Máte slovo

Polčas rozpadu KDH
Poslanci KDH 17. júla 1992 počas hlasovania o zvrchovanosti Slovenska postupne vstali a vyslovili pamätnú vetu, ktorá sa navždy zapísala do histórie Slovenska: „Som proti zvrchovanosti Slovenskej republiky." Poslanci maďarských strán sa na hlasovaní takticky nezúčastnili. Už tu sa začala „proslovenská" spolupráca KDH a SMK, ktorá vyústila až do prevzatia maďarského vyznamenania v Budapešti zakladajúcim členom KDH F. Mikloškom. Zatiaľ čo sa maďarské strany združovali, KDH sa trieštilo a štiepilo. Súčasný polčas rozpadu je opäť poznačený snahami nespokojencov založiť novú stranu. KDH zneužíva náboženské cítenie občanov na svoje politické ciele od Záhoria až po Vihorlat. Politika je pre jeho poslancov nielen zdrojom príjmov, ale doslova drogou, ktorá nivočí aj ich charaktery. Kričia o slobode tam, kde sa ňou najviac manipuluje. Účelovo kritizujú transparentnosť finančných tokov v štáte, ktorú sami osem rokov nezvládali. Pri takomto boji síce krv netečie, ale politické ovzdušie na Slovensku je naďalej otravované jedom nenávisti. Pánom opozičníkom sa žiada pripomenúť, že život nie je len to, čo chce opozícia. Poďme všetci spoločnými silami budovať náš štát v EÚ. Hľadajme cesty porozumenia, pretože Slovensko máme len jedno.

Laco Bobák, Košice

Autonómia chotárnych škvariek?
Udivuje ma, ak naši politici, politológovia a publicisti nevedia vecne odsmečovať táraniny okolo maďarskej autonómie na Slovensku, akoby im chýbala bystrosť alebo vedomosti. Všetci chápu, že požiadavka autonómie je nenáležitá, lebo maďarská menšina má u nás neobyčajné nadpráva. Je však aj technicky nemožná. Prečo sa niekto jej zástancov nespýta, kam ju chcú umiestniť? Na Slovensku sa to nedá. Územná autonómia totiž môže byť len na teritóriu, kde národnostná menšina tvorí významnú väčšinu, teda najmenej 51 percent. U nás neexistuje kompaktné maďarské územie, tá polmiliónová menšina je roztrúsená po chotároch. To sme si len my nechali nahovoriť, že Košice sú maďarské mesto a že dvojjazyčná tabuľa označuje maďarskú obec. Južné Slovensko nie je jednofarebne maďarské, slovenskí Maďari obývajú len okresy Dunajská Streda a Komárno. Pri našich južných hraniciach je síce úzky, väčšinovo maďarský pás, ale aj ten sa delí na dve časti, na Žitný ostrov a na východe na Medzibodrožie. Ešte aj v tom mestskom páse, ktorý Maďari pokladajú za maďarský, lebo ho za vojny okupovalo Maďarsko, je väčšina občanov slovenskej národnosti. Kde má byť tá ich autonómia, na stovkách prerušovaných chotárnych škvariek? Šéf esemká Ing. Slizký rád rozpráva o tom, že autonómia je v Európe celkom bežný a fungujúci jav. Spomína Škótov, Baskov, Kataláncov... Nikto mu nevie odsmečovať, že to sú autonómie národov bez vlastného štátu, nie národností! Právo na sebaurčenie má národ, nie národnosť.

Pavel Fábry, Košice

Spoločné dejiny
Netrpezlivo čakáme na možnosť prečítať si slovenský dejepis, ktorý má byť zostavený spoločne s Maďarmi. Bojím sa, že táto „spoločná" aktivita dopadne tak ako výstavba spoločného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Veď maďarský prezident bol na čele tých, ktorí žiadali toto vodné dielo zbúrať. Časť na maďarskej strane aj zbúrali a kúsky muriva predávali až do Ameriky ako znak maďarského víťazstva. Víťazstva nad nebotyčnou hlúposťou, veď vodné dielo malo slúžiť aj Maďarom. Vari si nevšimli, koľko elektriny vyrobí Dunaj Rakúšanom? Vieme, že sme žili v Uhorskom kráľovstve, potom v Rakúsko-Uhorsku. Ako sme sa tam však dostali, kedy sa z nás stali Tóti a z Ungarov Maďari, nie je širokej verejnosti známe. Možno sa to dozvieme zo spoločného dejepisu.

