Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Periskop

Nesmrteľný Jánošík
Od úmrtia zakladateľa slovenskej kinematografie Paľa Bielika (na kresbe Ivana Pavliska), ktorý daroval svoju tvár národnému hrdinovi Jurajovi Jánošíkovi, uplynulo už 25 rokov. Bol nielen hercom, ale aj režisérom a scenáristom. Paľo Bielik sa narodil 11. decembra 1910 v Senici, dnešnej mestskej časti Banskej Bystrice. Začínal ako divadelný ochotník v Banskej Bystrici. V role divadelného Jánošíka z hry Jiřího Mahena si ho všimol Karol Plicka a odporučil ho režisérovi Martinovi Fričovi. Bielik sa tak ocitol ako Jánošík aj na filmovom plátne. Išlo o druhé spracovanie legendárneho príbehu o slávnom zbojníkovi z roku 1935. Film zožal obrovský úspech a Bielika preslávil i v zahraničí. V 60. rokoch Bielik opäť oživil Jánošíka. Tentoraz sa však postavil za kameru a priestor na „pľaci" prenechal mladému lekárovi z Ilavy Františkovi Kuchtovi. Tretiu filmovú verziu, ktorá patrí ku klenotom slovenskej kinematografie, nakrútil v rokoch 1962 a 1963 pri príležitosti 250. výročia Jánošíkovej popravy. V roku 1968 dostal titul národný umelec. Zomrel 23. apríla 1983 v Bratislave.

Kresba: Ivan Pavlisko

Smutné výročie
Priaznivci prezidenta prvej Slovenskej republiky Jozefa Tisa sa zišli v Bratislave na pietnej spomienke pri jeho hrobe na Martinskom cintoríne. Od Tisovej popravy uplynulo už 61 rokov. Spomienku otvoril katolícky kňaz Vojtech Zeman. Podľa neho je ľahké kritizovať. Nastolil otázku, čo by bolo, keby Tisa nebolo. „Mohlo sa stať oveľa horšie a nestalo sa vďaka nemu," zdôraznil. Zároveň dodal, že konanie Tisa treba nechať na posúdenie Božej spravodlivosti. Upozornil však, že Tiso bol v dejinách cirkvi jediný prípad, keď popri svojich štátnických funkciách chodil cez víkendy robiť farára. Poprava Tisa bola podľa predsedu Slovenskej národnej jednoty Stanislava Pánisa zákerným politickým aktom namiereným proti slovenskému národu. Pripomenul, že predstavitelia českého národa na rozdiel od Tisa pred vojnou z Československa zbabelo ušli. Nedávna DNA analýza pozostatkov z Tisovho hrobu iniciovaná Spoločnosťou Andreja Hlinku a uskutočnená rakúskymi odborníkmi potvrdila, že v ňom bol skutočne pochovaný prvý slovenský prezident. Vyvrátila tak fámy, že hrob je falošný a jeho pozostatky spopolnili a rozprášili.

Foto: SITA

Prop láme rekordy
Čoraz populárnejší internetový spravodaj www.prop.sk nedávno dosiahol rekordnú návštevnosť dva milióny čitateľov, pričom counter zaratúva iba tzv. unikátne návštevy. Spravodaj Prop sa v internetovej sieti objavil v roku 2003 a odvtedy sa podľa elektronického monitoringu www.naj.sk prepracoval medzi 50 najčítanejších slovenských webových portálov. Prop má čitateľov aj za hranicami: obľúbený je medzi našimi krajanmi prakticky vo všetkých európskych krajinách, USA, Kanade, Južnej Amerike či Austrálii a vďaka aktívnym odkazom na cudzojazyčné zdroje článkov ho čítajú napríklad aj v Izraeli, arabských krajinách, Indonézii, ba dokonca aj v Číne, Japonsku a Novom Zélande. Názov portálu je skratkou pôvodného názvu Proti púdu, ktorý napovedá, že jeho cieľom je vytvárať informačnú rovnováhu oproti spravodajstvu médií hlavného prúdu, ovplyvňovaného politickými a ekonomickými záujmami rôznych skupín a prezentovať odlišné (pravdivé) pohľady na často tabuizované veci a udalosti doma a vo svete. Kladie si tiež za cieľ vyvolávať diskusiu o veciach verejných, udržovať národné povedomie Slovákov a zároveň ich vychovávať smerom k občianskej spoločnosti na základe poznania vecí a javov.

