Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Elegantný francúzsky zjav

Mireille Darcová: Žila som v izbietke pre slúžku na Montmartre a bola som hnedovlasá a poriadne zakomplexovaná

Milan Kenda

Stelesnením francúzskeho šarmu môžeme nazvať francúzsku filmovú, divadelnú a televíznu herečku, ale aj režisérku a scenáristku Mireille Darcovú. Je južanka, narodila sa na Azúrovom pobreží, v prístavnom meste Toulon, známom svojou vojnovou námornou základňou.

Pomohli jej hviezdy
Tam vyštudovala konzervatórium a neskôr navštevovala divadelné kurzy v Paríži. Vysoká a štíhla, fascinujúci zjav aj bez toho, aby vyriekla čo len slovo, sa stala vyhľadávanou manekýnkou. Pritom, prirodzene, upútala na seba aj pozornosť režisérov a impresáriov, ale s ponukou hereckých príležitostí to nešlo ani ľahko, ani závratne rýchlo. Sama takto spomína na svoje ťažké začiatky po príchode do Paríža: „Musím povedať, že prvé mesiace boli dosť ťažké. Vodila som na prechádzku psíkov istej grófky a po večeroch som strážila malé deti. Žila som v izbietke pre slúžku na Montmartre. Bola som hnedovlasá a poriadne zakomplexovaná, pretože v detstve ma kamarátky nazývali tyčkou."
V začiatkoch jej veľmi pomohol jej rodák, dnes už nebohý Gilbert Bécaud, ktorý dal Mireille adresu dámy, ktorá sa stala napokon jej impresáriom a vybavila začínajúcej herečke záskok v divadle Gramont. Keď sa dostala na dosky, ktoré znamenajú svet (alebo aspoň department), Mireille začala nadobúdať sebadôveru i užitočné známosti. O rok neskôr po vstupe do divadla debutovala aj na povestnom striebornom plátne v krátkom filme Zjavenie. Potom nasledovali epizódne úlohy v ďalších filmoch, popri iných aj v komédii Opraty na krku z roku 1961 po boku Brigitty Bardotovej. V prvých „učňovských" rokoch si Mireille nemohla priveľmi vyberať, v čom bude hrať. Napospol išlo o filmy, o ktorých by sa dalo povedať: ak nemáte lepší program, pozrite si ich a rýchlo zabudnite! Ale už vtedy sa pred kamerami stretla aj s takými hviezdami, ako Jean-Paul Belmondo, Lino Ventura, Jean Gabin a Louis de Funes.

Žena viacerých profesií
Svetovú popularitu získala po uvedení filmov Galia z roku 1965 a Veľká kobylka z roku 1966. Tieto diela režíroval francúzsky režisér Georges Lautner, špecializujúci sa najmä na kriminálne drámy a kriminálne komédie. Filmoví kritici začali písať o herečke pozoruhodného zjavu a šarmu, ktorá sa vypracovala na výraznú osobnosť, spájajúcu črty ženskosti a prostoty s rafinovanou eleganciou a zmyslom pre humor. Ich slová potvrdzuje aj skutočnosť, že sa o ňu začali zaujímať intelektuálske režisérske hviezdy francúzskeho i talianskeho filmu. Francúz Jean-Luc Godard (manžel a režisérsky „protežant" ďalšej veľkej francúzskej herečky Anny Karinovej) zveril Mireille Darcovej hlavnú rolu vo filme Víkend, Talian Giorgie Bomtempi jej ponúkol rolu po boku Giana Maria Volonté vo filme Summit. Prvý vznikol roku 1967, druhý roku 1968.
Osudový zlom v živote hviezdy priniesol rok 1968, keď s ňou režisér Jean Herman nakrútil film Jeff. Tu sa po prvý raz ocitla pred kamerou s vynikajúcim hercom s problémovým charakterom - Alainom Delonom. Po Romy Schneiderovej a Nathalii Delonovej sa stala treťou ženou tohto veľkého filmového (i reálneho) zvodcu a dobrodruha. Stala sa teda nielen jeho filmovou partnerkou v celej sérii filmov, ale aj životnou partnerkou, ba dokonca aj obchodnou, keď pre Delona zabezpečovala odbyt kozmetických výrobkov až do ich rozchodu v roku 1984.
Za zmienku však stojí výrok Alaina Delona, ku ktorému ho priviedla naša známa šoubiznisová publicistka Elena Ťapajová. Na jej otázku: „Hrali ste s mnohými známymi herečkami, na ktoré najradšej spomínate?" reagoval takto: „Nebudem menovať, aby som nikoho neurazil. Každá mala niečo do seba. Rád však budem dlho spomínať na spoluprácu s Mireille Darcovou, s ktorou sme neskôr spolupracovali aj v mojej kozmetickej firme a uviedli sme spolu na trh parfumy AD, medzi nimi aj dámsky Čas milovať." A čo povedala samotná Mireille na adresu spolužitia s Delonom? Nikdy sa netajila tým, že život po boku takého muža si vyžaduje nemálo trpezlivosti, zhovievavosti a sebazaprenia, ale vraj - aspoň počas trvania tohto partnerského zväzku - tvrdila, že aj napriek tomu to stojí za to! V deväťdesiatych rokov dostala niekoľko zaujímavých televíznych ponúk - zahrala si napríklad hlavnú postavu v seriáloch veľmi populárnych aj u nás: Zlomené srdcia a Helenine oči.
Mireille Darcová je žena viacerých, ak nie priam povolaní, tak určite schopností. Okrem podnikateľských aktivít okúsila aj filmovú réžiu, písanie scenárov a fotografovanie. Začiatkom osemdesiatych rokov začala vydávať fotografické publikácie. Vo filme režiséra R. Kahana Madly z roku 1970 vytvorila nielen hlavnú úlohu, ale napísala preň aj scenár pod svojím skutočným menom Mireille Aigrozová. Napísala pre seba celkom inú, psychologicky zaujímavejšiu postavu, ako boli tie doterajšie z cudzieho pera - krásne, dekoratívne, no vždy trocha povrchné ženy. Pre film Barbarka napísala nielen scenár, ale navyše ho aj režírovala.