čitateľ, Šurany

Smelo o starých Slovákoch
Všadevystupujúci Dušan Kováč z Historického ústavu SAV a ďalší svetoobčiansky historik Ján Steinhübel dobreže z kože nevyskočili, keď si premiér Robert Fico na začiatku roka v Martine dovolil nazvať našich predkov starými Slovákmi. Je to vraj smiešne. Kto si však prečítal knihy objektívnych, nie čechoslovakizmom a maďarónstvom nasiaknutých slovenských historikov, môže bez akýchkoľvek zábran o našich predkoch hovoriť ako o starých Slovákoch či Slovenoch. Aj na starých nemeckých mapách zo 6. a 7. storočia, za vlády kniežat Pribinu a Koceľa, sú naši predkovia zapísaní ako „Slowaken". Začiatok prvého slovenského kráľovstva sa podľa niektorých zdrojov datuje na roky 620 - 623, pričom naši predkovia tu boli už od 2. storočia. Preto smelo hovorme o starých Slovákoch alebo o Slovenoch. Zopár plateným ideológom a prevracačom našej národnej histórie je to však „smiešne". Nerobme si z toho nič. Zbytočne sa nad tým vzrušovať. Oni to robia zámerne, pretože nepatria k nám. Treba počúvať a čítať erudovaných historikov, našich i svetových. D. Kováčom vedený historický ústav by bolo treba poriadne prevetrať, nech nám zdokumentuje, čím sa vlastne jeho pracovníci za naše dane zaoberajú. Je smutné, že za pätnásť rokov samostatnosti Slovenska sme sa nedočkali naozaj objektívnej učebnice slovenského dejepisu pre naše deti.

Pavol Ponický, Banská Bystrica

Mediálny suterén
Médiá lakonicky zverejnili krátku informáciu, že skutok, ktorý v masívnej kampani mesiace pripisovali katolíckemu kňazovi z Bytče - sa vôbec nestal! Malo ísť o šikanovanie a diskrimináciu. Správca farnosti utrpel negatívnou medializáciou obrovskú ujmu na svojej povesti v celoštátnom meradle - ako katolícky kňaz aj ako človek. Koľko klamstiev a falošných obvinení musel strpieť do chvíle, keď sa vyjavila pravda? Novinári v honbe za senzáciami sa neštítia psychicky zlikvidovať úplne nevinného človeka. Ešte som sa nedopočul o tom, že by sa žurnalista za vyslovené alebo napísané nepravdy (potom ako sa ich nepravdivosť preukáže) verejne ospravedlnil. Naši novinári sú nielen neprofesionálni a tendenční, ale často aj morálne skazení ľudia, ktorí nemajú ani najmenšie právo robiť súdy nad inými.

Marián Burík, Ilava

Hanbime sa!
Patrím do vekovej kategórie, keď mladosť je už preč a do dôchodku ďaleko. V mojom okolí žije niekoľko dôchodcov a vidím ich každodennú biedu. Najhoršie sú na tom tí, čo odišli do dôchodku ešte pred rokom 1989. Nie je ich už veľa a tým, ktorí sú ešte medzi nami, by mal štát zvýšiť dôchodok aspoň o 10 percent. Mám susedku, ktorá odpracovala 35 rokov, z toho 30 rokov učila na univerzite. A keďže nebola členkou strany, jej kariérny postup bol zabrzdený a dnes poberá dôchodok čosi málo cez 8-tisíc korún. Vláda aj poslanci by si mali uvedomiť, že títo ľudia platili dane, z ktorých štát postavil železiarne, ropovod, plynovod atď. Úžitok z toho mal ísť na dôchodky, ale Dzurindova gaunervláda to všetko rozpredala, sama si napakovala vrecká a teraz často počúvame, že mladí nestačia robiť na starých. Je hanba národu, čo svoje staré matere núti hrabať sa v kontajneroch. Kladiem si otázku, že ak aj mňa čaká takáto staroba, načo mi je demokracia, keď budem hladná?

