Foto: SITA

Druhé eurovoľby

Prečo sa o ne Slováci nezaujímali?

Eva Zelenayová

Prepadáky
Na eurovoľbách na Slovensku sa teoreticky mohlo zúčastniť 4 345 773 osôb - toľko ich bolo zapísaných v zoznamoch voličov. Zúčastnilo sa 853 533, čiže len čosi vyše 19 percent. Mnohí v rôznych mediálnych anketách odpovedali, že nepôjdu voliť, pretože politici sú zlodeji, ktorým ide len o vlastný prospech, že pre ľudí aj tak nič neurobia a je jedno, či volia alebo nie, aj tak sa nič nezmení. Únavu občanov z politiky spôsobil predovšetkým spôsob vykonávania politiky zo strany politických subjektov, ale netreba zabúdať ani na médiá.
Bývalý minister spravodlivosti a poslanec Lipšic patrí medzi politikov, ktorí sa neostýchajú opakovane častovať svojich oponentov výrazmi z kriminálneho prostredia. Ak politik neprestajne o vláde tvrdí, že sú v nej zlodeji, dáva im prívlastok „mafia friendly" a masmédiá týmto expresívnym a nepodloženým vyjadreniam dávajú veľký priestor, nemožno sa čudovať, že občania politikom nedôverujú. Slobodu slova povyšujú nad akékoľvek ľudské práva, čo je, žiaľ, celosvetový trend mediálnych manipulátorov.
V eurovoľbách sa jednoznačne potvrdilo, o ktorých kandidátov nemajú občania záujem. Opakovane do nich vstúpilo napríklad Slobodné fórum. Ak jeho vedenie predpokladalo, že občanov upúta kandidátmi zo šoubiznisu, veľmi sa mýlilo. Nezabodoval ani učiteľ tanca, ani študentka, ani mediálna líderka a ani slávny očný lekár. Jednoducho, Martináková nevie odísť z politickej scény, hoci jej voliči v každých voľbách naznačujú, že by tak mala urobiť.
Vážnosti volieb nepridala ani obnovená SDĽ, ktorá na tretej pozícii eurokandidátky ponúkala šoumena Ibrahima Maigu. Najväčším prepadákom však boli Konzervatívni demokrati Slovenska-Občianska konzervatívna strana, ktorí napriek známym menám z politiky neuspeli. Palko, Osuský, Rakús, Mikloško, Minárik, Gavora, Bauer, všetko „mediálne hviezdy" s čitateľným politickým profilom, a predsa, či vlastne práve preto im voliči ukázali červenú kartu. Motajú sa v politike od samého začiatku novej éry, nikdy nezískali podporu pre svoju politiku, ale ustavične sa o ňu usilujú. Eurovoľby boli zrejme zúfalým pokusom pohrobkov čechoslovakizmu, ako sa ešte dostať na výslnie politiky.

Beňová - žiadaná aj nežiaduca
Kandidátky jednotlivých politických strán odzrkadľujú ich vnútorné pomery. Je známe, že vedenie Smeru-SD si dnes od europoslankyne Flašíkovej-Beňovej drží značný odstup. Dôkazom je aj to, že sa na kandidátke objavila na tretej priečke. V Smere si zrejme uvedomujú, že Beňová nie je najlepším reprezentantom ľavicovej politiky a aj týmto spôsobom sa ju snažili trochu odsunúť do úzadia. Je fakt, že Beňová môže byť pre mnohých voličov neprijateľná práve pre ostentatívne prezentovanie svojho bohatstva. Azda voliči Smeru oceňujú, že sa europoslankyňa na nič nehrá, že dokáže prezentovať svoju prácu, a preto ju volia. Viacerí politickí analytici si však myslia, že Beňovej skôr pomohla pozitívna mediálna prezentácia v bulvárnych médiách a televíznych reláciách, čo sa pri nízkej voličskej účasti prejavilo ešte markantnejšie. Pre Smer je tak Beňová schizofréniou - žiadaná i nežiaduca. Aj piaty mandát pre Neveďalovú zo Smeru vyvoláva otázniky. Získala len 4 378 hlasov, pričom dvanásta na kandidátke, Pavlovičová, až 12 095 hlasov. Mladučkej smeráčke pomohlo do europarlamentu umiestnenie na jednom z čelných miest kandidátky.
Letargia v ĽS-HZDS sa prejavila aj v eurovoľbách, keď strana stratila dva mandáty. Hoci ďalší dvaja kandidáti získali vysoké percento preferenčných hlasov, nestačilo to na lepší výsledok pre stranu. Nezabrali ani kandidujúci štátni tajomníci, ani bývalý podpredseda strany a fiaskom sa skončila kandidatúra v parlamentných voľbách nasadenej dvojky, poslankyne NR SR Sániovej so ziskom 955 hlasov. Voľby znova potvrdili mizernú personálnu politiku mečiarovcov.
Hoci SNS mala v týchto eurovoľbách potenciál získať viac, nestalo sa. Boli to prvé eurovoľby, v ktorých SNS stavala kandidátku do EP, nevyužila však šancu postaviť silných kandidátov. Poslanci NR SR Paška a Rafaj získali najviac preferencií, aj keď kandidovali z nižších priečok, Rafaj dokonca ako siedmy. Nižší volebný zisk národniarov, ktorý je v rozpore s ich aktuálnymi preferenciami, má akiste na svedomí aj fakt, že väčšina ich voličskej základne bola proti vstupu Slovenska do EÚ a NATO, s úniou sa z princípu nestotožňuje, a preto napriek výzvam politikov eurovoľby ignoruje.

