Kresba: Andrej Mišanek

Na magickej hranici

Centrálna parita posilňuje kurz koruny

Róbert Hölcz

Vzhľadom na blížiaci sa termín konečného vyhlásenia konverzného kurzu sa jeho výrazná zmena už nepredpokladá. Pre poriadok vecí pripomeňme, že v novembri 2005 vstúpilo Slovensko do ERM II so stredovým kurzom 38,4550 Sk za euro, v marci minulého roku sa uskutočnila prvá revalvácia centrálnej parity na úroveň 35,4424 Sk za euro a terajšia druhá revalvácia stredového kurzu teda predstavuje viac ako 27-percentné zhodnotenie slovenskej koruny oproti pôvodnému východiskovému stavu, čo je v každom prípade pre našinca dobrá správa. Aký teda bude konverzný kurz, ktorým sa od januára budúceho roku vydelí všetko, čo je ohodnotené doteraz v slovenských korunách, môžeme naďalej len špekulovať. Nedá sa pritom vylúčiť, že to bude práve vyhlásená centrálna parita. Ak by kurz prekonal magickú hranicu 30 korún za euro, mohli by sme hovoriť o výraznej podpore zo strany európskych finančných a menových inštitúcii vo vzťahu k slovenskej vláde pri udržiavaní doterajšej makroekonomickej stability. Budeme jedinou krajinou eurozóny, ktorá počas dvojročného obdobia dvakrát vylepšovala centrálnu paritu národnej meny oproti euru. Je to dôsledok fungovania plávajúceho výmenného kurzu, ktorý sa osvedčil a môže sa stať praktickým návodom aj pre budúcich kandidátov na vstup do jednotného menového europriestoru.

Kurz - protiinflačná pilulka
Finančné a bankové autority eurozóny odobrili úpravu stredového kurzu na základe našej žiadosti, čím rešpektovali doterajší nadštandardný rast slovenskej ekonomiky a vládou schválený Pakt stability, v ktorom sme sa zaviazali každoročne znižovať deficit verejných financií tak, aby sme po roku 2010 hospodárili s vyrovnaným štátnym rozpočtom. Revalváciou koruny sme vytvorili lepšie podmienky na udržanie inflácie v požadovaných parametroch a tým znížili obavy občanov z budúceho zdražovania, s čím súvisí očakávané približovanie našej úrovne cien tovarov k priemerným cenám eurozóny.
Posilňovanie domácej meny je objektívna realita, vychádzajúca zo zverejnených hospodárskych výsledkov za rok 2007, keď sme dosiahli viac ako 10-percentný rast ekonomiky, 7-percentný rast konečnej spotreby domácnosti, viac ako 4-percentný rast priemerných miezd a vyše 2,5-percentný nárast zamestnanosti, čo sa doteraz v EÚ nepodarilo nijakému členskému štátu. Silný konverzný kurz je brzdou očakávaného nárastu cien dovážaných tovarov a tým aj zvyšovania cien konkurenčných domácich výrobcov. Na druhej strane zostáva otvorenou otázkou negatívny vplyv na domácich exportérov, ktorým sa budú zvyšovať náklady a pri udržaní rovnakých cien im budú klesať zisky. Na silnej korune budú teda profitovať všetci, ktorí peniaze dostávajú, alebo ich majú uložené na účtoch v bankách, pričom čosi navyše urobí aj zaokrúhľovanie. Doplácať budú tí, čo budú platiť - čiže občania a firmy, čo si svoj život a predmet podnikania vedia zabezpečiť iba čerpaním úverov. Posledná revalvácia stredového kurzu slovenskej koruny je ďalším krokom k nášmu definitívnemu vstupu do eurozóny.
Za raketovým posilňovaním slovenskej koruny však nemožno vidieť len priaznivý vývoj makroekonomických ukazovateľov, ale aj špekulácie zahraničných a v poslednom čase aj slovenských bánk, nakupujúcich „vo veľkom" slovenské koruny za euro pri „horšom" kurze. Pri „lepšom" kurze v januári 2009 budú zasa konvertovať koruny na euro - bez poplatkov a, samozrejme, s patričným ziskom.

Rovnaké eurosadzby
Posilňovaním kurzu sa dosiahne rovnaký ekonomický efekt, ako by sme zvyšovali základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska. Tá však so zvyšovaním už neráta z dôvodu postupnej harmonizácie doterajšej vyššej slovenskej základnej úrokovej sadzby s úrokovou sadzbou eurozóny. Kedže monetárnu politiku zabezpečuje Európska centrálna banka pre všetky členské krajiny eurozóny, bude od nového roku platiť aj pre nás. Treba veriť, že po zavedení eura do hotovostného a bezhotovostného platobného styku k 1. 1. 2009 príde na slová guvernéra NBS, ktorý v súvislosti s eurom hovorí o príležitosti odkláňať menové riziká bez toho, aby bol niekto chudobnejší a iný bohatší. V tejto súvislosti je zaujímavé aj stanovisko bývalého šéfa americkej centrálnej banky - ten vo svojej poslednej knihe píše: „Viem si predstaviť, že euro nahradí dolár v rezervách mnohých centrálnych bánk. Dôvodom, prečo eurozóna dnes profituje viac, je silná jednotná mena euro, ktorá napomôže k ďalšej ekonomickej expanzii."
Nuž dúfajme, že silnejúce euro sa časom prejaví aj v stúpajúcej životnej úrovni našich občanov. Mnohým isto napadne, či po vyhlásení konverzného kurzu začiatkom júla, keď sa dozvieme, aká suma sa objaví na našich nových euroúčtoch a aká bude „eurohodnota" nášho majetku v januári 2009, zostane kúpna sila „nášho" eura už navždy rovnaká. Inak povedané, či sa vôbec budeme môcť v budúcnosti aspoň priblížiť k tým „najchudobnejším" západoeurópskym štátom. Odpoveďou je áno: hodnota jedného „slovenského" eura sa vždy bude rovnať konverznému kurzu pôvodnej slovenskej koruny. Zväčšovať kúpnu silu „slovenského" eura bude možné len zvyšovaním produktivity práce, čo nám umožní za „slovenské" euro kupovať viac tovarov a služieb. Ďalšou cestou je nominálne zvyšovanie dôchodkov, miezd či úrokov, čím by sme sa tiež posunuli o krôčik bližšie k ekonomickému štandardu obyvateľov doterajších krajín eurozóny.