Foto: SITA

Foto: archiv

Dobrí ľudia ešte žijú

MUDr. František Fabián už vyše päť rokov leží v kóme

Viliam Hornáček

Máme teda takmer policajný prehľad o tom, bez čoho sa môžeme - aj my, aj každá normálna, zdravá a slušná spoločnosť - zaobísť. Absolútna väčšina súčasných médií si dáva osobitne záležať na tom, aby našu spoločnosť udržovala v neotrasiteľnom vedomí, že ani človek, ani ľudstvo od svojich počiatkov v džungli a v jaskyni kultúrne nepokročilo ani o piaď. Treba uznať, že sa im to vcelku darí. Rovnako ako sa im darí mlčať o tom, že napriek všetkým negatívam žijeme aj v humánnom a sociálne solidárnom spoločenstve ľudských tvorov. O tom sa mlčí priam zaryto, akoby programovo. Len za nič na svete nezverejňovať to, že sme predovšetkým - ľudia. Teda, že medzi nami žijú aj ľudia slušní a statoční, charakterní, obetaví a zodpovední, hlboko ľudskí, úprimne a nezištne priateľskí...

Mediálne umlčaná väčšina
Večerné správy, písané akoby ohňom a krvou, sa čoraz častejšie stávajú výhradne súhrnom prírodných katastrof, dopravných nešťastí a výpočtom kriminálnych deliktov až zvrhlostí, ktoré majú divákov účinne presviedčať a utvrdzovať vo vedomí, že život vlastne nemá nijaké kladné stránky, človek človeku je výhradne vlkom a už zastaraný a vývojom prekonaný humanizmus je prirodzene nahrádzaný moderným hyenizmom ako prejavom totálneho egocentrizmu a cynickej bezohľadnosti.
Tak ako všetko v živote, aj táto monotónna jednostrannosť má svoj rub a svoje líce. Má svoje dve rozdielne strany toho istého problému. A tí, čo sa z pozície svojej dnešnej mediálnej prevahy dopúšťajú násilia na „tých druhých" - čo svoj názor a slovo do diskusie (ako súčasť demokratického dialógu) nikdy neuvidia na stránkach „ich" novín - si zrejme v návale slávy neuvedomujú, že zuby mediálnej hyeny sú schopné hrýzť každého a všetko na všetky strany. Pričom nikto spoľahlivo nevie, kedy sa takáto z reťaze odtrhnutá beštia na koho vyrúti a čo s ním urobí. Potom ostávajú nielen rany, ale aj jazvy a obete.
Obete mediálneho hyenizmu sú často nielen celkom nevinné, ale mnohé sú priam obdivuhodné. Ako napríklad lekár, ktorý bol za svoj obetavý, riskantný a úspešný operačný zásah pri záchrane života „najvyššieho úradníka štátu" doráňaný a napokon aj uštvaný práve beštiou mediálneho hyenizmu. Tentoraz spriahnutou vo svorke s hyenizmom mocenským a mimoriadne agresívnym a samoľúbym egocentrizmom zachráneného. Pritom práve na zodpovednom a obetavom plnení si bežných ľudských povinností stojí náš, čoraz menej ľudský a čoraz viac rôznymi hochštaplermi preplnený svet. To sa však akosi nenosí a nepropaguje na titulných stránkach. Že by to bolo menej zaujímavé ako povrchné, lepkavo šteklivé bulvárne pikošky? Som presvedčený, že ako pre koho! Žijú predsa medzi nami aj slušní a kultúrni ľudia. A podľa mňa je ich väčšina. Žiaľ, mlčiaca. Alebo iba mediálne umlčaná?
Treba si uvedomiť, že každá spoločnosť prejavy pozitívnej ľudskosti bytostne potrebuje. Všetci by sme mali, aj prostredníctvom médií, občas nazrieť na traumatológiu, geriatriu či onkológiu - najmä tú detskú... A každý - ak nie je z kameňa - okamžite pocíti potrebu prirodzenej ľudskosti a pochopí, koľko ľudí a koľko námahy aj prostriedkov treba na ochranu ľudského života, zdravia a dôstojnosti. A, naopak, ako málo ľuďom v núdzi stačí na to, aby boli šťastní. Často „iba" pozornosť, slušnosť či milé slovo...

