Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Čína neustúpi

Demonštrácie tibetských mníchov spustili lavínu protiolympijských akcií

Peter Jánošík

Komunistická Čína neochvejne napreduje v ekonomickom raste, vynikajúco zvláda gigantickú prípravu letných olympijských hier. Najľudnatejší štát sveta bez väčších problémov kráča k svojim cieľom. A práve to komusi prekáža.

Tento „ktosi" inšpiroval tibetských mníchov a prostredie okolo duchovného vodcu tejto časti sveta, dalajlámu, aby Čínu všemožne zdiskreditovali. Päťdesiatsedem rokov bol v tomto ohľade relatívny pokoj - naposledy prepukli v Tibete nepokoje pred 20 rokmi.

Protesty v Tibete
sa začali 10. marca a rozšírili sa aj do iných častí Číny, kde žijú Tibeťania. Najprv sa uskutočnili pokojné demonštrácie, ktoré neskôr prerástli do vážnych nepokojov a rabovania. Ústredná vláda v Pekingu zasiahla. Exiloví tibetskí lídri uvádzajú, že pri nepokojoch zahynulo 150 ľudí, Čína, naopak, tvrdí, že jej bezpečnostné zložky nikoho nezabili, ale tibetskí vzbúrenci usmrtili 20 ľudí. Celá akcia má dodnes veľký ohlas vo svete, ktorý sa rozdelil na tých, čo Čínu naďalej podporujú a tých, čo ju bez milosti zatracujú vrátane chystaných olympijských hier. Budhistickí či tibetskí lámaistickí mnísi učia ako zvládať utrpenie na svete a hlásajú nenásilie. Preto aj ich exilový vodca dalajláma nesúhlasí s násilnými akciami a vyhlásil, že ak budú pokračovať, odstúpi zo svojho postu. Isto mu však prišlo vhod pozvanie na turné prednášok po Spojených štátoch, napočudovanie prvé po nepokojoch v Tibete pred 20 rokmi. Vyslovoval sa za konanie olympijských hier, ale súčasne aj za kultúrnu autonómiu Tibetu.
Dalajláma v roku 1989 získal Nobelovu cenu za mier. V USA sa za dalajlámu zasadil aj Kongres, ktorý vydal uznesenie, aby Peking zastavil zásahy proti tibetským disidentom a začal rozhovory s dalajlámom. Čína nad tým vyjadrila hlboké rozhorčenie a uviedla, že „prekrútená história Tibetu a novodobá realita vážne ubližujú citom čínskeho ľudu". Aj americký prezident George Bush vyzval Čínu, aby začala dialóg so stúpencami dalajlámu s cieľom utíšiť situáciu v Tibete a dodal, že „dalajláma je mierumilovný človek, ktorý je proti násiliu, ktorý nie je za nezávislosť, ale za kultúrnu identitu Tibetu".
Čína však pozorne sleduje dianie vo svete - aj to, kam sa dostalo Kosovo, ktoré takmer tisíc rokov patrilo Srbsku, stalo sa základom tohto štátu, a teraz ním manipulujú iní (najmä Američania). Preto sa Číňanom nemožno čudovať, že zo svojich pozícií neustúpia. Tlačová agentúra Nová Čína v tejto súvislosti napísala, že „medzinárodné odsúdenie čínskeho zásahu v Tibete je typickým príkladom zamieňania si správneho s nesprávnym". Nepokoje v Lhase boli podľa Pekingu naplánované, organizované a riadené stúpencami tibetského duchovného vodcu, čo je nesporný fakt dokázateľný miestnymi obyvateľmi a zahraničnými turistami. Agentúra zároveň odmieta začatie dialógu s dalajlámom.

Demonštrujú aj Číňania
Aj médiá prispeli k protestom proti štafetám s olympijským ohňom v rozličných častiach sveta. Silný útok proti nej sa odohral najmä v Paríži a Londýne. Rovnako politici niektorých významných štátov, napríklad Veľkej Británie a Francúzska sa rozhodli bojkotovať otvárací ceremoniál olympiády svojou neprítomnosťou na ústrednom olympijskom štadióne. Tak ako sa vo svete demonštrovalo proti pekinskej olympiáde, tak samotní Číňania demonštrovali proti zahraničným médiám a ich dezinformáciám o politike ich vlasti. Stovky obyvateľov protestovali v Pekingu a v ďalších čínskych mestách proti Francúzsku za jeho prístup v otázke Tibetu a olympijských hier. Terčom demonštrácií proti zahraničiu sa stali najmä supermarkety francúzskej spoločnosti Carrefour za jej údajnú podporu Tibetu. V meste Wu-chan sa na proteste zúčastnilo až 10-tisíc prevažne mladých ľudí. Protifrancúzska nálada v Číne je na vzostupe od pokusu protibetských demonštrantov v Paríži vytrhnúť olympijskú pochodeň z rúk hendikepovaného čínskeho atléta Ťin Ťinga. Nie je to však po prvý raz, keď Číňania prejavujú spontánne svoj hnev k zahraničiu. Rovnaké demonštrácie sa uskutočnili v roku 1999, keď americké vojenské sily údajne omylom zbombardovali čínske veľvyslanectvo v Belehrade. Čínske úrady vyzvali občanov, aby svoje vlastenecké cítenie nasmerovali skôr na ekonomický rozvoj. Vlastenecké cítenie najľudnatejšieho štátu sveta je veľké a s olympijskými hrami ešte rastie. Svet Čínu skúša a Čína o tom vie.