Foto: SITA

Iný svet

Dušan D. Kerný

Pred očami sa nám v roku 2008 rozprestrel iný svet. Doteraz nebol viditeľný všetkým, ba dokonca aj tí, čo ho videli, nevedeli, čo vidia. Hovorím o svete financií, o sérii ctihodných amerických, britských, švajčiarskych a stále väčšmi aj nemeckých bánk - ctihodných štátnych, teda federálnych, aj ctihodných bavorských či iných zemských bankách ako jedna za druhou odpisujú miliardy a miliardy strát. Naposledy Credit Suisse, ako cituje nemecký Handelsblatt jej vedenie, odpísala stratu niekoľkých miliárd. Vznikli manipuláciou a špekuláciou, zlým odhadom malej skupiny manažérov, prevažne v New Yorku. Podobne finančnou manipuláciou, údajne jedinca, prišla o miliardy najznámejšia francúzska banka. Keď sa v minulom desaťročí zrútil jen a po ňom iné ázijské meny, považovalo sa to za výsledok ázijskej prešpekulovanosti a honbe za ziskom. Keď padol na hubu rubeľ, mysleli sme si - hľa dôsledok chaosu a desaťročí komunistického režimu. Nehovoriac už o tom, že keď skrachovalo celé Albánsko na pyramídovej hre a všetci vytiahli samopaly, mysleli sme si - hľa Balkán.
A čo je to teraz? Teraz je zrejmé, že vzájomným finančným krytím fondov a bánk vznikla bublina asi pätiny svetového kapitálu v obehu - nie miliardy, ale bilióny nekrytých, nejestvujúcich - vidíme nie slovenský BMG Invest, ale globálny. Keď som v roku 1995 z Frankfurtu nad Mohanom podával správu o tom, že pri prelete z Hongkongu do Británie na letisku zatvorili Nicka Leesona, ktorý špekuláciami na ázijských trhoch pripravil banku Barings o nejakých smiešnych jeden a pol miliardy dolára, bola to zaujímavosť, výnimočná udalosť. Zdalo sa, že je to izolovaný príbeh špekulanta. Ctihodnú anglickú banku to po 230 rokoch jestvovania položilo - predali ju za jednu libru! Nick po skončení tuším päťročného trestu dnes vedie írsky futbalový klub Galway United. Samozrejme preto, lebo sa vie obracať, a nie preto, že je pako. Teraz, keď to postihlo Societe Generale, ktorá prišla špekuláciami údajne jedného človeka na ázijských trhoch o päť miliárd a ďalších tri a pol stratila na výročnej bilancii 2007, sa tiež tvrdí, že to spôsobil len jeden človek. Credit Suisse hovorí o malej skupinke v New Yorku. V globalizovanom finančnom svete to iste neobchádza ani Slovensko. Zatiaľ majú miliardové straty iba materské zámorské centrály firiem pôsobiacich na Slovensku. Ale podstatné je, že praktiky dnešného finančného sveta, dnešných búrz, dnešného Medzinárodného menového fondu a dnešnej Svetovej banky nie sú už viac zárukou istoty a bezpečnosti, ale, naopak, obrovských rizík. Pohyb peňazí nám výrazne ukazuje, ako sa mení pomer síl vo svete. A na to, ako sa mení, budeme musieť nájsť u seba aj svoju malú, lokálnu slovenskú odpoveď, pretože nijakej globálnej niet. Treba si uvedomiť, že všetci máme na krku splácanie zhruba 200 miliárd korún, ktoré sme si požičali, keď sme oddlžovali slovenské banky, aby sme ich potom mohli predať rakúskym, maďarským či iným bankovým inštitútom. Nemuseli by sme o tom hovoriť, keby nám do uší neznelo tak naliehavo a dôveryhodne vábenie - dôverujte.