Podľa Hippokratovej prísahy
Náš konzumom pikošiek, zvrhlostí a banalít presýtený svet by sa mal dozvedieť aj o tom, že už vyše päť rokov leží v kóme - bez jedinej preležaniny, vždy vzorne ošetrený, upravený a obklopený starostlivosťou svojich kolegov - bývalý primár chirurgického oddelenia Nemocnice MV SR na Ulici Fraňa Kráľa v Bratislave MUDr. František Fabián. Priekopník laparoskopickej chirurgie, výkonný a spoľahlivý chirurg, ktorý vždy vyžaroval priateľskú a úprimnú ľudskosť. Vždy bol ochotný pomôcť tým, čo jeho pomoc potrebovali. Udržiavanie ho pri živote v jeho plnej odkázanosti, tento za daných podmienok takmer medicínsky zázrak, sa darí nielen vďaka odbornému dohľadu a autorite riaditeľa nemocnice a zároveň primára interného oddelenia docenta MUDr. Ivana Hantáka, ale aj vysoko profesionálnej práce kolektívu jeho kolegov lekárov. Obrovskú zásluhu na tom majú aj spoľahlivo, obetavo a vysoko kvalifikovane pracujúce zdravotné sestry starajúce sa o bezvládne telo doktora Fabiána 24 hodín denne. Čo je hlavným motívom ich neobyčajného a obdivuhodného konania?
Kto pozná pomery v našom zdravotníctve, určite vie, že peniaze tým motivačným zdrojom určite nie sú. Ani fľašky, kávy, bonboniéry... Veď kto by ich nosil? Po nešťastí, ktoré postihlo doktora Fabiána, ostali na tomto nemilosrdnom svete z jeho rodiny už iba dve deti, dievčatá-siroty, lebo mamička im umrela ešte predtým, ako ich uštvaný a nespravodlivo verejne ponížený otec stratil vedomie. A najviac mu k tomuto stavu - urážkami, osočovaním a obviňovaním - „pomohol" ten, ktorý mu za jeho odvážny zákrok a obetavú pomoc mal byť vďačný najviac. Na jeho iba do seba zahľadené správanie doplatil nielen doktor Fabián. Vláčením po médiách bolo zhanobené aj dobré meno celého slovenského zdravotníctva. Sú však aj iní a žijú medzi nami! Tí, čo sa nesnažia žiariť ako mediálne hviezdy raz z Amazónie, inokedy z Arktídy. A o tých treba podať svedectvo hodné verejného záujmu!
Stačí si prečítať Hippokratovu prísahu a pochopíme, kde je hlavný zdroj motivácie starostlivého a obetavého kolektívu ošetrujúceho doktora Fabiána. Nie iba v súcite, hoci aj v ňom. Nie iba v spolupatričnosti či solidarite s človekom v núdzi, hoci isto aj v tom. Ich motivácia tkvie v zdanlivo tom najobyčajnejšom a najprostejšom, ako každá skutočná veľkosť. V poctivom a zodpovednom plnení si ľudských aj profesionálnych povinností. Bez ohľadu na odmenu, ktorou je najčastejšie iba ťažko zaslúžený pocit dobre vykonanej práce a radosť z vráteného zdravia tým, ktorí už často ani nedúfali, že vôbec prežijú. V takom výsostne humánnom povolaní a zároveň poslaní, akým je starostlivosť o ľudské zdravie, sa ľudské a profesionálne oddeliť nedá. Respektíve dá, ale porušením prísahy. A to sa predsa nesmie! Navyše, nad Hippokratovou prísahou stojí ešte jeden vyšší príkaz. Je to príkaz a zákon nášho určenia.

Čo je naším určením?
Určite nie je byť vlkmi či hyenami. Môžeme mať akékoľvek nutkania, akékoľvek pokušenia... Veď sme aj „nádoby krehké". Sme však predovšetkým ľuďmi. Ľuďmi voči ľuďom, ľuďmi voči prírode, svetu a aj voči životu. Túto povinnosť byť ľuďmi vždy, všade a za každých okolností z nás nikto nesníme. Je to totiž jediné, na čo môžeme byť oprávnene hrdí. Prirodzene, iba vtedy, keď odoláme pokušeniu zneužiť svoje postavenie, iba vtedy, ak svoje čestné, krásne a aj hrdé postavenie „koruny tvorstva" dokážeme aj skutkami na tej najvznešenejšej úrovni. Tak, ako to každodenne a dlhoročne dokazujú všetci tí, čo sa starajú o doktora Fabiána - človeka v núdzi.
Už zajtra sa môže stať, že takýmto človekom sa stane niekto z nás. Preto neupadajme na duchu a nezatracujme náš svet. Je iba taký, akým si ho robíme my ľudia. Preto, kým je čas, my všetci, najmä však vy, páni novinári, zvestujte svetu, že aj napriek vlkom a hyenám dobrý človek ešte žije! A nie je sám.

Fotografie:
Exprezident Rudolf Schuster a lekár, ktorý mu zachránil život - MUDr. František Fabián. Namiesto vďaky sa dočkal od hlavy štátu obvinení a trestného oznámenia, hoci správnosť operačného zákroku a liečebného postupu neskôr potvrdili lekári v rakúskom Innsbrucku. Mediálny a politický tlak na MUDr. Fabiána vyústil do nevyhnutnej operácie lekárovho srdca, pri ktorej upadol do kómy.