmienkami. Pokles objemu exportných objednávok, od ktorých závisí úroveň slovenského hospodárstva, spôsobuje vysoký nárast nezamestnanosti. Na tieto dva najväčšie hospodárske balvany musí vláda reagovať radom fiškálnych opatrení.

Pomoc od štátu
Na vzniku svetovej finančnej krízy sa výrazne podieľal bankový sektor. Netreba špekulovať nad tým, prečo centrálne banky nezvládli kontrolu finančného trhu, prečo sa podnikalo s peňažnými produktmi, ktoré dnes označujeme za toxické, a kto umožnil požičiavanie peňazí aj tým, o ktorých sa vopred vedelo, že budú mať problémy so splatením. V slovenskom bankovom sektore sa však nič podobné nestalo. Aj napriek tomu prijala vláda zákon o stabilizačnej pomoci pre banky, čo zo strany väčšiny bankárov vyvolalo nevôľu. Pre poriadok veci však treba pripomenúť, že za Dzurindovej vlády pred privatizáciou niektorých z nich v prospech zahraničných majiteľov prišlo k oddlženiu za vyše 6 miliárd eur, čo zaplatili slovenskí daňoví poplatníci. Banky výraznou mierou prispeli k hospodárskej expanzii v minulých rokoch, ale na druhej strane aj zarobili miliardy nezdanených dividend v prospech svojich majiteľov. Mechanizmus ich podnikania, a teda vyrábania bankových peňazí cez multiplikátor ponuky bankových peňazí, umožňuje dosahovať nadštandardnú mieru rentability. Nemôžeme sa teda vláde čudovať, že v čase krízy žiada riadiace štruktúry bánk o spoluprácu. Vo vládnom zákone o stabilizačnej pomoci bankám sa hovorí o podmienkach, za akých môžu získať pomoc od štátu. Existuje niekoľko variantov pomoci od vloženia peňazí zo štátnych finančných aktív do základného imania, odkúpenia bankových dlhopisov so splatnosťou do troch rokov, až po poskytnutie krátkodobého úveru so splatnosťou do jedného roka. Každá forma pomoci zo strany štátu je spojená s majetkovou účasťou štátu na základnou imaní banky. Štát bude mať svojho zástupcu v jej orgánoch, má právo znížiť platy a odmeny funkcionárom banky a počas sledovaného obdobia sa nebudú vyplácať dividendy. Banky budú vracať peniaze štátu aj s úrokmi a dočasne môže prísť aj k zníženiu základného imania.

Fico: Máte vojnu!
Vláda sa v rámci sociálnych opatrení rozhodla od budúceho roku poskytovať kedysi osvedčené mladomanželské pôžičky. Z pohľadu komerčných bánk sa posudzujú ako spotrebné úvery s ročnou priemernou mierou úročenia 12 percent. Manželia do 35 rokov veku so spoločným mesačným príjmom nižším ako 1 840 eur, bez súčasného čerpania bonifikácie na hypotéku, by pôžičku maximálne do výšky 10-tisíc eur dostali za nižší, trojpercentný úrok od štátu, aj s nejakým percentom od komerčných bánk. Navrhnutá 1,5-percentná bonifikácia zo strany bánk sa premiérovi zdá málo, a tak na tlačovke odkázal: „Máte vojnu." Myslel tým stiahnutie peňazí štátnych inštitúcií doteraz spravovaných súkromnými bankami na účty Štátnej pokladnice, čím poriadne prekvapil. Mnohí ľudia mali pocit, že peniaze daňových poplatníkov v štátnych inštitúciách sa už dávno zhodnocujú na účtoch Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorá z nich financuje potreby malých a stredných podnikateľov. Peniaze rozpočtových a príspevkových organizácií vrátane vyšších územných celkov by mali byť spravované efektívnejším spôsobom.
Ďalším plánom je pomoc pri splácaní hypoték občanom, ak si čerpali hypotéku do konca roku 2008 a v roku 2009 stratili pre krízu zamestnanie. Ak výška úveru nepresahuje 83-tisíc eur a dlžník najprv 6 mesiacov využíva možnosti banky, vláda navrhuje zníženie mesačnej splátky na 70 percent maximálne na 12 mesiacov. Štátnu pomoc však dlžník musí vrátiť s úrokmi. Pre mladých do 35 rokov sa od júla znižuje hranica úrokového zvýhodnenia pri čerpaní hypotekárnych úverov na 924 eur. Štát prispieva 1,5-percentným zvýhodnením za podmienky, že banky znížia úrokovú sadzbu. V konečnom dôsledku pomáha štát navrhovanými opatreniami aj zmrazenému realitnému trhu s bytmi v prospech mladých rodín, čo musia oceniť aj komerčné banky pri poskytovaní lacnejších úverov a napokon aj úverov pre developerov, na ktorých sa vždy zarába.