Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Múzeum pustošenia?

Pavol Kapusta

Na teletexte našej verejnoprávnej televízie sa predčasom objavila správa, že v slovenskej obci Praha v okrese Lučenec chýbajú prostriedky na múzeum husitov. Peniaze chce pomôcť získať samospráva, tamojší starosta a Cirkev československá husitská (len tak mimochodom, napriek svojmu názvu pôsobiaca na Slovensku).
Starosta J. Kárman by bol nesmierne rád, keby sa mu splnil dlhoročný sen: založiť v slovenskej Prahe, založenej českými bratríkmi pred 500 rokmi, múzeum o husitskom a bratríckom období. Takže, aby bolo jasné: V roku 1428 pražské husitské vojská, „táboriti", pod vedením Prokopa Holého napadli Slovensko z Uhorského Brodu, vyplienili a vypálili slovenské kraje až po Bratislavu. V roku 1430 husitské vojská, „sirotci", napadli Slovensko a vyplienili a drancovali Považie. V roku 1431 prenikli husiti z Malopoľska do Spiša, vyplienili kláštor v Lechnici a spustošili spišské dediny až po Levoču. Potom na jeseň v dvoch prúdoch „táboriti" a „sirotci" opäť napadli Slovensko z Uherského Brodu a zo Sliezska smerom na Žilinu, Liptov, Prievidzu, Topoľčany a Nitru. Všade zbíjali a pálili slovenské mestá a dediny. V roku 1432 znovu napadli Slovensko a obsadili Skalicu a Trnavu. V roku 1433 na jar utrpelo Slovensko najväčší vpád českých husitov pod vedením Jana Pardusa z Hrádku a Fridricha zo Strážnice. Napadli Slovensko zo severu cez Poľsko; dobyli Kežmarok, barbarsky vyplienili Spiš i Šariš, následne spustošili Liptov a Turiec, odkiaľ tiahli na Kremnicu.
V roku 1434 obsadili Trnavu a vyplienili nitrianske kraje až po Šurany.
Obdobie rokov 1434 až 1453 znamenalo permanentné nivočenie Slovenska Jiskrovými husitmi. Neustále prebiehali boje medzi husitmi a šľachticom Huňadym, povereným uhorským snemom, aby konečne vyprášil zo Slovenska Jiskru a husitov, ktorí sa tu usadili a - Česi tomu hovoria „zabejvali" - rabovali a ničili slovenské dediny, mestá, hrady, zámky, svetský i cirkevný slovenský majetok.
V roku 1453 Bratislavský snem pozbavil Jana Jiskru všetkých majetkov a vyhnal ho z Uhorska. Aj po Jiskrovom odchode zostali na Slovensku zvyšky jeho husitov, ktorí sa pridali k „bratríkom". Opevňovali sa v táboroch a napádali a lúpili najmä šľachticov a cirkevných hodnostárov, prepadávali cestujúcich obchodníkov, ale aj jednoduchých ľudí. V náboženskej nenávisti vyplienili aj mnohé slovenské kláštory (Lechnica, Skala útočiska, Spišský Štiavnik, Nové Mesto nad Váhom a iné). V roku 1458 bol za uhorského kráľa zvolený mladší syn Jána Hyňadyho, Matej Korvín. Ten sa hneď ukázal ako schopný a energický vladár a oslobodil Slovensko od „bratríkov". Už v marci opustil Slovensko Jan Jiskra a kráľ Matej vymenoval za kapitána Slovenska Šimona Rozgoňa, ktorý čoskoro v bitke pri Blatnom Potoku porazil najvýznamnejších vodcov „bratríkov" Petra Aksamíta a Jana Talafúza.
Českému Jiskrovi sa na Slovensku zrejme zapáčilo, lebo v roku 1460 sa sem opäť vrátil, aby zjednotil zvyšky „bratríkov". Na čelo vojska sa musel postaviť sám kráľ Matej, aby tieto české tlupy zlikvidoval. Podarilo sa mu postupne natoľko oslabiť tento cudzí element na našom území, že v roku 1462 Jiskra bratrícke hnutie rozpustil. V roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch vojsko Mateja Korvína dobylo a rozmetalo posledný veľký tábor husitských „bratríkov", čím definitívne zlikvidovalo ich moc a lúpežné vyčíňanie v Slovensku.
Takže takto v časovom úseku rokov 1428 až 1467, takmer polstoročie, vyzerala „bratská pomoc husitov Slovensku a šírenie husitských myšlienok" o čom nás niekoľko desaťročí za socializmu učili internacionalisti. No a po husitoch a bratríkoch nám tu zostala ich vzorka v slovenskej Prahe, ktorá nám zrejme chce dať najavo, že okupácia Slovenska z čias bratríkov a husitov, a ani tá posledná sedemdesiatročná, nie je minulosťou a ešte k tomu zháňa slovenské koruny... Nuž, sme my národ sebabičujúci, nesvojprávny a pochlebujúci. V Česku by sa s takýmto prípadom veru rýchlo „vyspořádali".