Viac ako medzinárodná star
Filmové encyklopédie uvádzajú úctyhodný peletón filmov, v ktorých Mireille hrala vrátane tých nemastných-neslaných zo začiatkov jej kariéry. Jeden z najpozoruhodnejších je film režiséra Andrého Cayatta Niet dymu bez ohňa - politický film nakrútený roku 1973 s veľkým kritickým zaujatím, odhaľujúcim zákulisie boja o moc v kapitalistickej spoločnosti, ktorá sama seba vyhlasuje za vrchol demokracie, zábezpeky ľudských práv a serióznosti. Mireille tu hrá po boku špičkových francúzskych hercov - Annie Girardotovej, Bernarda Fressona a Michela Bonqueta. Hlavnou témou je zákulisie volebného boja o moc v malom meste s nehanebným úsilím „odkráglovať" protikandidáta za každú cenu.
Listujúc v starých filmových časopisoch našiel som obrázok Mireille s telefónom v ruke. Nejde o civilnú snímku, ale o záber z filmu Ružový telefón z roku 1975 režiséra Edouarda Molinara, ktorý veselohernou formou zobrazuje nerovnú konkurenciu malých firiem s medzinárodnými koncernami. A ešte jeden film s Mireille Darcovou ma mimoriadne zaujal. Pravdu povediac jeho obsah, pretože som nemal príležitosť ho vidieť. Volá sa Usporiadateľ pohrebov. Je to čierna francúzska veselohra režiséra Gérarda Pioresa z roku 1976 o zamestnancovi poisťovne, ktorý využije skúsenosti z práce na to, aby si naprogramoval „nešťastné úrazy". Tie postihnú najprv manželku, potom milenku... a nakoniec samotného „vynálezcu". V hlavnej úlohe tu účinkoval Jean-Louis Trintignant a jednu z obetí jeho výpočtov hrala Mireille. No a, samozrejme, nedá sa zabudnúť na bizarno-groteskné príbehy Veľkého blondína s čiernou topánkou, nemysliteľné nielen bez Pierra Richarda, ale ani bez Mireille Darcovej, elegantným francúzskym zjavom s bystrým mozgom a citovou vrúcnosťou, medzinárodne uznávanou filmovou herečkou. Ona však nezabúda na výrok svojho priateľa, scenáristu Michela Audiarda: „Ty nikdy nebudeš medzinárodná hviezda. Ty totiž stojíš za viac!" Je jedným z pôvabných, sympatických a stále živých symbolov Francúzska, povestnej francúzskej kultivovanosti.

Fotografie:
Mireille Darcová.

Filmové encyklopédie uvádzajú úctyhodný peletón filmov, v ktorých Mireille Darcová hrala.

Mireille Darcová s telefónom v ruke: záber z filmu Ružový telefón z roku 1975.

V detektívnom seriáli Frank Riva si Mireille zahrala s Alainom Delonom, s ktorým prežila pätnásť rokov života.