Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Viete, čo jete?

Poradňa

Peter Filipko

Korene moderného potravinárstva siahajú do 60. rokov, keď sa najmä v USA a Európe začali presadzovať nové výrobné postupy a technológie. Okrem pozitívnych zmien sme sa stali aj svedkami masového používania syntetických aromatických prísad či umelých potravinárskych farbív. Ako šli roky, v potravinárskych výrobkoch chémie postupne pribúdalo a dnes sú obchodné siete zaplavené produktmi plnými náhradných látok alebo zdraviu nebezpečných aditív, známych éčok. Dôvod je prostý - výrobcom ide o to, aby ušetrili na surovinách, predajcom zasa o to, aby mal výrobok čo najdlhšiu trvanlivosť - žiaľ, aj na úkor jeho kvality a zdravotnej neškodnosti. A tak si môžete kúpiť „margarín s príchuťou masla" či nanukovú tortu zo stuženého tuku na báze ropy, ktorá smotanu „nikdy nevidela". To však nie je všetko.
Cereálne raňajky sú učebnicovým príkladom úspešného vykrádania našich peňaženiek. Keď v 19. storočí lekár John Kellog hľadal zdravú náhradu za mäso, vynašiel kukuričné vločky. Vtedy to bol pomerne čistý produkt - takmer neupravované kukuričné zrná, mleté, skvapalnené, zahrievané a vysušené. Dnes by sa vraj červenal od hanby a zlosti, keby zistil, ako sa tieto cereálie nesúce jeho meno spracúvajú. M. H. Diamond v knihe Ako si ovládať telo opisuje výrobný postup v USA. Kukuričné zrná sa najprv namočia do lúhu (žieravina, ktorá spáli kožu na tele). Potom sa vystavia agresívnej pare, namočia v ochutenom sirupe s rafinovaným cukrom. Vzápätí sa sušia, prebehnú sústavou valcov, ktoré ich lisujú pod tlakom 75 ton. Po tejto procedúre sa opekajú, nahrievajú a vločkujú. Nasleduje kúpeľ v konzervačných látkach a prísadách. „Živé" kukuričné zrno sa tak premení na mŕtvu ochutenú látku, konštatuje americký lekár.
Ako sa vyrábajú džemy a marmelády? Keďže továrne musia vyrábať po celý rok, ovocie skladujú do zásoby. Marhule, jahody, ríbezle sa ošetria chloridom vápenatým, ktorý zaručí, že v džeme cítime a vidíme celé kúsky ovocia. Ovocná zložka však býva často doplnená želatínou a farbivá dodajú bledému ovociu želaný odtieň.
Prečo sú hrozienka v müsli šťavnaté? Je to tajomstvo niektorých výrobcov. Namočia sa do horúceho roztoku kyseliny fosforečnej, vďaka čomu sa potom dajú naimpregnovať roztokom glycerínu. Sú pekné, guľaté a šťavnaté.
Aj hranolčeky sa máčajú v lúhu. Tie, ktoré kupujeme hotové a zmrazené, prechádzajú náročnou úpravou. Zemiaky sa kúpu v parných strojoch, kde im popraskajú šupky, potom ich oškriabu kefy. V niektorých výrobniach sa dosiaľ používajú na lúpanie zemiakov kúpele v koncentrovanom sodnom lúhu, ktorý šupky rozloží. Po nakrájaní sa hranolčeky predvaria vo vode obohatenej siričitanom sodným a fosfátmi, aby sa zabránilo vytvoreniu tmavých fľakov a preto, aby získali zlatožltú farbu.
Ani šunka nie je vždy šunka. Trocha mäsa, odrezky, želatína, dusičnany, fosforečnany, rastlinné gumy, aromatické látky, konzervanty, stabilizátory, zahusťovadlo a voda - z tohto sa skladá šunka, akú si kupujeme v obchode. Za asistencie éčok sa táto nevábna zmes zmení na žiadaný šunkový výrobok. Fosforečnany, viažuce v mäsových výrobkoch vodu, spôsobujú, že až 30 percent hmotnosti šunky tvorí voda. Rovnaké je to aj pri podobných mäsových výrobkoch.
Pri kupovaní potravinárskych výrobkov si preto vždy pred ich uložením do nákupného košíka dôkladne preštudujte zloženie a ďalšie údaje na obale. Tie, ktoré sú z „poctivých" surovín a pripravené klasickým výrobným postupom, bývajú síce drahšie, no v záujme ochrany vlastného zdravia by ste ich mali vždy uprednostniť. Nekupovaním nekvalitných „napodobenín" môžete zároveň prispievať k ich účinnému bojkotu.