Kveta Rubešová, Nitra

Som dôchodca, kto je viac?
Titulok je obmenou socialistického hesla Som baník, kto je viac? Vyjadrovalo úctu ťažkej, nebezpečnej, zdraviu škodlivej, no spoločensky vysoko prospešnej práci. Dnešní dôchodcovia už tak ťažko nedrú. Aj keby chceli, nedovolí im to vek, ani zdravie. Svoje si už oddreli. Po celý život si museli uťahovať opasky (aspoň veľká väčšina z nich), aby zabezpečili najnevyhnutnejšie potreby pre život rodiny. Pracovali v ťažkej povojnovej dobe, keď bolo všetkého nedostatok. Napriek týmto podmienkam vytvorili hodnoty, ktoré aj dnes tvoria základňu našej ekonomiky. Ich deti riadia štát a jeho ekonomiku. Zastávajú najvyššie politické a ekonomické posty. Sú úspešní podnikatelia, milionári i miliardári. Majú tak veľa starostí s budovaním svojej kariéry a hromadením mamony, že im akosi nezostáva čas prizrieť sa bližšie, ako žijú ich rodičia a starí rodičia, ktorí ich vychovali. Určite málokomu z nich niekedy napadlo, aby sa aspoň trošku obmedzil blahobyt tých najbohatších, vďaka čomu by mohlo byť viac na dôchodky. Keby sa výška dôchodkov určovala podľa toho, aké hodnoty v minulosti ich poberatelia vytvorili, dnešné dôchodky by vyzerali ináč. Keby súčasná generácia menej trovila a vytvorila také hodnoty, aké dnešní dôchodcovia, potom by si v starobe tiež mohli povedať: „Som dôchodca, kto je viac?"

JUDr. Emil Hollý, Žilina

Vážená redakcia,
ďakujem Vám za uverejnenie reklamy na špeciálnu knižnú ponuku pre čitateľov Extra plus. Vďaka nej som si celú ponúknutú sériu knižiek objednal a už i prečítal aj spolu s mojou priateľkou. Som pravidelným čitateľom Vášho výborného časopisu. Najradšej čítam články dvoch dám - pani Evy Zelenayovej a Viery Urbanovej.

Jozef Nemšák, Košice

Živíme svojich neprajníkov
V posledných voľbách do NR SR bolo zvolených 20 poslancov SMK, ktorí systematicky pôsobia proti národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky a cielene ju ohovárajú v zahraničí. Ticho podporujú šovinistické organizácie najhrubšieho kalibru, ako je Maďarská garda či Južanská rada. Ak jeden poslanec NR SR berie mesačne dokopy zhruba stotisíc slovenských korún, potom dvadsať poslancov SMK dokopy ročne stojí slovenský štátny rozpočet 24 miliónov. Sú to peniaze z našich daní, ktoré dávame „do krku" donášačom a ohováračom našej vlasti. Som presvedčený, že na svete neexistuje štát, ktorý by takto štedro financoval svojich neprajníkov. Prečo to píšem? O necelé dva roky pristúpime k volebným urnám. Mali by sme sa pri nich zjednotiť a voliť naozaj slovenské politické strany. Ešte stále je trpkou skutočnosťou, že v mnohých prípadoch na čele spoločenských, kultúrnych, hospodárskych i stavovských organizácií stoja príslušníci iných národností, nehovoriac o elektronických a printových médiách. Nestačí mať obnovenú Slovenskú republiku, je potrebné, aby Slováci riadili aj všetky jej zložky a rozmýšľali i konali pritom vlastenecky.

Juraj Janošovský, Sereď

Novinka: Video sekcia

Vytlačiť Poslať