Foto: archív

Perly kandidátov

Marián Tkáč

Čo bolo, to bolo..., bolo jedno verejné vypočúvanie..., bolo devätnásť kandidátov, a to ešte niekoľkých odmietli. Ako to už býva, popri písomnom projekte každý mal právo 30 minút zamestnať porotu výkladom, a tak sa zrodili perly, ktoré stoja za zaznamenanie. Ani jeden z porotcov dovtedy napríklad netušil, že rok má 56 týždňov a v päťdesiatom siedmom je Silvester, a na druhej strane sa potvrdila osožnosť staršieho autorovho zámeru zrušiť v slovenčine ypsilon. Ak by ho už nebolo, „vrcholový manažéry" by jednoducho neexistovali.
Jedna z uchádzačiek dookola hodnotila filmy svetovej kinematografie, pričom, ako sa priznala, uprednostňuje akčnosť, pri ktorej herci idú do fitcentra, a nie ich neustále vysedávanie za stolom. Pripomienku mala aj k autorom: „Keď autor veľa píše, začne sa opakovať, a to musí byť nudné." Keď sa od predsedajúceho dozvedela, že jej na výklad ostávajú iba štyri minúty, brala to ako výzvu na zopakovanie niektorých perál: „Opakujem, ak sa reklama vydarí, môže byť dobrá a oživujúca." Radšej mohla tie štyri minúty ušetriť na okopanie či vyplienenie buriny vo vlastnej záhradke. Veď je jar.
Jeden elegantný pán, najskôr módny návrhár, by chcel riadiť spoločnosť „metódou voľného pohybu", čo znamená, že členovia „vrcholového manažmentu, pokiaľ im to pracovné zaťaženie povoľuje, pohybujú sa voľne po všetkých priestoroch organizácie". Od tohto adepta pochádza aj metóda nazvaná tajuplnou skratkou „BSC", podľa ktorej je optimálny pomer medzi aktívami a pasívami 0:0 (čo by však znamenalo istý zánik organizácie, pretože nula na konte aktív znamená, že inštitúcia nič nevlastní).
Porotcovia napokon mali hlavy takmer rozbombardované. Sprievodným znakom viacerých kandidujúcich bolo mýlenie si pojmov a dojmov. Ako príklad uvedieme, že beznádejný uchádzač medzi svoje hlavné témy zaradil aj „propagáciu tematiky vlastenectva, národného oslobodenia, antifašizmu a antisemitizmu, ktorých šírenie vo verejnosti sa javí byť v súčasnosti viac ako potrebné". Tie „anti" mu poplietli hlavu.
Ukázalo sa, že Slováci (vrátane Sloveniek) sú národom ambicióznym a až nebezpečne odvážnym, ale aj prešpekulovaným. Jeden z kandidátov o sebe tvrdil, že má všetkých päť „P" a možno aj viac, iný sa zúčastnil už štvrtého takého výberu, ako sa však priznal, „dosiaľ iba simuloval", až teraz to myslel vážne.
Čo bolo, to bolo... - nedávne vypočúvanie adeptov na funkciu generálneho riaditeľa STV. Ak by toto bola vzorka národa, najmenej desiati z devätnástich Slovákov skáču do vody, aj keď nevedia plávať. Takto hrozí, že 52,6 (a možno aj viac) ambicióznych percent národa sa čoskoro utopí.

(Autor je členom Rady STV)