Neprišli zo závisti?
SDKÚ-DS postavila na čelo kandidátky ostrieľaného Kukana, ale opäť ako dvojku Šťastného, ktorému mnohí vyčítajú, že jeho domovom nie je Slovensko. Jeho rodina žije v USA, on celé roky reprezentoval Ameriku, nepozná parlamentný systém svojej vlasti, ale bez akýchkoľvek rozpakov sa nechá kandidovať za europoslanca. Dokonca si vynucoval líderskú pozíciu. Ani europoslankyňa Pleštinská nedokázala získať viac hlasov pre stranu, hoci bola mediálne najviac prezentovaná.
V KDH si svoje europosty obhájili Záborská i Mikolášik, stranou preferovaný, no zdiskreditovaný exminister Fronc klesol z prvého miesta až na štvrté. KDH po odchode nespokojných poslancov už nedisponovalo zvučnými menami na kandidátke. Zisk dvoch poslaneckých kresiel v EP je pre stranu viac, ako si zaslúži.
SMK okrem dlhoročnej političky Bauerovej nemala na kandidátke nijaké známe mená. Zisk dvoch mandátov je výsledkom podpory maďarskej menšiny jednej etnickej strane, ktorá bola navyše v kampani motivovaná aj politikmi susedného štátu. Opäť sa hralo maďarskou kartou a opäť v prospech Maďarska.
Dobrú službu voľbám do EP neurobili médiá, keď uverejňovali odmeny europoslancov bez akéhokoľvek komentára, diskusie. V náture Slovákov má, žiaľ, svoje pevné miesto závisť, a pri pohľade na platy europoslancov si nejeden občan povedal, zvoľ sa sám. A takmer sa tak stalo. Ani nie dvadsaťpercentná účasť voličov je skôr dôsledok našej nátury než akýchkoľvek iných vplyvov. Médiá o tom vedia svoje.

Zvíťazil Smer

Víťazom slovenských volieb do Európskeho parlamentu sa stala so ziskom 32,01 percenta hlasov strana Smer-SD, ktorá tak v EP obsadí päť mandátov. Na druhom mieste skončila SDKÚ-DS (16,98 percenta, dva mandáty), nasleduje SMK (11,33 percenta, dva mandáty) a KDH (10,87 percenta, dva mandáty). Po jednom kresle obsadia ĽS-HZDS (8,97 percenta) a SNS (5,55 percenta). Volebná účasť sa vyšplhala na 19,64 percenta (platný hlas odovzdalo 826 782 občanov). Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia. Pod prahom zvoliteľnosti skončili všetky kandidujúce mimoparlamentné politické strany. Farby Smeru-SD (strana získala celkovo 264 722 hlasov) budú v europarlamente počas päťročného volebného obdobia zastupovať europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová, poslanec NR SR Boris Zala, europoslanec Vladimír Maňka, komunálna poslankyňa Monika Smolková a podpredsedníčka Mladých sociálnych demokratov Katarína Neveďalová. SDKÚ-DS (získala 140 426 hlasov) vyšle do EP poslanca NR SR Eduarda Kukana a europoslanca Petra Šťastného, SMK (dostala 93 750 hlasov) europoslankyňu Edit Bauerovú a vysokoškolského pedagóga Alajosa Mészárosa, KDH (získalo 89 905 hlasov) europoslankyňu Annu Záborskú a europoslanca Miroslava Mikolášika. Staronový europoslanec Sergej Kozlík bude reprezentovať ĽS-HZDS (dostalo 74 241 hlasov) a Jaroslav Paška (poslanec NR SR) SNS (strana získala 45 960 hlasov).