Foto: SITA

Polčas padania masiek

Je nezvyčajné, ak stranám v opozícii klesajú preferencie

Eva Zelenayová

Pokus s Lisabonskou zmluvou nevyšiel a pozorovateľovi s dobre fungujúcou pamäťou nemohli ujsť trápnosti, akých sa opozícia pri tom dopustila. Tvrdila, že nikto z koalície s ňou nerokoval o podpore zmluvy a za vzor pre vládne strany dávala obdobie, keď sa na Slovensku hlasovalo o referende za vstup do EÚ. Nuž áno, v tom čase pre Dzurindu a väčšinové médiá nebolo väčšej zábavy, ako ukazovať Mečiara, ktorý prišiel za Dzurindom (v NR SR) a ubezpečoval ho, že HZDS podporí v referende vstup Slovenska do EÚ. Nie naopak. Takže Dzurinda by si mohol tie invektívy odpustiť, no on je politik, ktorý s nimi pracuje ako s výrobným nástrojom. Nie s faktmi, argumentmi, pretože dávno stratil schopnosť rozlíšiť, čo je fakt a čo fikcia.

Trápni kritici
Polčas vládnutia sa opäť stal príležitosťou pre opozičné strany kopnúť si do protivníka a pokúsiť sa zvýšiť si preferencie. Ako však rastie popularita koalície, tváre opozičných lídrov stále viac znetvoruje nenávisť. Dzurinda zhodnotil dvojročné vládnutie Ficovho kabinetu slovami: „Najhmatateľnejším výsledkom Ficovej vlády sú Širokého faktúry," a neodpustil si komentár, že Ficovi rastú preferencie bez toho, aby pracoval. Poukazovať na štátne objednávky pre firmy veľkopodnikateľa Juraja Širokého je od Dzurindu trápne. Veď len čo obsadil premiérsku stoličku, vypratal všetko, čo len trochu pripomínalo predchádzajúcu vládu. Od stavebných firiem budujúcich diaľnice, cez novinárov vo verejnoprávnych médiách, až po upratovačky na úradoch. Aké morálne právo má on o tom hovoriť? Aj keď opozičné strany majú naklonené všetky mienkotvorné informačné prostriedky, osadenstvo ich mediálnej vlajkovej lode SME začína byť nervózne z vývoja a nabáda k väčšej akčnosti.
A tak sa ku kritike vládnutia pridalo aj KDH. Jeho najvyšší predstavitelia hodnotili dva roky Ficovej vlády dokonca na zasadnutí Rady KDH. Predseda strany Pavol Hrušovský na adresu koalície povedal, že „žne popularitu len vďaka úspechom predchádzajúcich dvoch vládnych období, na ktorých malo podiel aj KDH". Nuž, kádeháci asi zabudli, že nebyť samostatného Slovenska, na ktorého vzniku nemali nijaký podiel, skôr naopak, nebolo by ani (podľa Hrušovského) úspechov dvoch predchádzajúcich vlád. Kádeháci ocenili aj hlasovanie Írov v referende proti prijatiu Lisabonskej zmluvy a vyhlásili, že sa „prejavili ako sebavedomý európsky národ, ktorý sa nebojí brániť vlastné národnoštátne záujmy". Kde však boli kádeháci v roku 1992 a 1993, keď bolo treba brániť suverenitu Slovenska? Postavili sa proti zvrchovanosti vlastnej krajiny a dnes svoje zlyhania chcú zastrieť poukazovaním na skutky inej krajiny? Prečo za osem rokov vládnutia neprijali zákon, v ktorom by sa k významným rozhodnutiam štátu mali vyjadriť občania v referende?

Dzurindovci bez odpočtu
Je nezvyčajné, ak stranám v opozícii klesajú preferencie. Ani dištancovanie sa od SMK nepomáha SDKÚ ani KDH výraznejšie si nakloniť voličov. SMK môže robiť ústretové kroky smerom do zahraničia takým spôsobom, aký zvolila pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve, nezakryje však fakt, že sa nespráva ako slovenská strana. Jej lídri sa nikdy nezastanú záujmov Slovenska, tak ako nedávno predseda národniarov Ján Slota, keď reagoval na výrok maďarskej ministerky zahraničných vecí Kingy Gönczovej. Pál Csáky odsúdil Slotu za to, že odporúčal pani ministerke viac sa starať o svoje vlasy ako o SNS, lenže bez povšimnutia obišiel fakt, že Gönczová, predstaviteľka vlády cudzieho štátu, prirovnala vládnu stranu SNS k polofašistickej Maďarskej garde. Csáky je poslancom NR SR, a teda slovenským politikom. Prisahal na slovenskú ústavu. Alebo aj na nejakú inú?
Nech sa opoziční politici akokoľvek usilujú prekabátiť občanov, prieskumy verejnej mienky jednoznačne avizujú víťazstvo vládnych subjektov. Ako úspešnú a veľmi úspešnú hodnotilo Ficovu vládu 33,1 percenta respondentov, za neúspešnú ju považuje 18,2. Prvú Dzurindovu vládu hodnotilo ako úspešnú a veľmi úspešnú iba 16,0 percenta opýtaných a ako neúspešnú až 46,2 percenta. Ešte horšie dopadlo druhé Dzurindovo vládnutie. Ako úspešné a veľmi úspešné ho označilo len 10,4 percenta respondentov a ako neúspešné až 58,6 percenta. Napokon, vo voľbách to občania dali jednoznačne najavo. Nie je však férové, ak opozičné strany už v polovici funkčného obdobia „hodnotia" vládu, keď ani prvá, ani druhá Dzurindova vláda nepredložila v parlamente odpočet svojho vládnutia. V doterajšej histórii Slovenska iba Mečiarova vláda mala odvahu predstúpiť pred parlament a občanov Slovenska a povedať, ako splnila svoje programové vyhlásenie. O tom médiá mlčia.