Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Kresby: Andrej MišanekKresby: Andrej Mišanek

Kresba: Milan VavroKresba: Milan Vavro

Máte slovo

Obyčajná historka
Pred časom som mal mozgovú príhodu. Lekári ma z nej s Božou pomocou síce dostali, ale ľavú ruku mám mierne a nohu oveľa viac ochromenú. Takže som si mohol, či vlastne musel kúpiť barlu. A takmer po roku som na kompetentnom mieste požiadal o štatút zdravotne ťažko postihnutého, ktorý v našej bohatej a prosperujúcej spoločnosti mesačne predstavuje až 500 Sk. Absolvoval som všetko, čo je k tejto žiadosti byrokraticky potrebné, dokonca som za lekársky posudok zaplatil 200 Sk a z dôchodku som si zaplatil aj taxík na úrad, lebo s barlou by to inak bolo príliš namáhavé. Po úradne stanovenom čase som dostal zamietavú odpoveď s rozsiahlym textom. Zo záplavy tárania som sa dozvedel, že zdravotnú schopnosť mám zníženú o 20 percent, a preto nemám nárok na podporu. Čo je však na celej veci najzaujímavejšie, meno lekára, ktorý vypracoval tento posudok, nie je uvedené. Keď som si ho zistil, zostal som ohromený, že ho vôbec nepoznám. Nielenže ma nikdy v živote nevyšetril, ale ma ani vôbec nevidel. A tak sa teda zdvorilo pýtam, čo by robil na mojom mieste...

Stanislav Máčaj, Žilina

Zvrátená argumentácia
Bezprostredne po prijatí tlačového zákona som vo verejnoprávnej televízii sledoval besedu, kde na adresu zákona zaznelo aj vyjadrenie šéfa Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloša Nemečka. Doslova povedal, že právo na odpoveď „neoprávnene otvára občanovi dvere na stránky novín". Zostal som v nemom úžase nad touto do neba volajúcou bezočivosťou vydavateľa. Takže beztrestné „okydanie" človeka, ktorý sa nemá ako brániť, pretože jeho protest či reakciu noviny nezverejnia, je podľa pána Nemečka oprávnené? Keď noviny nepravdivo občana očiernia, ten sa má desať rokov s nimi súdiť? Nie novinár, čo niekoho nepravdivo osočí, a tým zasiahne do jeho osobných práv a slobôd, ale zákon vraj porušuje slobodu slova a tlače! To je zvrátené! Aj zastúpenie diskutérov v spomínanej relácii STV nebolo objektívne - výrazne prevažovali odporcovia zákona.

Pavol Ponický, Banská Bystrica

Protinárodná žurnalistika
„Na Slovensku sa šíri rakovina ľahostajnosti, od ktorej je iba krok k národnému bezvedomiu," vyhlásil nedávno predseda slovenskej vlády R. Fico. Takto trefne definoval Fico stav národného povedomia na Slovensku. Od neho nepochybne závisí nielen stabilita štátu, ale aj jeho existencia. Odvtedy, čo Fico vyčítal slovenským masmédiám, že sú spoluzodpovedné za zanedbávanie rozvíjania národného povedomia a vlastenectva medzi občanmi Slovenskej republiky, začali protinárodné živly dvíhať hlavy. Ukázalo sa, kde všade pôsobia cudzí, nie národu oddaní ľudia, renegáti. Na Slovensku je akosi v móde ignorovať všetko slovenské. Od zlikvidovania prvej SR českými imperialistami a ich slovenskými prisluhovačmi v roku 1945 neboli slovenské médiá národné. Doteraz v nijakej krajine, v ktorej sa masmédiá zjednotili v opozičnom postoji k vláde, sa nikdy dlho neudržala, zákonite musela padnúť. Protinárodnú deštruktívnu žurnalistiku treba zastaviť. Dnes na to niet dosť síl, ale raz ten čas určite nastane.

