Koláž: redakcia

V rekordnej kondícii

Česko, Poľsko a Maďarsko sa k slovenskému tempu hospodárskeho rastu ani nepriblížili

Erika Lehotszká

Platy rástli dvakrát rýchlejšie ako inflácia, pričom priemerná hrubá mzda v národnom hospodárstve sa po prvý raz dostala nad hranicu 20-tisíc Sk, čiže čoraz viac obyvateľov pociťuje dobré hospodárenie štátu aj v obsahu svojich peňaženiek. Ubudlo aj ľudí bez práce - ich počet klesol na 11 percent, čo predstavuje najnižšiu úroveň miery nezamestnanosti za posledných štrnásť rokov. Zvýšili sa aj zisky slovenských firiem a to o 22,2 percenta (na 328 miliárd Sk). Ostatné štáty V4 - Česko, Poľsko a Maďarsko sa k slovenskému tempu hospodárskeho rastu ani nepriblížili.

Pozitíva eurozóny
Pozitívnym činiteľom v napredovaní slovenskej ekonomiky vo viacerých smeroch má byť aj prechod na euromenu. Podľa odhadov odborníkov by sa po tomto kroku malo tempo hospodárskeho rastu SR zvýšiť o pol až jedno percento ročne v porovnaní s predpokladaným vývojom bez zavedenia eura. Firmy totiž ušetria na nákladoch na zabezpečenie sa proti pohybom výmenných kurzov. Tieto peniaze budú môcť investovať do rozvoja a zefektívnenia výroby, ako aj na zvýšenie platov zamestnancov. Z dlhodobejšieho hľadiska by sa to malo premietnuť do rastu životnej úrovne, a teda rýchlejšieho dobiehania priemeru štátov EÚ (v súčasnosti sa Slovensko dostalo zhruba na 63 percent priemeru životnej úrovne v 27 členských krajinách únie vyjadrenej paritou kúpnej sily). Dobrou správou by zavedenie eura mohlo byť aj pre tých, ktorí sa chystajú zobrať si v budúcnosti pôžičku či úver. Vstupom do eurozóny sa totiž slovenské úroky prispôsobia sadzbám Európskej centrálnej banky. Keďže pôvodní členovia eurozóny vykazujú pomalší ekonomický rast sprevádzaný nižšou infláciou, majú aj nižšie úrokové sadzby ako nové krajiny únie. „Požičať si peniaze bude v dlhodobom horizonte na Slovensku lacnejšie, ak prijmeme euro, ako keby sme tak neurobili," tvrdí analytička Mária Valachyová.

Základom rastu výroba na export
Nemecký minister hospodárstva Michal Glos na nedávnom stretnutí so svojím slovenským rezortným partnerom Ľubomírom Jahnátkom v Berlíne vyhlásil, že investori z Nemecka vyjadrujú s investičným prostredím u nás vyše deväťdesiatpercentnú spokojnosť. To je podľa spolkového ministra hospodárstva „svetovo najvyššia spokojnosť" medzi podnikateľmi, pričom prijatím eura sa spolupráca v oblasti hospodárskej a finančnej ešte zjednoduší. Výmena koruny za euro by mala Slovensku prospieť i podľa Petra Havlíka, hlavného ekonóma Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie, ktorý sa venuje krajinám strednej a východnej Európy. Euro má zvýšiť dôveryhodnosť a atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Analytici aj štatistici navyše zhodne konštatujú, že slovenská ekonomika rastie „zdravo" a nehrozí jej prehrievanie. Základom rastu je naďalej priemyselná výroba určená na vývoz, najmä v troch závodoch automobilových firiem Volkswagen, PSA Peugeot-Citroen a KIA Motors, v elektrotechnickom priemysle to boli podniky Samsung a Sony.
Všetky maastrichtské kritériá na prijatie eura Slovensko už dávno spĺňa. Aj najviac sledovaný parameter zo strany Európskej centrálnej banky a Európskej komisie - mieru inflácie Slovensko splní s rezervou (2,1 - 2,2 percenta oproti prípustnej hodnote 3,0 - 3,2 percenta). Slovensko sa stane šestnástou členskou krajinou Európskej únie, ktorá nahradí svoju národnú menu spoločnou menou - eurom.