Ukradnuté Kosovo

V Českej televízii zakázali dokument o bombardovaní Juhoslávie a albánskom terore v juhosrbskej provincii

Ľudovít Števko

Viacero tém v oficiálnych médiách nikdy neuzrie svetlo sveta, a tak sa mnohé nepríjemné pravdy šíria internetom ako novodobé samizdaty. Pravdaže, autor nie je nijako chránený pred „spravodlivosťou" politického systému, ktorý môže kedykoľvek zasiahnuť. Môže zakázať, zhabať, umlčať. Strážcovia oficiálnej, alebo len tej svojej pravdy sú skoro v každých novinách, skoro v každom médiu. Majitelia médií určujú kurz spravodajstva, usmerňujú, obmedzujú, filtrujú tok informácií, lebo podľa nepísaného pravidla nášho demokratizmu majú na to svoje súkromné, teda výsostné právo. Pravda je taká, akú si želá jej súkromný vlastník. Horší prípad je, ak sa do úlohy strážcu oficiálne prijatej pravdy pasuje verejnoprávne médium.

Srbské zúfalstvo
Dramaturgom Českej televízie nedávno spôsobil hlavybôľ autentický dokument nakrútený v Kosove o skutočných udalostiach pred bombardovaním Juhoslávie a po odtrhnutí tejto provincie od Srbska. Dielo renomovaného scenáristu, kameramana a režiséra Václava Dvořáka nakrútené so znalosťou problematiky a úprimnou snahou dozvedieť sa pravdu, nenašlo u novodobých cenzorov pochopenie a zakázali ho v ČT odvysielať. Pravdepodobne preto, že sa diametrálne líši od toho, čím Čechov i nás kŕmila a doteraz kŕmi oficiálna propaganda, podľa ktorej bombardovanie Juhoslávie bola humanitárna misia medzinárodných síl a odtrhnutie Kosova a Metochie dôsledok genocídy albánskeho obyvateľstva. Mimochodom, zákaz prišiel bezprostredne potom, ako Česká republika diplomaticky uznala nezávislosť Kosova.
Dokument Václava Dvořáka Uloupené Kosovo ponúka na vývoj situácie v oblasti a na kosovskú súčasnosť iný, bez nadsadenia otrasný, hoci mnohými tušený pohľad. Kosovský dnešok, to je zúfalstvo zvyšku srbského obyvateľstva, pre ktoré je riskantné pohybovať sa mimo svojej enklávy, pretože zabitie Srba sa v Kosove pokladá za hrdinský čin. Albánski extrémisti majú pod dohľadom medzinárodnej misie KFOR stále voľnú cestu k rabovaniu a vypaľovaniu srbských domov. Noví protektori sa správajú k Srbom tvrdo, ale s bývalými vyhlásenými teroristami z UCK vychádzajú po dobrom. Odkedy sa Madeleine Albrightová pred kamerami bozkávala s Hashimom Thacim, postoj USA k UCK sa zmenil o 180 stupňov. UCK už nie je teroristická organizácia, napojená na organizovaný zločin, ktorá má na svedomí vraždy stoviek srbských mužov, žien a detí, ako aj Albáncov lojálnych k Srbom a Hashim Thaci, zvaný Had, už nie je organizátor bombových útokov, hľadaný Interpolom. Thaci je predsedom vlády prvého európskeho protektorátu od čias 2. svetovej vojny - protektorátu Kosovo. Tento obrat v politike USA nie je ničím novým - vyjadruje ho úprimné vyznanie istého amerického politika: „My si nevyberáme ciele podľa našich priateľov, ale vyberáme si priateľov podľa našich cieľov." Jeden z možných výkladov tohto americko-kosovského priateľstva môže byť aj existencia vojenskej základne na území Kosova, ktorá je druhou najväčšou americkou základňou na cudzom území, s možnosťou dislokácie až 70-tisíc vojakov.

Nenávisť aj v detských hrách
Medzitým, čo protektorátna vláda dostáva americkú pomoc vo forme zbraní a Thaci obnovuje mešity, v krajine vládne päťdesiatpercentná nezamestnanosť. O 58-tisíc vypálených srbských domov a zničených 116 pravoslávnych kostolov, kláštorov aj cintorínov sa nikto nestará. Tie kostoly a kláštory tu stáli ešte pred objavením Ameriky, prečkali bez ujmy dve svetové vojny - a teraz sú v troskách. Bojovníci za slobodu a demokraciu Kosovo etnicky čistia a vojaci NATO sa prizerajú.
Nikde v demokratickej západnej tlači sa nedočítate o odhalených masových hroboch popravených Srbov o spopolnených telách žien i detí. O zverstvách UCK sa nedozviete nikde v Európe. Solana, ktorý ako generálny tajomník NATO podpísal aktivačný rozkaz na bombardovanie Juhoslávie, teraz v novej funkcii európskeho komisára navštívil Kosovo a mlčky sa prizeral na plačúce srbské ženy. Balkán je v Európe, nie v Afrike, Kosovo je za humnami a my vlastne nevieme, čo sa tam stalo.
V závere Dvořákovho dokumentu sa albánske deti v akejsi pouličnej hádke vyhrážajú srbskému chlapcovi: „Podrežeme ti krk, ty jeden katolík!"
Nenávisť - to strašné slovo - preniká aj do detských hier. Ako sa to skončí?
Nakoniec vraj dokument Václava Dvořáka v slobodnejšej Českej televízii (ako tej našej) napokon odvysielajú s doplňujúcim komentárom, alebo vysvetľujúcou besedou, pretože odvysielať ho samostatne by bola aj pre Českú televíziu priveľká odvaha. Treba len dúfať, že ak k tomu naozaj príde, protipólom tohto odvážneho dokumentu nebudú propagandisti typu Šebeja či Kusého, ale nezávislí politológovia a znalci problematiky.