Foto: archív

Fatamorgány

Podnikateľskej aliancii Slovenska sa nepáči pracovnoprávna legislatíva

Karol Palkovič

Pohľad tmavou optikou
Podnikateľom prekáža najmä pracovnoprávna legislatíva, ktorá v prieskume zaznamenala najvýraznejší pokles - takmer o päť percent. V tejto súvislosti PAS uvádza ako príklad zákon o podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý, v súlade s legislatívou EÚ, zaviedol povinnú zdravotnú službu. Má posudzovať, či pracovisko každého zamestnávateľa spĺňa požadovanú kvalitu a kontrolovať zdravotný stav zamestnancov. Aliancia kritizovala, že podnikateľom na základe tejto právnej normy vzrástli neproduktívne náklady, rozšírili sa bariéry podnikaniu a slobodnému trhu práce. V máji tohto roka však nadobudla účinnosť novela tohto zákona, ktorou sa podstatne zjednodušili povinnosti zamestnávateľov. Napríklad živnostníci, ktorí sú podnikateľmi, ale nemajú zamestnancov, už nepotrebujú pracovnú zdravotnú službu. Pozornosť sa sústreďuje najmä na špecifické skupiny prác, ako je práca v noci či riziková práca. Na Slovensku ide zhruba o 5 až 6 percent ľudí, vykonávajúcich rizikovú prácu, teda asi o 120-tisíc zamestnancov z 2,2 milióna pracujúcich. Pri niektorých profesiách sa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov uskutočňuje s väčším časovým odstupom, čo zamestnávateľom nezanedbateľne šetrí peniaze. Tieto fakty PAS obchádza, rovnako ako skutočnosť, že sa nanovo definovali požiadavky na preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré boli predmetom častej kritiky a podobne.

Rozdielne hodnotenia
Druhý najväčší pokles (o 3,95) oproti predchádzajúcemu štvrťroku pripísala PAS vo vlastnom prieskume funkčnosti politického systému, ktorý vraj zaznamenal prepad dôveryhodnosti v celom spektre. „To spolu s nepredvídateľnosťou nových úprav a zákonov spôsobuje pretrvávajúce zneisťovanie a je výrazným destabilizujúcim faktorom podnikateľského prostredia," tvrdia predstavitelia aliancie. Ich slová sú v ostrom protiklade s výsledkami nemeckých analytikov z Bertelsmanovej nadácie (Bertelsmann Stiftung). Podľa ich názoru sa naša krajina úspešne mení na demokraciu s trhovou ekonomikou. Slovensko z hľadiska úrovne politického manažmentu zaradili na siedme miesto spomedzi 125 hodnotených krajín. Významne sa na tom podieľali reformy v daňovom systéme, zrovnoprávnenie podmienok štátnej podpory pre domácich i zahraničných podnikateľov a investorov, či stabilita systému a ekonomiky. Preto neprekvapuje, že prílev zahraničných investícií v roku 2007 bol dvojnásobne vyšší ako rok predtým. Investície v objeme 42 miliárd Sk umožnili vytvoriť 16-tisíc nových pracovných miest, čo malo pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľov i v menej rozvinutých regiónoch.
Tretí výraznejší pokles (o 3,55 percenta) v prieskume PAS zaznamenala zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Podnikateľom vraj prekáža chýbajúca snaha o riešenie podstatných vecí a chaotické zmeny pracovnej, odvodovej a daňovej legislatívy, pričom štát zasahuje aj tam, kde podľa podnikateľov úpravy netreba. A aká je realita? Vládne zásahy do podnikateľskej slobody sa výrazne obmedzili, investori podliehajú iba minimu regulačných predpisov, zjednodušila sa registrácia živností. Nepriamo to potvrdzuje aj americká nadácia Heritage Foundation, ktorá v rámci tzv. indexu ekonomickej slobody (kde sa okrem už spomenutých oblastí posudzuje napríklad aj ochrana vlastníckych práv alebo daňová sústava) hodnotí Slovensko ako najlepšiu krajinu z krajín V4, ba dokonca podľa nej je v tomto smere ďalej ako Francúzsko. SR sa pri hodnotení kvality podnikateľského prostredia oproti predošlému roku zlepšila aj podľa prieskumu The Economist Inteligence Unit. „V rámci strednej Európy sa najlepšie darí Slovensku, pretože jeho hospodársky rast je vyvážený," píše sa aj v správe Viedenského ústavu pre medzinárodné hospodárske porovnanie (WIIW). Podľa námestníka riaditeľa WIIW Petra Havlíka hospodársky rast Slovenska, ktorý je v súčasnosti dvojnásobne vyšší ako priemer európskej dvadsaťsedmičky, by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Ignorovanie faktov
A tak kým zahraniční experti sa o Slovensku vrátane jeho podnikateľského prostredia vyjadrujú zväčša pozitívne, analytici z PAS majú oči akoby zastrené vlčou tmou. Ignorujú napríklad aj fakt, že na marcovom samite EÚ v Bruseli predstavitelia jednotlivých štátov v súvislosti so Slovenskom ocenili zmeny v legislatíve, týkajúcej sa zamestnanosti, ako aj úsilie vládneho kabinetu zamerať sa na pracovný trh a lepšie reagovať na jeho vývoj. Zjednodušil sa prístup podnikateľov k finančným zdrojom, vyššia je aj úroveň infraštruktúry, či regulácia cezhraničného obchodu. To však podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska súvisí najmä s očakávaným vstupom SR do eurozóny. A tak namiesto objektívneho uznania snahy vlády zameranej na zdravý hospodársky rast štátu a udržanie priaznivej klímy pre podnikateľské prostredie, PAS uprednostňuje vlastné fatamorgány, v prenesenom zmysle slova akési vidiny a ilúzie, neraz zahalené do zavádzajúcich tvrdení. Aj preto závery tejto aliancie, týkajúce sa kvality podnikateľského prostredia na Slovensku, či viaceré negatívne hodnotenia a prognózy, publikované v ich najnovšom prieskume, majú vážne trhliny.