Sobota 22. jún 2024

extra plus

Júl 2009

Aktuálne číslo

Glosár Mariána Tkáča

Jedli sme bryndzové halušky a mama spustila: „My Slováci sme ešte nezažili taký bohatý rok ako tento." Nešípil som, na čo myslí. Veď všade naokolo zúri kríza, ktorú podľa našej opozície ak už priamo nevyvolala súčasná vládna koalícia, tak prinajmenšom ju prehlbuje. Napríklad tým, že neposlúcha jej návrhy a jednoznačne nezníži dane. A tak hrozí až šesťpercentý pokles ekonomiky.
Mama však myslela na iné. Na voľby. „Troje volieb za nami a ďalšie na obzore," vysvetlila. Je to naozaj Božie požehnanie: pred storočím Slováci nesmeli voliť vôbec a akéže to boli voľby počas socializmu, keď nebolo peňazí ani len na plenty vo volebných miestnostiach! Nuž, a napriek tomu sa nám čím ďalej, tým menej chce k urnám. Mama sa nečuduje. Poslanci sa nám totiž len málokedy vydaria a svoje majú za ušami aj „naše" médiá. Prezident je pre nich nudný, a tak sa vyžívajú nielen v prenasledovaní nadržaných celebrít, ale občas aj naozaj nevinných politikov. Povzdychla si: „Keď už našský denník nepotrebujeme, asi by nám pomohol belgický model." A predstavte si, čo mi prezradila: v Belgicku je volebná povinnosť pod hrozbou pokuty!
Ešte horšie je to vraj s volebnými výsledkami. Modrí posielajú do Bruselu Kukina s trvalým pobytom v Prahe a ďalší, mĺkvy šťastlivec, býva až v Amerike. „Vidíš synu, za naše peniaze budú jesť český a americký chlieb. A ktovie, čie pesničky budú v tom Bruseli spievať?" Keď som nevedel, pokračovala: „Ďalší dvaja budú mondokovať podľa peštianskych nôt. Kto sa nás len zastane?"
Mlčal som, mal som plné ústa halušiek. Napokon ktovie, či to mama s tou nedôverou k našej veľkej menšine nepreháňa. V tom do mňa drgla: „A páči sa ti, že tá opätovne zvolená fľašková madam, tá, ktorej muž napriek esemeskám nevyhral tanečnú súťaž v televízii, nepovažuje za európsku katastrofu trojicu Jóbových gardistov spoza Dunaja, ale jediného slovenského národniara, slušného chlapa, ktorý ešte nevypustil z úst zlého slova?"
Keďže už dávno viem, že na verejnosti sa nepatrí hovoriť, čo si človek naozaj myslí, neostávalo mi iné, iba sa opýtať: „Mama, myslíš, či sa mi páči tá televízna tanečná súťaž?"