Reprodukcia: archív

Kauza Mlynky
Obecná samospráva v maďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt) v marci rozhodla o vysťahovaní slovenských organizácií z obecného Slovenského domu, čo narušilo status quo v oblasti práv slovenskej menšiny v Maďarsku. „Odmietli sme opustiť Slovenský dom, ktorý sme si pred 40 rokmi sami postavili a je symbolom našej slovenskosti," povedala predsedníčka miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Marta Demjénová. Poslankyňa Európskeho parlamentu Irena Belohorská (na snímke s Jozefom Havelkom, predsedom Združenia pilišských Slovákov a Martou Demjénovou) po návšteve Mlynkov s poľutovaním konštatovala, že v poslednom období prišlo k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi predstaviteľmi obce so slovenskou samosprávou, ktoré vyvrcholilo kauzou Slovenský dom. „Mala som možnosť vidieť informačnú tabuľu na obecnom úrade - všetky informácie a oznamy sú len v maďarskom jazyku. Pripomínam, že toto sa deje v obci, kde je väčšina obyvateľov slovenskej národnosti," povedala nám Belohorská. SNS vyzbierala pre Mlynky 746-tisíc korún. Zbierku vyhlásil predseda SNS Ján Slota a sám prispel sumou stotisíc. Poslanci SNS venovali na zbierku po desaťtisíc.

Foto: archív

Nové cestné pravidlá
Vláda schválila návrh zákona o cestnej premávke, ktorý zavádza celoročné svietenie, zákaz telefonovania počas jazdy, ale aj prísnejšie sankcie za alkohol za volantom. Cieľom nových opatrení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 1. októbra, je zvýšiť bezpečnosť na cestách a disciplinovanosť vodičov a tým znížiť dopravnú nehodovosť a počty jej obetí. Podľa nového zákona bude na cestách obmedzená jazda kamiónov v kritických časoch, zákon znižuje rozsah tohto zákazu zo súčasných dvadsaťdva hodín na osem. Zákon tiež zvyšuje minimálnu rýchlosť na diaľnici z päťdesiat kilometrov za hodinu na osemdesiat, od čoho si minister vnútra Róbert Kaliňák sľubuje zvýšenie plynulosti jazdy na diaľnici. Rýchlosť v obciach sa zníži zo 60 km/h na 50 km/h. Kaliňák chce, aby sa odstránili z ciest obmedzenia rýchlosti na 40 km/h. Na diaľniciach alebo na rýchlostných cestách v obci budú môcť vodiči jazdiť maximálne 90 km/h. Ministerstvo vnútra navrhuje aj sprísnenie sankcií. Napríklad jazdu pod vplyvom alkoholu bude možné potrestať pokutou od 7-tisíc do 30-tisíc korún a zákazom činnosti do päť rokov.

