Periskop

Víťazom Andrej Mišanek
Najlepšie práce a víťazov medzinárodnej súťaže kresleného humoru a satiry o Bomburovu šabľu 2008 predstavili na výstave v Brezne. Vernisáž aj vyhodnotenie súťaže vo výstavných priestoroch tamojšej synagógy boli súčasťou podujatí Dní mesta Brezna. Téma tohto ročníka bola aktuálna: Peniaze, peníze, peneži - euro. Do súťaže prišlo dokopy 268 prác od 146 autorov zo Slovenska, Česka, Poľska, Srbska, Nemecka i Kanady. Bomburova šabľa poputovala tento rok do Popradu. V hlavnej kategórii udelila porota 1. cenu Popradčanovi, poprednému slovenskému karikaturistovi a dlhoročnému spolupracovníkovi Extra plus Andrejovi Mišanekovi. Druhú cenu získal Ján Fiťma zo Zvolena, tretiu si odniesol Pavol Švancár zo Svrčinovca. Čestné uznania udelila jury Františkovi Bojničanovi z Hlohovca, Marcelovi Čižmárovi z Jovse, Marcelovi Krištofovičovi z Nitry, Vlastimilovi Sobotovi z Prahy a Jánovi Šelestovi z Brezna. Výstavu karikatúr si obyvatelia a návštevníci Brezna môžu pozrieť do konca júla.

Slávnosť predkov
Nitra opäť žila Slávnosťou predkov, ktorú už po tretí raz zorganizovalo na Pribinovom námestí pod Nitrianskym hradom Slovenské hnutie obrody. Nitrania i návštevníci starobylého mesta pod Zoborom sa preniesli bránou času o vyše desať storočí späť, aby si uctili a pripomenuli udalosti našich dejín. Odteraz bude podľa organizátorov každý ročník slávnosti venovaný jednému slovanskému štátu. Teraz účastníci vyjadrili podporu Srbskej republike v jej zápase o Kosovo. Podujatie zaujalo nielen ľudí v produktívnom veku, ale aj rodičov s deťmi. Predseda SHO Róbert Švec na úvod slávností pripomenul činy dávnych panovníkov Sama, Pribinu, Rastislava i Svätopluka, ktorí stáli na počiatku našich národných dejín. „Všetko je dočasné, ale sláva a sloboda národa sú naveky," vyhlásil. Podujatie spestril spevácky súbor Glória pod vedením Jána Petráša a šermiarska skupina Aldaron.

Životný príbeh Evy Kristinovej
V bratislavskom Klube spisovateľov uviedli do života knihu spisovateľa a publicistu Jána Čomaja Eva Kristinová - Spomienky herečky. Ide o životopis slovenskej hereckej legendy, členky Činohry Slovenského národného divadla a znamenitej recitátorky slovenskej klasickej poézie. Dielo vychádza k jej 80. narodeninám, ktoré oslávi 5. augusta. Súčasťou knihy je aj CD s poéziou v podaní Evy Kristinovej. Jej život je svojským odkazom pre mladých - otec bol československým príslušníkom Štefánikových francúzskych légií, neskôr dôstojníkom povstaleckej armády a po februári 1948 bol degradovaný na vojaka a odsúdený na dlhoročné väzenie. Eva Kristinová sa v mladosti aktívne zúčastnila v Slovenskom národnom povstaní, po vojne vyštudovala herectvo a od svojich devätnástich rokov pôsobila na scéne SND, v rozhlase, televízii a filme. Jej životná púť je strhujúcim čítaním. Vďaka rozprávačskému štýlu autora pocíti čitateľ čaro dôverného spojenia s hrdinkou knihy. Na snímke Ján Čomaj (v strede) s Evou Kristinovou v Klube spisovateľov.

Deň sociálnej demokracie
Strana Smer-SD si v Prešove pripomenula 103. výročie vzniku sociálnej demokracie na Slovensku. Na akcii, kde sa zišlo vyše päťtisíc ľudí z celej SR, šéf Smeru Robert Fico zrekapituloval desaťročie pôsobenia strany na slovenskej politickej scéne, a dva roky, čo Smer tvorí vládnu koalíciu. „Prechádzame ťažkou skúškou, či sme spôsobilí napĺňať základné sociálno-demokratické hodnoty v každodennom živote. Známkujúcimi v roku 2010 nebudú ani bruselskí úradníci, ani zahraniční politici, ani slovenskí novinári, ale vy Slovenky, Slováci a naši spoluobčania iných národností. Po dvoch rokoch účasti sociálnej demokracie vo vláde môžeme povedať, že máme stabilnú vnútropolitickú situáciu a vysoký hospodársky rast. Veľmi ma potešilo, keď mi mladá Slovenka pracujúca v reštaurácii v Anglicku povedala, že sa ona aj ďalší naši krajania stále častejšie obzerajú po Slovensku a rozmýšľajú o návrate domov. Pre nás by bolo najkrajšie vysvedčenie, keby Slovensko bolo pre každého jeho občana krajinou, kde sa oplatí žiť a pracovať," povedal Fico.

