Foto: SITA

Vyvolený?

Ak sa Obama stane prezidentom, sľubuje stiahnutie vojsk z Iraku

Martin Petranka

Má zmiešaný pôvod - matka bola beloška z Kansasu, otec černoch z Kene. Zoznámili sa na Havajskej univerzite. Obama študoval politológiu na Columbia University a právo na Harvarde. Čím táto rocková hviezda či plážový krásavec, ako ho prezývajú svetové agentúry, očarila amerického voliča? Predovšetkým, že je pravým opakom terajšieho amerického prezidenta Georgea Busha. Ale ani tak jeho víťazstvo ako demokratického kandidáta v prezidentských voľbách nie je isté.

Vydreté víťazstvo
Po vyčerpávajúcich, päť mesiacov trvajúcich primárkach, v ktorých súperil so svojou straníckou rivalkou Hillary Clintonovou, sa Obamovi podarilo získať hlasy potrebných 2 118 delegátov. Posledné demokratické primárky sa konali začiatkom júna v štátoch Montana a Južná Dakota, kde bolo v hre dovedna 31 delegátov. V Južnej Dakote síce zvíťazila Clintonová, ale to už nič nezmenilo na skutočnosti, že sa Obama mohol vyhlásiť za oficiálneho kandidáta Demokratickej strany na prezidenta. Hillary Clintonová reagovala rozhodnutím skončiť svoju prezidentskú kampaň. Bývalá prvá dáma Spojených štátov k svojmu rozhodnutiu dospela po rozhovoroch s netrpezlivými demokratickými poslancami, aj keď sa spočiatku veľmi zdráhala tak urobiť. Napokon na slávnostnom podujatí vo Washingtone sa svojim stúpencom poďakovala a vyjadrila aj podporu Barackovi Obamovi. Vo svojom príhovore vyzvala demokratov, aby sa sústredili na voľby a porazili republikánskeho prezidentského kandidáta Johna McCaina. Po veľkej nezmieriteľnej bitke v primárkach sa Obama a Clintonová predsa len spolu stretli a hovorili o „zjednotení svojich kampaní". Pozorovatelia usudzujú, že budú spolupracovať aj v novembri (keď sa bude voliť prezident USA), napriek tomu, že Demokratickú stranu boj v primárkach takmer fatálne rozdelil. Je však otázne, či Clintonovej prívrženci z radov prostých voličov budú vo finále podporovať Obamu - výkričníkom je napríklad slabá podpora Obamu medzi bielymi robotníckymi voličmi v Západnej Virgínii. Hlasy strednej americkej vrstvy zobrala Hillary Obamovi aj v štátoch Ohio a Pensylvánia. Bývalej prvej dáme USA sa to podarilo napriek tomu, že na kampaň minula oveľa menej ako jej stranícky súper. Postoj týchto vrstiev voličov nastavuje Obamovi nepríjemné zrkadlo. Všetko nasvedčuje tomu, že senátor z Illinois nemá podporu medzi bielymi obyvateľmi s nižšími príjmami a nižším vzdelaním. Preto bude preňho veľmi dôležitý boj s republikánskym kandidátom McCainom aj o americkú strednú vrstvu - tzv. modré goliere.

Elity sa vraj dohodli
Obama zastáva názor, že vojna v Iraku zapríčinila pokles úrovne bezpečnosti Spojených štátov. Ak by sa stal prvým mužom Spojených štátov, do šestnástich mesiacov od nástupu do úradu by chcel stiahnuť americké jednotky z Iraku. Tiež vyhlásil, že by presunul pozornosť USA do Afganistanu a Pakistanu, kde sa v horskej oblasti na ich spoločnej hranici pravdepodobne skrývajú lídri al-Kájdy. Na úvod svojej predvolebnej cesty v úlohe čerstvého kandidáta na post prezidenta Obama vyčítal prezidentovi Bushovi hospodársku nekompetentnosť a jeho vládu nazval hospodársky najnezodpovednejšou v dejinách USA.
Až 43 percent občanov piatich najväčších európskych štátov zastáva názor, že Spojené štáty sú „silou zla". Opačný názor, teda že USA sú „silou dobra" zastáva štvrtina opýtaných. Prieskum verejnej mienky uskutočnili koncom mája na vzorke občanov Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a Ruska. V prieskume bola zaradená aj otázka, koho by Európania, keby mali tú možnosť, volili za amerického prezidenta. Podporu Obamovi vyjadrilo až 52 percent respondentov, kým republikána McCaina favorizovalo len 15 percent. Najväčším rozdielom by vyhral Obama v Taliansku. Obyvatelia západnej Európy a Ruska podľa prieskumu veria, že Obama by v prípade svojho víťazstva „urobil vo svetovej politike správne veci". Vo všeobecnosti je to teda Európa, čo dúfa v lepšiu americkú zahraničnú politiku.
Americké médiá tvrdia, že elity sa dohodli, že prezidentom bude Barack Obama. Ten sa údajne zúčastnil na tohtoročnej Bilderberskej konferencii, podujatí, ktoré svojou tajuplnosťou vzbudzuje dohady a špekulácie nielen amerických médií. Práve tam vraj malo padnúť spomenuté rozhodnutie. Zámerom účastníkov konferencie prebiehajúcej za zatvorenými dverami je vraj ovládnuť prírodné bohatstvo planéty a utvoriť svetovú vládu, vedenú elitnou skupinou ľudí. Na jednej z predchádzajúcich konferencií tohto tajomného spoločenstva sa napríklad zúčastnil aj český veľvyslanec v Izraeli Michael Žantovský. Mimochodom, Obama sa netají nadštandardnými vzťahmi s vplyvnou izraelskou loby v USA známou pod skratkou AIPAC. Zdá sa preto, že iba naivný človek si môže myslieť, že v USA by sa dnes mohol stať prezidentom niekto, kto by zásadne zmenil zahranično-politické smerovanie USA. Európania teda zrejme dúfajú márne...