Foto: SITA

Ľudské profily osobností
V Slovenskom národnom múzeu v Bratislave v rámci výstavy Ako sme žili - Slovensko v 20. storočí verejne diskutovali bývalý minister priemyslu Ján Holčík, syn guvernéra Slovenskej národnej banky z rokov 1939 - 1944 Milan Karvaš, hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta a exnámestník ministra financií a spoluzakladateľ NBS Marián Tkáč. V rámci témy Slovenské finančníctvo, stavebníctvo, architektúra a ekonomika v prvej polovici 20. storočia predstavili ľudské profily osobností nášho finančníctva, bankovníctva a architektúry po 1. svetovej vojne. Medzi nimi básnika, ale aj bankového direktora Hviezdoslava, či Mikuláša Pružinského, ministra financií prvej SR, ktorí vynikali okrem odbornej stránky i etickým rozmerom. S bankovníctvom mal do činenia aj Andrej Hlinka, katolícky kňaz, o ktorom málokto vie, že 22 rokov stál na čele ružomberskej Ľudovej banky a že ho v čase prenasledovania v Uhorsku zastupovali advokáti - jeho priatelia, ružomberskí židia. Aj pre dnešok a budúcnosť sú aktuálne slová Imricha Karvaša: „Etika je v ekonomike dôležitejšia ako v ostatných oblastiach sociálneho života."

Foto: Ladislav Lesay

Vyčistime si Slovensko
Identifikovať najhoršie čierne skládky na Slovensku, ktorých je podľa odhadov päť- až sedemtisíc, a začať s ich postupnou likvidáciou je cieľom spoločnej akcie ministerstva životného prostredia a Greenpeace. Jej názov je Vyčistime si Slovensko a koná sa od 17. apríla do 5. júna a intenzívne sa do nej zapojí aj Združenie miest a obcí Slovenska. Jeho členovia - väčšina z 2 750 obcí a 129 miest celého Slovenska, pomôžu s nahlasovaním čiernych skládok a zároveň sa zapoja do zvozu odpadu. ZMOS podporuje zber, separovanie a ďalšie spracovanie odpadu už niekoľko rokov. Od 1. januára 2010 budú musieť obce a mestá separovať odpad povinne. Dnes triedi najmä papier, sklo a plasty 2 350 miest a obcí. Na zber a triedenie odpadu má väčšina miest a obcí vytvorené dobré podmienky, no prax je často neuspokojivá. Najťažšie je vychovať obyvateľov k zodpovednosti za životné prostredie. Dá sa predpokladať, že tí, čo vytvárajú skládky, sa do ich likvidácie v rámci akcie nezapoja. Organizátori však veria, že v budúcnosti sa do akcie Vyčistime si Slovensko zapoja aj inštitúcie, ktoré majú v správe okolie železníc, riek či jazier. Zároveň vyzývajú obyvateľov Slovenska, aby na čierne skládky upozornili na obvodných úradoch životného prostredia.

Foto: SITA

Ekoprojekt Lupka
Občianske združenie Slovenské hnutie obrody v spolupráci s mestom Nitra na čele s primátorom Jozefom Dvončom zorganizovalo akciu s názvom Ekoprojekt Lupka. Na spoločnom stretnutí predseda SHO Róbert Švec a Jozef Dvonč uzavreli dohodu, na základe ktorej aktivisti a sympatizanti SHO vyčistili odpadkami znehodnotenú prírodnú rezerváciu Lupka neďaleko Nitry. Mesto pristavilo veľkoobjemové kontajnery, poskytlo vrecia a pracovné pomôcky a občianski aktivisti zabezpečili vyčistenie prírodnej rezervácie. Účastníci projektu boli nemilo prekvapení tým, čo všetko našli v zákonom chránenej oblasti: množstvo plastových fliaš, stavebného odpadu, domácich spotrebičov, starých odevov a obuvi. Pri čistení narazili aj na desiatky párov detských topánok, použitých detských plienok, zvyšky rozštvrtenej kravy, kopy pneumatík či balíky zlisovaného plastového odpadu. Na každom kroku bol vysypaný použitý stavebný materiál, ktorý môžu Nitrania priviezť štyrikrát ročne bezplatne do zberového dvora. Vyčistenie rezervácie Lupka trvalo približne 5 hodín. Na snímke aktivisti SHO po skončení čistenia.

Foto: archív

Foto: SITA, archív, Ladislav Lesay
Reprodukcia: archív
Kresba: Ivan Pavlisko