Foto: SITA

Európanstvo ako esperanto?

Francúzsko odporúča Írom referendový „reparát“ z hlasovania o Lisabonskej zmluve

Peter Jánošík

Stalo sa tak aj v roku 2005, keď dokument rovnakého rangu odmietli francúzski a holandskí voliči a pripravili pre európskych politikov po prvý raz hlavybôľ. Situácia sa teda opakovala a trefne ju zhodnotil minister zahraničných vecí Slovinska, ktoré teraz predsedá EÚ, keď povedal: „Nastal čas trochu popremýšľať a analyzovať. Diplomatickou rečou povedané, Írsko celý proces schvaľovania Lisabonskej zmluvy skomplikovalo, v reálnej reči - úplne ho zastavilo."
Väčšina európskych politikov sa zhoduje v názore, že Írsku treba dať istý čas na zváženie ďalšieho postupu a potom by malo predložiť návrhy, ako by sa mala situácia riešiť. Lisabonskú zmluvu už schválilo 18 z 27 členských štátov únie, devätnásty ju odmietol. Pritom Írsko dokázalo členstvo v EÚ dokonale využiť: zo zaostalej a chudobnej krajiny sa stalo relatívne prosperujúcim štátom, ktorý ponúka pracovné miesta aj cudzincom. Väčšina Írov sa však zjavne obáva straty národnej a ekonomickej suverenity svojej krajiny, ktorú by zmluva v praxi značne oklieštila.

Plán B neexistoval
Najvyšší predstavitelia Európskej únie si boli takí istí hladkým priebehom ratifikácie Lisabonskej zmluvy vo všetkých 27 členských štátoch únie, že s negatívnym výsledkom nerátali. Napokon, všade Lisabonskú zmluvu schvaľovali poslanci v národných parlamentoch, jedine v Írsku bolo toto právo udelené priamo občanovi. A ukázalo sa, že prostý občan má viac obáv pred „veľkým svetom" ako poslanec zákonodarného zboru. Vedie ho k tomu cit, intuícia, nemá čas a často ani chuť si politické dokumenty typu Lisabonskej zmluvy dokonale preštudovať. Euroskeptici zdôrazňujú, že keby sa vo všetkých členských štátoch schvaľovala „európska ústava" v referendách, nastali by obrovské problémy. Írski voliči sklamali Brusel aj v roku 2001, keď v referende odmietli zmluvu z Nice. Až po vyjasnení otázky neutrality v roku 2002 sa Íri k zmluve postavili pozitívne. Ako sa však blížil termín hlasovania o Lisabonskej zmluve, obavy obyvateľov z jeho negatívneho vplyvu na krajinu rástli. Tri týždne pred rozhodujúcim hlasovaním bolo proti zmluve iba 18 percent voličov. V konečnom dôsledku však zvíťazili skeptici.
Európska únia v súčasnosti prechádza zložitým obdobím - rieši jednu krízu za druhou. Európski politici sa rozdelili na dva tábory. Jedni zastávajú názor, že je riskantné hovoriť o možnej záchrane Lisabonskej zmluvy, druhý tábor vidí napriek reálnemu vývoju isté náznaky riešenia. Francúzsky minister pre európske záležitosti napríklad navrhuje prerokovať s Írskom „právnu úpravu", ktorá by krízu zažehnala a umožnila isté východisko. Aké, nespresnil.

Neskrývaná radosť Václava Klausa
José Manuel Barroso, predseda hlavného orgánu EÚ - Európskej komisie, zastáva názor, že doterajšia ratifikácia musí pokračovať v nastavenom kurze a je presvedčený, že Lisabonská zmluva nie je mŕtva. Je však jasné, že po zamietavom rozhodnutí Írov Lisabonská zmluva nemôže začať platiť od 1. januára 2009, ako sa predpokladalo. Nijakú „rýchlu nápravu" rozhodne čakať nemožno.
Francúzsky minister pre európske záležitosti Jean-Pierre Jouyet vyhlásil, že Francúzsko odporúča Írsku zopakovanie referenda, v čom by sa však nemalo unáhliť. Jeho vyhlásenie vyvolalo u odporcov Lisabonskej zmluvy nielen v Írsku pobúrenie, pretože ani v parlamentných či regionálnych voľbách v demokratických krajinách sa nedáva hlasovať opakovane až dovtedy, kým voliči neodovzdajú moc tým „správnym politikom". Napriek tomu francúzsky denník Le Monde priniesol informáciu, že Írsko by si malo zopakovať referendum o Lisabonskej zmluve na budúcu jar. V hre je ešte aj ratifikácia rozsiahleho balíka reforiem, ktorý mal rozptýliť obavy voličov pred budúcoročnou kampaňou na voľby do Európskeho parlamentu. Le Monde vidí nebezpečenstvo pre Lisabonskú zmluvu aj v Českej republike, kde ju teraz skúma Ústavný súd a podľa jeho verdiktu sa budú českí poslanci rozhodovať. Česko je v EÚ známe aj tým, že má prezidenta, ktorý sa radí k euroskeptikom. Václav Klaus, ktorý úraduje už druhé prezidentské obdobie, írske „nie" Lisabonskej zmluve nadšene privítal. „Celá Európa by mala Írom ďakovať, že pribrzdili dnešné chybné procesy, smerujúce k väčšej unifikácii. Európanstvo je esperanto, umelý, mŕtvy jazyk. Írske referendum je víťazstvom slobody a rozumu nad umelými elitárskymi projektmi a európskou byrokraciou," povedal Václav Klaus. Náš premiér Robert Fico v danej situácii zdôrazňuje, že krach Lisabonskej zmluvy nesmie prekryť ešte dôležitejší problém, ktorým je rast cien potravín a ropy. Dodal, že Európska únia je inštitúciou pre ľudí. Akú v nej budú mať ľudia voľnosť, závisí od nich aj od ich politikov.