Foto: SITA
Jednotné dane v EÚ?
Slovensko sa ešte nerozhodlo
Martin Petranka
Prvého júla 2008 preberá rotujúce predsedníctvo v Európskej únii od Slovinska na ďalší polrok Francúzsko. Jednou z jeho priorít bude harmonizácia daní v 27 štátoch únie. Keď sa pred dvoma rokmi o tejto téme začalo diskutovať, dvanásť štátov sa vyjadrilo za harmonizáciu, sedem (vrátane Slovenska) bolo proti, ostatné neboli v tom čase rozhodnuté.
Návrh na harmonizáciu
daňového základu pre firmy v EÚ má predstaviť európsky komisár pre dane László Kovács. Pred írskym referendom o Lisabonskej zmluve však nechcel plány konkretizovať, len vyhlásil, že členské štáty únie by mali v niektorých daňových otázkach konať spoločne, aby zvýšili svoju konkurencieschopnosť. Európska únia od vytvorenia jednotnej daňovej základne očakáva napríklad zníženie transakčných nákladov firiem, rozšírenie cezhraničných aktivít a investícií, či menší počet súdnych sporov. Návrh Francúzska už získal podporu Nemecka, spoločný základ pre firmy však rozhodne odmieta Írsko a Veľká Británia, podľa ktorých by to znamenalo postupnú stratu suverenity v daňovej oblasti. Slovenské ministerstvo financií je takisto proti takémuto kroku, no ak silné štáty únie ako Nemecko a Francúzsko považujú nízku rovnú daň na Slovensku za nekalú konkurenciu, treba s nimi o tom aspoň diskutovať. Odmietať diskusiu na akúkoľvek tému v rámci únie by bolo prinajmenšom neseriózne.
Vyššie dane, nižší rast
V marci minulého roku po návšteve Bruselu predseda vlády Robert Fico pripustil, že Slovensko by nemuselo byť jednoznačne proti zlaďovaniu daní v rámci EÚ, za čo zožal cunami opozičnej kritiky. Podľa nej by zosúladenie daňových základov firiem zlikvidovalo konkurencieschopnosť. Rovnaký rozruch vyvolali v tom čase aj slová vicepremiéra Dušana Čaploviča, ktorý na tému daňovej harmonizácie v únii povedal, že „ak chce byť Európa úspešná, musí to urobiť, lebo dnes je tu daňový dumping". Členské štáty by podľa neho mali zjednotiť svoju daňovú politiku, aby v celom spoločenstve platila len jedna sadzba dane z príjmov. „Dane sú jedným z nástrojov na ovplyvňovanie vlastnej ekonomiky," kontroval mu Stanislav Janiš z SDKÚ. Dodal, že štáty, ktoré harmonizáciu navrhujú, majú vyššie dane, no nižšie tempo ekonomického rastu a zvykli si pritom na veľké sociálne výhody, čo vedie k problémom, aké dnes majú práve Francúzi či Nemci.
Diskusia bude búrlivá
Nízke dane sú nepochybne konkurenčnou výhodou Slovenska, ich zladenie v rámci členských štátov EÚ by sa však podľa viacerých ekonomických expertov nemuselo automaticky odraziť v menšom záujme investorov alebo v pomalšom dobiehaní vyspelejších krajín. „Keď sa zavedie jasný harmonizovaný daňový systém bez rôznych výnimiek, môže to byť pre úniu aj Slovensko dobré, povedala napríklad Elena Kohútiková z predstavenstva VÚB. Hoci o takých závažných otázkach, akými sú dane, by sa v EÚ malo rozhodovať jednomyseľne, podľa princípu viacrýchlostnej integrácie sa môžu niektoré štáty únie, navzdory nesúhlasu iných členov, dohodnúť aj na výpočte daňového základu. Diskusia na túto tému v rámci dvadsaťsedmičky bude určite búrlivá. Verme, že naša vláda zaujme stanovisko, ktoré bude v súlade s národnoekonomickými záujmami Slovenska. Na to, aby mohol byť daňový systém harmonizovaný, však musia byť najskôr zladené národné hospodárske politiky, a tie ešte nie sú. Okrem zrušenia výnimiek, ktoré obsahujú daňové základy v jednotlivých štátoch únie, by sa musel uzavrieť aj celý rad ďalších dohôd, napríklad o daňových výdavkoch a príjmoch. Daňový eurokomisár vyhlásil, že nedovolí, aby skupina členských štátov tento projekt zablokovala. Či sa mu to podarí a či sa naplní jedna z hlavných priorít francúzskeho predsedníctva v únii, ukážu možno už najbližšie mesiace.
