Foto: archív

Oázy umenia

Kam za oddychom a kultúrou v Žilinskom samosprávnom kraji

Peter Kubica

Na romantickú plavbu nás pozval predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár a my sme lodný výlet za pravým kultúrnym vyžitím uprostred prírody rozhodne neoľutovali. Po vyhliadkovej plavbe po „slovenskom mori" totiž loď zakotví na spomenutom ostrove, kde v pôsobivej prírodnej scenérii môžete obdivovať stále expozície tradičného ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie. Z piatich osád, ktoré navždy zmizli pod vodou priehrady v roku 1953, sa ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. O niekoľko rokov vznikla myšlienka vytvoriť trvalé múzejné expozície. Sprístupnili ich v rokoch 1971 až 1973 a dnes sú pod ochrannými krídlami Žilinského samosprávneho kraja. Expozície sú verejnosti prístupné od polovice mája do polovice septembra.

Svätí na ostrove
V interiéri barokovo-klasicistického kostola sa skrýva výstava s názvom Tradičná ľudová plastika a maľba a v okolí tejto sakrálnej stavby vzniklo lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia. Návštevníci môžu obdivovať predovšetkým drevenú polychrómovanú plastiku, kamennú skulptúru a maliarsku tvorbu z 18. až začiatku 20. storočia nielen z tohto regiónu, ale aj z ďalších oblastí Slovenska. Portréty svätých vytvorené z dreva a kameňa sa zachovali dodnes. Prístupné sú v malých kaplnkách, na stĺpoch i kalváriách. Veriaci tieto sochy opravili v modernom duchu a štýlovo pripomínajú baroko a empír. Maľovali ich živými farbami a pri sviatočných príležitostiach ich zdobili korunami a papierovými kvetmi. Ľudia verili, že uctievanie svätých a ich zobrazovanie ochráni ich zdravie, obydlie pred požiarom a zabezpečí hojnosť úrody a plodnosť. Tieto reliéfne sochy pochádzajú z dielní miestnych kamenárov, o ktorých sa zachovali správy v listinách z 18. a 19. storočia na západnom Slovensku, v okolí Piešťan a na severnom Slovensku v oblasti Oravy. Drevené sošky sa na svojich pôvodných miestach zachovali len v obmedzenom počte.
Z historických dokumentov je možné zistiť, že na severnom Slovensku boli tri centrá drevorezby - na Orave, Spiši a v okolí Prešova. Oravské sošky sú tematicky venované kultu Panny Márie. Ich pôvod treba hľadať v poľskej Haliči, ktorý bol až do prvej svetovej vojny súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tvorcovia týchto sošiek a mariánskych plastík boli ľudoví umelci samoukovia, ktorí vyrezávali svoje malé diela v duchu miestnych rezbárskych tradícií, vedení vlastnou predstavivosťou a zručnosťou. Mnoho takýchto umelcov stále na Orave žije a prenáša do dreva svoje predstavy o svete prostredníctvom jednoduchého nástroja, akým je nôž. Ukážky takýchto diel, starých i novších, možno vidieť nielen v kostole na Slanickom ostrove, ale aj na miestach ich vzniku v blízkych obciach a osadách.

Pestrý skanzen
Ďalším zaujímavým miestom, kde sa snúbi krása prírodného prostredia s kultúrou, je Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Je najnavštevovanejšou expozíciou Liptovského múzea v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Pri vstupe do jeho areálu sa návštevníkom na horizonte otvára atraktívna panoráma hôr s dominujúcim Kriváňom. Dedinka zložená z originálnych, zväčša drevených ľudových stavieb okrem tradičného spôsobu života a zamestnania ľudí Liptova v minulosti ponúka bohatú paletu sezónnych kultúrno-spoločenských podujatí. Tie spestrujú život skanzenu najmä počas letných dní.
Kostol, kaštieľ, domčeky, maštale, humná a iné objekty v múzeu sem neabsolvovali dlhú cestu. Premiestnili ich z niekoľkých liptovských dedín, prevažne z oblasti zatopenej neďalekou priehradou Liptovská Mara. Okrem drevenej ľudovej architektúry tu nájdete rekonštrukcie dvoch originálnych stredovekých kamenných objektov - ranogotického Kostola Panny Márie z dnes už neexistujúcej obce Liptovská Mara a goticko-renesančného kaštieľa z takisto zatopených Parížoviec. Zariadené domčeky odrážajú spôsob bývania a život obyvateľstva Liptova na prelome 19. a v prvej tretine 20. storočia. Cez poodchýlené dvere môžete vstúpiť do života bezzemka, stredného a bohatého roľníka, spoznať denné návyky remeselníka, poznať dôležitosť rozhodnutí obecného richtára, alebo sa ohliadnuť za vyučovaním v niekdajšej dedinskej škole. Vôňu čias minulých a zvyky liptovského zemianstva sú zachytené v zemianskej kúrii z Paludze a v spomínanom parížovskom kaštieli.

Špecialita pre zvedavých
Liptovské múzeum pre poznaniachtivých návštevníkov pripravilo aj Náučný chodník, zameraný na poznávanie prírody. Skladá sa z dvoch častí - informačného bodu a samotného náučného chodníka. Informačný bod bol vybudovaný v spolupráci s Tatranským národným parkom a je umiestnený v dome s textovým a obrazovým materiálom o okolitej prírode. Hostí určite nadchne, že náučný chodník tvorí labyrint chodníkov s rôznou štruktúrou povrchov. Jeho súčasťou sú informačné tabule na obidvoch stranách potoka, na ktorom autori pri prechodoch cez vodný tok počítali s detskou hravosťou. „Svojich obdivovateľov si v radoch detí i dospelých určite získa aj sprístupnená statická expozícia historického vozového parku Považskej železničky, ktorá od 1. svetovej vojny až do roku 1972 premávala z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku až pod Kráľovu hoľu, druhá vetva dolinami Čierneho Váhu, takmer až na hranicu Horehronia, jedna z jej odbočiek viedla aj do Malužinej," povedal nám na margo zrekonštruovanej a po 36 rokoch znovuotvorenej historickej železničky riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja Pavol Holeštiak.

Fotografie:
Loď Slanica, ktorá naraz odvezie až 80 pasažierov, premáva na Slanický ostrov umenia z prístavu v Slanickej Osade.

Slanický ostrov umenia.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.

Areál pribylinského skanzenu je populárny aj vďaka viacerým sezónnym kultúrno-spoločenským podujatiam.