Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

O hodnotách a šťastí

Bohatstvo krajiny je v jej ľuďoch

Peter Jánošík

Keď národy kedysi putovali kontinentmi, museli si najprv vybojovať svoje územie, zabývať sa v ňom a zabezpečiť sa proti vonkajším nepriateľom. Nazvali ho vlasťou.

Potom sa tu rozvíjal každodenný život a na ďalšie napredovanie boli potrební nadaní ľudia, dobrí lovci, chovatelia zveri, roľníci, stavitelia, remeselníci, obchodníci, bojovníci. Iba tak, zabezpečiac seba, mohli vychovávať ďalších bojovníkov a obnovovať populáciu. V čase mieru sa rozmáhali múzy, kvitlo umenie, objavovali sa filozofi či historici. Po týchto svedkoch dávnej minulosti nám zostali hrady a chrámy ako symboly svetskej a nebeskej moci, ktorá nám dopriala Pribinove kniežatstvo a potom veľkú ríšu Slovenov. Potom sme žili pod cudzou svetskou mocou, ktorá sa ku koncu svojej vlády stala neznesiteľnou.

Slovenská otázka
Po prvej svetovej vojne sme zažili o čosi viac slobody, s cudzou pomocou sme si vymedzili svoje územie, stále však sme neboli vo svojom dome pánmi iba my, ale tvrdo sme o to bojovali. Mali sme aj výnimočných ľudí, nad ktorými vysoko vyčnieval otec národa Andrej Hlinka, pramálo sme však mali zástancov v cudzine. Z toho mála možno vymenovať na prvom mieste nórskeho nositeľa Nobelovej ceny sa literatúru Björnstjerne Björnsona, ktorý sa začiatkom minulého storočia výrazne zastával Slovákov, ostro vystúpil proti protislovenskému jazykovému zákonu maďarského grófa Apponyiho. Zahraničnú verejnú mienku rozvíril informáciami o krviprelievaní v Černovej a upozorňoval, že v Uhorsku existuje slovenská otázka. Slovákom získal mnohých priaznivcov. Česi v novom spoločnom štáte odbúravali náš ťažko nadobudnutý priemysel, namiesto maďarizácie prišla pražská snaha počešťovať. Mimochodom, v štátnom rozpočte súčasného Nórska sa pamätá na výraznú podporu domácej filmovej tvorby, aby krajinu nezaplavila americká produkcia. Nórov je 4,5 milióna. Tak, ako sme odolali Turkom a Maďarom, odolali sme aj maďarizácii a počešťovaniu, aj keď, pokiaľ ide o čistotu jazyka, máme s tým stále problémy.

Cudzie vplyvy
Bohatstvo štátu tkvie v ľuďoch, v ich nadaní. Švajčiarsko nemá nijaké suroviny, a predsa hospodársky prekvitá. Tamojšia populácia vedela, ako sa v cudzom svete zorientovať, kam nasmerovať svojho génia. Od Švajčiarov sme „horší" o to, že sme počas celej dlhej existencie nemali svoj štát, neriadili sme si vlastné veci vlastnými rukami. A svoj štát sme zrodili do času, keď sa to už naplno ani nedá. Už sme ako úplne rozpredaný podnik. Čo sme si neľahko nahonobili a vybudovali počas tak odsudzovaného socializmu, už majú zahraničné monopoly. Naši susedia za riekou Moravou boli v tomto ohľade súdržnejší, rozvážnejší a rozumnejší. Dnes za americký dolár zaplatia iba 19 svojich korún.
Bohatstvo národa tkvie v nadaní ľudí. Dnes naši vysokoškolskí odborníci, ale nielen tí, aj tí z gastronómie a hotelierstva, zarobia v zahraničí toľko eur, koľko u nás korún. Rozpredali sme sa, a teraz máme problémy. Keď ich riešime, naše mimovládne organizácie nás ďalej podsúvajú Západu, sú k nemu devótne, jednoducho preto, že sú ním platené: nestále kričia, že ešte stále nie sme v súlade so „svetom", ospevujúc americkú demokraciu ako vrchol svetového vývoja. V Českej televízii, v relácii Kinobox, túto tému reflektovali takto: „Američania na svoju demokraciu nedajú v najmenšom dopustiť. Spýtajte sa ktoréhokoľvek Indiána!" Rozhodne sa netreba podsúvať cudzím vplyvom. Ak sme počas socializmu mali pri slove internacionalizmus potichu na mysli, aby Sovietsky zväz žil, ale zo svojho, platí to aj pre dnešné koristnícke zahraničné monopoly. Takéto podsúvanie sa nás síce na chvíľu odbremení od bremena myslenia, ale v konečnom dôsledku sa nám kruto pomstí.

Z iného cesta
Najmä z Ameriky nekriticky preberáme všetko, či už ide o filmovú alebo hudobnú produkciu, a usilujeme sa to aj „s chlpmi" stráviť. My tu v Európe sme však z iného cesta a nesedí nám filozofia amerického života, kde je aj láska či priateľstvo založené na peniazoch a kde každý nekompromisne vidí len seba. Okrem toho, opäť v Kinoboxe, istý známy americký filmový režisér povedal, že 98 percent amerických filmov je stupídnych. A potom hľadajte vo svete rozum! U nás však tieto filmy dychtivo vysielajú všetky televízie, bohužiaľ aj tá verejnoprávna, nevedno však nakoľko majú naklonených divákov. Nesvedčí to o kultúrnej vyspelosti národa. T. G. Masaryk vo svojej knihe České myšlení hovorí, že „u nás umenie, najmä krásna literatúra a hudba - spev - dosiaľ je čelným učiteľom národa". Dnes k tomu treba prirátať televíziu a film.
Je smutnou skutočnosťou, že dnes nám na kultúru zúfalo chýbajú peniaze. A ak ich občas máme, využívame ich dobre? Vo filme Ticho, ktorý sme nedávno nakrútili po dlhej pauze, boli dialógy na úrovni prvotnopospolného človeka. Možno to malo symbolizovať, kam sa dostala naša spoločnosť. Treba si vziať patričný príklad z Česka, ktoré je stále tvorivou filmovou dielňou s vysokou návštevnosťou divákov.

Nevyužité poklady
Bohatstvo krajiny je v ľuďoch. Vedia umocniť jej pozitíva, vedia zúročiť jej vklady pre človeka. Ale človek je schopný skoncipovať množstvo projektov - aj také, čo nesúvisia s bohatstvom jeho zeme. Svoju vlasť môže povzniesť intelektuálnou činnosťou, ak k nej nechýbajú pracovité ruky. K národu patria aj velikáni. Mali sme aj tých. „Vzorec" ich iniciálových litier je HH - ŠŠ. Hviezdoslav, Hlinka, Štúr, Štefánik. H ako Hodnota, Š ako Šťastie - keď sa budeme držať vlastných hodnôt, uchováme si aj svoje šťastie. Z tradičných hodnôt čerpajú všetky vyspelé štáty, stačí sa pozrieť na Čechov. Keď im niečo chýba k dokonalosti, napríklad v prezentácii folklóru použijú slovenské ľudové piesne. Cez leto istý pražský folklórny súbor s nimi zožal úspechy v ďalekej Južnej Kórei.
Máme poklady rozličných druhov, ale nevyužívame ich. Vrátiť sa k vlastným hodnotám znamená prekliesniť cestu do budúcnosti. Asi máme málo zapálených ľudí. A pritom bohatstvo krajiny je aj v ich nadaní.