Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Miestodržiteľ

Odkaz vyslancovi: Všetko sa raz skončí

Momo Kapor

Vo víre posledných udalostí, do ktorých sme sa dostali, som nepostrehol, že by niekto obrátil pozornosť na škandalózne odobranie cestovných a osobných dokladov rodine Radovana Karadžiča. Pokiaľ ide o našu časť národa z tejto strany rieky Driny, zdá sa, že je už v Európe.

Predovšetkým má európskeho guvernéra, Slováka Miroslava Lajčáka, ktorý vymenúva a odvoláva funkcionárov, ako sa mu zachce. A tak nedávno nariadil odobratie všetkých osobných dokladov rodine Radovana Karadžiča, aby nemohli nikam cestovať okrem nešťastnej Bosny, na čo dostanú špeciálny sprievod. Tak budú Radovanova manželka Liljana Zelenová, jeho dcéra s manželom a so synom, najmä však ich deti, Radovanovi vnuci, ktorí sú uvedení v pasoch svojich rodičov, zajatcami niekdajšej kolísky bratstva a jednoty, dnešného zázračného experimentu multietnického spoločenstva.

Humanizmus európskeho typu
Guvernér Lajčák svojvoľným držaním Karadžičovej rodiny v zajatí prekonal epochu tureckej nadvlády nad Bosnou a takisto prekonal praktiky jedného zo svojich predchodcov, niekdajšieho rakúsko-uhorského miestodržiteľa, generála Oskara Potiorka. Je známe, že rakúsko-uhorské úrady nikdy neprenasledovali rodiny atentátnikov z Mladej Bosny a ani Turci neväznili rodinu Starca Vujadina a ostatných hajdukov. Protektor Lajčák to urobil v 21. storočí,
a to v Európe, ktorej zákony vyslovene stanovujú, že najbližšie príbuzenstvo obvinených je zbavené akejkoľvek zodpovednosti za činy ich člena. Predstavte si len tú statočnosť: zakázať vnukom obvineného tribunálom v Haagu, aby sa vybrali lyžovať do hôr alebo, ach, nedaj Bože, na prázdniny k moru, kde by mohli náhodou stretnúť svojho starého otca, ktorého niektorí z nich ani nepoznajú, pretože ho nikdy nevideli!
Okrem toho majú členovia Karadžičovej rodiny zablokované svoje účty a zakázané zaoberať sa čímkoľvek a robiť čokoľvek, čo by im slúžilo na vlastnú obživu. Zdá sa, že nový rakúsko-uhorský guvernér Miroslav Lajčák to s tými opatreniami dosť prehnal. Je predsa známe, že rodina Bin Ládina, svetového nepriateľa číslo 1, má firmy hocikde po svete, že jeho syn vlastní stavebnú firmu v Egypte a takisto obchody s luxusným tovarom vo Švajčiarsku. Jeden z jeho synov sa nedávno za veľkej pozornosti médií oženil s Angličankou a získal občianstvo Veľkej Británie. Pán Lajčák si očividne praje rodinu Radovana Karadžiča priviesť na mizinu, aby z jej členov boli žobráci, alebo aby zomreli od hladu, čím demonštruje najčistejší humanizmus európskeho typu. Na tomto prípade Európa predvádza svoju neodolateľnú príťažlivosť a vyzýva nás, aby sme sa stali jej členmi.

Ťažké moderné časy
Druhý prípad: Európa nám jedným ťahom zoberie celú jednu oblasť a podmieňuje náš vstup do Európy polapením jedného jediného človeka. Pripomína mi to rozprávku o Popoluške, ktorej zlá macocha dovolí, aby išla na bál, kde sa môže zoznámiť s princom, ale podmieňuje to tým, aby najskôr prebrala hromadu prosa, ktorú rozsypala po podlahe. Európa nám očividne kladie nesplniteľné podmienky. Pretože čo ak bude zadržaný Mladič? Potom môžu požadovať ešte vydanie Kraljeviča Marka pre zničenie európskych diaľnic alebo Gavrila Principa za terorizmus, na ktorého súdnom procese by mohli byť hlavnými svedkami mudžahídi z teroristických jednotiek „zelených baretov"... Ani by ma neprekvapilo, keby od nás predtým, ako nám dovolia vstúpiť do Európy, požadovali, aby sme sa všetci naučili hrať golf, prešli od tabaku na kokaín a aby sme ešte všetci mali modré oči.
Časy sú ťažké, ale moderné. Zatýkajú sa členovia rôznych mafiánskych skupín, zabíjajú vplyvní ľudia, prenasledujú bývalí ministri, do zahraničia utekajú povestní riaditelia, ktorých sa nedarí zatknúť, a tak istá žena hovorí svojmu manželovi: „Aké mám šťastie, že ty nič neznamenáš!" Vráťme sa však do našej nešťastnej Bosny. Kto všetko v nej ešte nevládol a kto cez ňu musel prejsť? Vystriedali sa tu Turci, rakúsko-uhorskí vládcovia, doktor Ante Pavelič, povestný ustašovec, až po usmievavého Slováka, Európana a euro-pána Lajčáka, ktorý všetko robí delikátne, v rukavičkách a, navyše, naším jazykom, aby sme mu všetci rozumeli.
Spomínam si na jednu poviedku Iva Andriča z čias okupácie. Na brehu Sávy stála krčma U šiestich topoľov a pred ňou tabuľa s nápisom: Všetko sa raz skončí. Nejaký zvedavý kupec sa krčmára spýtal, čo ten nápis znamená, a ten mu odpovedal, že každý rozumný človek vie, čo to znamená, ale je to tam napísané pre hlupákov, ktorí to nevedia.

(Autor je popredný srbský spisovateľ)
Titulok, nadtitul a medzititulky redakcia

Fotografie:
Robí hanbu Slovensku: v Srbsku mimoriadne neobľúbený Miroslav Lajčák, od júla 2007 osobitný vyslanec EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, federálne súčasti Srbskej republiky. Mnohí Srbi vrátane tamojších médií mu vyčítajú, že sa správa arogantne ako protektor na okupovanom území.

S manželkou Jarmilou Hargašovou-Lajčákovou sa pán vyslanec rád predvádza v lepšej spoločnosti. Pre istotu len na Slovensku.