Foto: SITA

Zo špeciálneho súdka

Pavol Janík

Nalejme si čistého vína zo špeciálneho súdka a povedzme si pravdu, o čo ide v prípade Špeciálneho súdu. Niekdajší mladý minister ho nezakladal ako nástroj spravodlivosti, ale ako politickú inkvizíciu proti vtedajšej opozícii. Veď predohrou bolo ostré cvičenie kukláčov vo vile Vladimíra Mečiara. To sa skončilo právnym fiaskom, a tak prišiel ďalší pokus o fašizáciu štátnej moci - zriadenie Špeciálneho súdu.
Pozrime sa na hlučnú demagógiu okolo Špeciálneho súdu z hľadiska elementárnej súdnosti, čiže rozvážnosti a schopnosti správne usudzovať.
1. Špeciálny súd nemá k dispozícii lepších sudcov, iba lepšie platených sudcov ako ostatné súdy. 2. Špeciálny súd nemá k dispozícii iné zákony ako ostatné súdy. 3. S konečnou platnosťou nerozhoduje Špeciálny súd, ale Najvyšší súd SR. 4. Mafiánske kauzy riešia všetky súdy, nielen Špeciálny súd. 5. Odsúdenie športového funkcionára Špeciálnym súdom za „úplatok" vo forme jabĺk a za zle zinscenované podhodenie peňazí je hanbou justície, ktorú by mal čo najskôr napraviť normálny súd. 6. Špeciálny súd majú iba niektoré krajiny, ku ktorým by sme ako vyspelý štát nemali patriť. 7. Krajiny, ktoré majú tradičné problémy s mafiou, teda Španielsko a Taliansko majú špeciálne senáty, ale nie špeciálne súdy. 8. Ústavný súd SR rozhodol, že Špeciálny súd je z viacerých dôvodov (nielen z dvoch medializovaných príčin) v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 9. Vláda mala rešpektovať Ústavný súd, a nie ho zriadením Špecializovaného trestného súdu spochybňovať.
A na dôvažok dodajme, že o zložitých inštitucionálnych otázkach, k akým patrí sudoku Špeciálneho súdu, by mali logicky premýšľať vzdelaní ľudia, rozhľadení politici a príslušní odborníci. Organizovanie nátlakových zhromaždení a mediálnych kampaní za zachovanie Špeciálneho súdu pripomínalo 50. roky, keď sa hromadne volalo po trestoch smrti a podobne. Ktovie, či racionálne jadro štátnej moci odolá tlakom, ktoré by v konečnom dôsledku vyústili do súdneho dňa demokracie.