František Kollár, Germering, Nemecko

Som Neróm?
V istom bulvárnom denníku som si prečítal titulok: Vyostrilo sa spolužitie Rómov a Nerómov. Pretože mám rád humor, vymyslel som nasledujúce riadky:

Tam, ďaleko za morom,
za neznámou riekou,
nevedeli, že som Slovák,
vraveli mi Čeko...

Dnes mám svoju národnosť,
v EÚ nastal prelom...
Už som nielen Slovákom,
ale som aj - Neróm!

K tomu som pridal prozaický text, že ak je Neróm vlastné meno alebo národnosť, tak som zároveň Nemaďar, Nerus, Nepoliak, Nečech, a keby som žil v Peru, bol by som aj Neindián... Uspokojuje ma však, že nie som sám. Aj slovenský parlament je plný Nerómov, dokonca aj predseda vlády a pán prezident sú Nerómovia... Ak sa teda občania SR oficiálne delia na Rómov a Nerómov, budem sa všade podpisovať Ladislav Bednár, Neróm z Kežmarku.
Obyvatelia Kosova - Srbi, Turci, Bulhari - sú Nealbánci. Cvičením R. Welchovej sa inšpirujú milióny Američaniek aj Neameričaniek. Kto je Neameričanka? Ach jaj! Veď ja mám doma až tri Neameričanky! Najstaršou z nich je moja manželka. Po sobáši so mnou si ponechala svoje pôvodné priezvisko, čo nám na úradoch často spôsobuje galibu. Keďže je podľa nových pravidiel Neameričanka, Netibeťanka, Nemexičanka, Nečíňanka atď., navrhnem jej, aby si za titul k menu a priezvisku pričarila aj mňa! Nebolo by krásne, keby bola aj Nebednárová?

Ladislav Bednár, Kežmarok

Prečo je Mikloško ticho?
V maďarskej obci Mlynky žije podľa oficiálnych informácií 55 percent maďarských občanov slovenskej národnosti. Obecné zastupiteľstvo sa však z neznámych dôvodov rozhodlo zatvoriť im tamojší Slovenský dom. Očakával som reakciu na tento škandalózny prístup k slovenskej menšine v Maďarsku najmä od poslanca NR SR Františka Mikloška, ktorý je nositeľom známeho maďarského vyznamenania. Pri jeho preberaní v Budapešti deklaroval, že sa bude angažovať v prospech priateľského spolužitia medzi slovenským a maďarským národom. Pán poslanec však mlčí. Očakával som aj reakciu od politikov z SMK, že zakročia a váhou svojho vplyvu odstránia tento pre nich nepríjemný dôkaz, veď podľa nich Maďari nie sú šovinisti ani iredentisti... Myslím si, že všetko v menšinovej politike sa má riešiť recipročne. Tak na slovenskej strane vo vzťahu k minoritnej maďarskej národnostnej skupine, ako aj z maďarskej strany proti slovenskej národnostnej menšine. Ibaže... My slovenský národ nie sme zákerní a nežičliví, a tak sme dopriali desiatim percentám občanov maďarskej národnosti oveľa lepšie životné podmienky a omnoho viac práv a istôt, ako občanom majoritného národa žijúceho na území južného Slovenska. V nijakej slovenskej obci na území južného Slovenska si obecné zastupiteľstvo nedovolí obmedzovať slovenských Maďarov pri prejavovaní príslušnosti k maďarskému národu, napríklad zatváraním kultúrnych zariadení. O to viac je žiaduce, aby slovenské kultúrne a národné inštitúcie podporovali slovenské štátne orgány pri navrátení Slovenského domu maďarským Slovákom v Mlynkoch.