Rebel s číslom 9
V bratislavskom Dome športu krstili knihu Jozef Golonka - Rebel s číslom 9 autorky Mariky Studeničovej. Symbolicky - ľadom - ju pokrstil podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj. Na krst okrem iných zavítal prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Juraj Široký, generálny riaditeľ Slovenskej televízie Štefan Nižňanský či hudobník Pavol Hammel. „Jožko je skvelý rozprávač a respondent," stručne charakterizovala Marika Studeničová spoluprácu s Jozefom Golonkom. Keď vraj slávny športovec spomínal na udalosti zo svojho bohatého života, rozprával veľa a takmer vôbec sa nedal zastaviť. Ucelený dej knihy zachytáva nielen športovú kariéru hokejistu s prezývkou Žiletka, ale aj udalosti vplývajúce na vývoj československého a neskôr slovenského hokeja. Golonka zachádza hlboko do súkromia, zachytáva život od detstva cez dospievanie, vojenčinu, roky aktívnej športovej činnosti a pôsobenie na domácom ľade i v zahraničných kluboch. „Dúfam, že táto knižka sa nám vryje do sŕdc rovnako, ako sa nám vryli do sŕdc jeho góly," zaželal minister Mikolaj. Žartom dodal, že ju zaradí medzi učebnice.

Deň otvorených dverí v STV
Bránami Slovenskej televízie v bratislavskej Mlynskej doline prešlo počas tohtoročného Dňa otvorených dverí vyše sedemtisíc ľudí. Návštevníci mali možnosť na anketové lístky napísať, čo im vo vysielaní televízie chýba a ohodnotiť tvorbu STV v dotazníku. Pre divákov, ktorí nemohli prísť, pripravila televízia osem živých vstupov na oboch okruhoch. Návštevníci bratislavských priestorov STV mohli vidieť známych moderátorov, spevákov zo SuperStar, skupiny Komajota, PS, Kmeťoband, Gladiátor, spevákov Beatu Dubasovú, Laca Lučeniča, Marcela Palondera, Anitu Soul, Roba Grigorova, Sisu Sklovskú či Berca Balogha. Skupina Peoples, súťažiaci zo SuperStar a country i dievčenské spevácke zbory hrali prím v štúdiu v Banskej Bystrici. Návštevníkov čakalo aj Chodúľové divadlo, tanečné vystúpenia, Bábkové divadlo na Rázcestí i šermiari. Predovšetkým ľudová hudba znela priestormi veľkého štúdia v Košiciach. Nechýbala škola tanca, premietanie rozprávok či Táraniniek. V zadnom dvore areálu mohli vidieť historické vozidlá so sprievodom v dobových kostýmoch, hasičskú techniku alebo prenosový voz.

Odišiel Dušan Kuzma
Vo veku 81 rokov zomrel profesor Dušan Kuzma, jeden z najlepších slovenských architektov, zakladateľ Katedry architektúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. K jeho vrcholným dielam patrí budova Pamätníka - múzea SNP v Banskej Bystrici, na ktorom spolupracoval s akademickým sochárom Jozefom Jankovičom. Vytvoril tiež pomníky Petra Michala Bohúňa v Bratislave, Andreja Sládkoviča v Krupine či pamätník SNP v Bratislave. Zaslúžilý umelec Dušan Kuzma sa narodil 17. marca 1927. Študoval v Bratislave pod pedagogickým dohľadom Eugena Kramára, Emila Belluša a Vladimíra Karfíka. Praxoval v ateliéri svetoznámeho francúzskeho architekta Augusta Perreta, ktorý do modernej architektúry zaviedol železobetón. Kuzma je laureátom Ceny Emila Beluša a nositeľom ceny Dušana Jurkoviča. Projektoval aj rodinné domy, rekreačné chaty, priemyselné objekty a budovy kultúrno-spoločenských inštitúcií. Podpísal sa napríklad aj pod stavbu Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, zdravotníckych objektov v Dudinciach, pod najnovšiu budovu Matice slovenskej v Martine aj pod komplex VŠVU v Bratislave.

EÚ chce zakázať žiarovky
Podľa nemeckého denníka Rheinische Post plánuje Európska únia od februára 2009 zakázať výrobu klasických žiaroviek pre európske domácnosti. Úspornejšie žiarivky a výbojky nahradia žiarovky aj vo verejných budovách a v pouličnom osvetlení. Kompletná výmena žiaroviek za ekonomickejšie svietidlá by mohla priniesť úsporu až 80 percent elektrickej energie. Únia tak akceptovala návrh nemeckého ministra pre životné prostredie Sigmara Gabriela. „Európa si už nemôže dovoliť produkt, ako je tradičná žiarovka, ktorý je efektívny len na päť percent," napísal v liste orgánom EÚ Gabriel. Podľa jeho názoru by sa výmenou žiaroviek za úsporné mohli ročne zredukovať emisie skleníkových plynov až o 25 miliónov ton. Aj v Austrálii sa do roku 2010 prestanú predávať klasické žiarovky. Nahradia ich úsporné kompaktné žiarivky. Rozhodla tak austrálska vláda, ktorá chce vďaka tomuto opatreniu do piatich rokov znížiť emisie skleníkových plynov asi o štyri milióny ton ročne. Pionierom v tejto oblasti bol Fidel Castro, ktorý na výmenu žiaroviek na Kube zavelil už pred dvoma rokmi, nedávno ho nasledoval aj jeho venezuelský priateľ Hugo Chávez.

Foto: Pavel Kapusta, Ladislav Lesay, SITA, archív
Reprodukcia: archív