Foto: SITA

Po teple ľad

Je globálne otepľovanie iba súčasťou prirodzeného cyklu?

Lorne Gunter, Seth Borenstein

Americké poveternostné stanice hlásili prekročenie všetkých 263 rekordov. Anglicko malo najteplejší apríl za predchádzajúcich 348 rokov. A nešlo len o teploty. Pred rokom vyčíňalo New York City tornádo. Na Blízkom východe takisto zaznamenali zriedkavo sa vyskytujúci cyklón, ktorý zasiahol Omán a Irán. Najväčšie americké jazerá sa scvrkli, Atlanta vyhlásila stav núdze pre nedostatok pitnej a úžitkovej vody. Južnú Afriku po prvý raz za štvrťstoročie pokryl sneh.

Zredukovanie CO2 asi nepomôže
Mnohí vedci si myslia, že výstrelky počasia z posledných pár rokov nemožno pripisovať globálnemu otepľovaniu, ako sa všeobecne tvrdí. Michael MacCracken, klimatológ z Inštitútu pre podnebie vo Washingtone hovorí: „Máme za sebou čoraz väčšmi sa rozmáhajúci trend čudných výkyvov počasia. Ale tie výkyvy sa čoskoro stanú normou." Máme však extrémne počasie skutočne považovať za dôsledok ľudskej činnosti? Podľa novej americkej vedeckej štúdie je globálne otepľovanie súčasťou prirodzeného klimatického cyklu.
Tézu, ktorú zatiaľ prijíma väčšina vedcov, že globálne otepľovanie vyvolala ľudská činnosť a skleníkové plyny, teraz vyvrátila nová štúdia, závery ktorej podporujú tri veľké univerzity. Podľa nej sú klimatické zmeny v posledných tridsiatich rokoch súčasťou prirodzeného cyklu, takže zredukovanie oxidu uhličitého v atmosfére nám zrejme veľmi nepomôže. Klimatológovia z univerzity v Rochestri, Alabame a Virgínii dospeli k záveru, že zmeny teplôt za posledné tri desaťročia nezodpovedajú modelom výskytu skleníkových plynov, ale možno ich spojiť so slnečnou činnosťou. Autormi štúdie sú prof. David H. Douglass, prof. John R. Christy, Benjamín D. Pearson a prof. S. Fred Singer, ktorí ju publikovali v medzinárodnom časopise pre klimatológiu Kráľovskej meteorologickej spoločnosti (International Journal of Climatology of the Royal Meteorological Society).
Zistenia tímu vysvetľujú aj fakt, prečo ku „globálnemu otepľovaniu" prichádza aj na iných planétach slnečného systému (podľa nich na Marse, Plute, Jupiteri a na mesiacoch Neptúna). Tí, čo presadzujú teórie o skleníkových plynoch, tvrdia, že väčšina vedcov s nimi súhlasí, hoci veľa vedeckých pracovníkov sa proti tomu ohradzuje a niektorí aj oficiálne protestovali proti správe OSN o podnebí. Dokonca aj tí, ktorých OSN uviedla ako spoluautorov. Sú tu totiž aj iné javy, ktoré túto teóriu spochybňujú - napríklad nevídaná sopečná činnosť všade na planéte. Vedci objavili najmenej jednu magmatickú anomáliu v zemskom plášti pod Grónskom, ktorá je príčinou roztápania ľadu v tejto oblasti, keďže cez ňu preniká teplo z horúcej magmy. Grónsky ľad sa v posledných rokoch čoraz rýchlejšie rozpúšťa a voda steká do mora.

Skúpe slnko
Pribúda aj vedcov, ktorí sú presvedčení, že súčasné otepľovanie je len predzvesťou prudkého globálneho schladenia, ktoré nás vraj neminie ešte v tomto storočí. Oleg Sorokin z Ruskej akadémie vied nedávno označil mieru ľudského pričinenia činnosti pri zmene podnebia za „kvapku vo vedre" a predložil dôkazy, že slnečná aktivita prudko klesá, preto ľuďom radí zásobiť sa kožuchmi. A nie je sám. Kanadský vedec Kenneth Tapping z National Research Council je presvedčený, že ak výskyt slnečných škvŕn čoskoro nebude opäť intenzívnejší, budeme musieť dlhodobo čeliť veľmi chladnému počasiu.
Slnko bolo naposledy takto skúpe na škvrny počas poslednej malej ľadovej doby, ktorá trvala päť storočí a skončila sa v roku 1850. Úroda bola vtedy vinou mrazov a sucha veľmi malá. Európa bola svedkom hladomorov, epidémií a vojen. Prístavy zamrzli, rovnako aj rieky a obchodovanie sa zastavilo. Je priskoro tvrdiť, že čosi podobné sa teraz zopakuje, ale naisto je priskoro aj na hystériu okolo globálneho otepľovania. Potvrdzuje to stále viac vedeckých autorít z celého sveta.