Marián Burík, Ilava

Históriu historikom
Maďarskí politici čoraz viac útočia na Slovensko i okolité štáty. Podľa Csákyho súčasné Maďarsko nie je totožné s maďarským národom. Maďarom by sa mali vrátiť „ich" územia, Maďari (Maďarky) by sa nemali sobášiť so Slovenkami (Slovákmi). Ak už vzniknú zmiešané manželstvá, deti by mali mať maďarskú národnosť. Kým bol Csáky podpredsedom vlády, realizoval sa tzv. krajanský zákon, vďaka nekontrolovateľnému toku peňazí z Maďarska na podporu študentov a žiakov sa vytvárali nerovnaké podmienky na štúdium na južnom Slovensku. Csáky cieľavedome vykresľuje Slovensko v čiernych farbách a znemožňuje pokojné spolunažívanie Slovákov a Maďarov na zmiešaných územiach. Je načase opraviť ich zmanipulované učebnice dejepisu a vynechať báje o veľkom Maďarsku, ktoré nikdy nebolo ani nebude. Históriu prenechajme historikom. Vyrábanie umelých krívd, ktoré inicioval Csáky, by sa malo skončiť. Smutné historické skúsenosti z Viedenskej arbitráže a horthyovského Maďarska, ktoré ublížili nevinným občanom v Maďarsku i na Slovensku, treba uzavrieť v rovine historického zmierenia.

Vladimír Pavelčák, Košice

Naši spolubratia
Po premenovaní Cigánov na Rómov by sa dalo čakať, že s novým menom stúpne aj ich spoločenská prestíž. Nestalo sa tak. Cigáni trú biedu tak ako predtým. Zažili sme už niekoľko splnomocnencov pre tzv. rómsku otázku, počuli sme o vysokých dotáciách EÚ. Mnohí zisťujú, v čom je chyba. Podľa najnovších zistení vraj nemajú dostatočné vzdelanie. Počas socializmu bola nezamestnanosť len pojmom zo slovníka a o cigánskom probléme sme nevedeli. Z jednoduchého dôvodu - všetci sme pracovali. Poznám veľa Cigánov a so všetkými vychádzam dobre. Prevažne sú usilovní aj šikovní. A oddeľovaní od pracovných príležitostí sú len preto, že sú Cigáni. Netreba im dávať milodary. Treba im dať prácu, všetko ostatné si zabezpečia sami. Čo keby sa opäť začalo s melioračnými prácami, údržbou a reguláciou vodných tokov, výsadbou lesov, ochranou krajiny pred vodnou a veternou eróziou? Nájde sa niekto, kto to rozhýbe?

Ing. Milan Štamm, Košice

Staré obohraté tváre
Súčasná opozícia, bývalá Dzurindova gaunervláda, je v hlbokej defenzíve a už nemá ľuďom čo ponúknuť. Čudujem sa preto, ako väčšinové médiá, ktoré sú vlastne ďalšou (nevolenou) opozičnou stranou, do popredia vystrkujú najmä Dzurindu. Ten totiž stále viac pôsobí dojmom psychicky postihnutého jedinca. Neviem, či si uvedomujú, že tým dehonestujú celú opozíciu, ktorej by radi pomohli. Diváci by už chceli vidieť na obrazovke nových opozičníkov, a nie dokola tých istých, ktorí vzbudzujú odpor, hnus, ale aj smiech. Alebo žeby takých opozičné strany nemali?

Stanislav Novák, Nitra

Pozor na Ivetu!
Prezidentská kandidátka Iveta Radičová asi urobí preto, aby sa stala prezidentou, úplne všetko. Čo iné sa dá povedať po jej ideologickej „piruete", keď táto tvrdá liberálka nedávno vymenila oficiálnu podporu KDH za prísľub, že odteraz bude verejne vystupovať proti interrupciám. A nedávno sa dokonca alibisticky „vyzula" z hlasovania o Lisabonskej zmluve - radšej neprišla na hlasovanie. Zdá sa, že pani Iveta myslí dopredu úplne na všetko, aby jej pred prezidentskými voľbami nemohol nik nič vyčítať. O to viac by si mala dávať pozor dnešná koalícia, najmä HZDS. To by nemalo myslieť na pomstu Gašparovičovi za to, že v posledných voľbách porazil Mečiara a radšej aj so zaťatými zubami spolu so Smerom a SNS jednotne podporiť súčasného prezidenta. Môže to totiž dopadnúť tak, že do Prezidentského paláca sa na päť rokov nasťahuje pani Iveta a to už potom veru nebude do smiechu!

Mária Riečanová, Vrútky