Res publica

Pavol Janík

Nemôžem sa zbaviť pocitu, že takmer pred dvoma desaťročiami sa odrazu zastavil čas. Áno, už 20 rokov je hlavným problémom aktuálneho vývoja predchádzajúcich 40 rokov socializmu. Podľa elementárnej logiky by 20 rokov pôsobenia trhového systému už malo prekonať aspoň polovicu ťažkostí nahromadených niekdajšou érou, ale politika a propaganda očividne s logikou nesúvisia. Nebezpečná logika nám totiž podsúva ďalšiu historickú paralelu - veď celá existencia legendárnej prvej Československej republiky trvala len 20 rokov. A bolo to vari 20 rokov vyhovárania sa na tisíc rokov habsburgovskej či monarchistickej totality, alebo 20 rokov dosahovania úspechov, na ktoré budeme spomínať ešte najmenej sto rokov? Ak si odložíme čierno-bielu optiku extrémnych odporcov socializmu, uvidíme aj kvalitatívny vývoj, ktorý zásadne oddeľuje stav spoločnosti, priemyslu a umenia v rozpätí rokov 1948 až 1968. A ak nebudeme postihnutí slepotou aspoň na jedno oko, neuniknú nám ani pozoruhodné sociálne vymoženosti, ekonomické výsledky a duchovné výkony, ktoré vznikli v zložitých a medzinárodne ponižujúcich podmienkach Československa okupovaného Sovietskou armádou od augusta 1968 do novembra 1989, keď na vrchole mocenskej pyramídy akrobaticky balansoval niekdajší politický väzeň z obdobia stalinizmu Dr. Gustáv Husák. A ak sa nevzdáme logického uvažovania, pripomenieme si aj fakt, že Československo a ďalšie štáty strednej a východnej Európy sa dostali do sféry záujmov ZSSR na základe povojnových dohôd protihitlerovskej koalície. Ústav pamäti národa by mal preto konečne začať hľadať pôvodcov bývalých totalitných režimov v príslušných centrálach Berlína, Washingtonu, Londýna a Moskvy.