Reprodukcia: archív

Oko uragánu

Miroslav Šuňal

Po získaní knižočky Oko uragánu od publicistu a hudobníka Jána Liteckého-Švedu som mal pocit, že držím v rukách ďalšiu z množstva publikácií, ktoré sa tu zjavujú ako huby po daždi a niektoré nestoja ani za námahu si ich prečítať. Keď som však v nej začal listovať, na konci som narazil na stránku s veľavravným titulkom: Galéria cti alebo slušní ľudia v slovenskej politike. Oči mi vybehli z jamiek pri čítaní mien. Okrem iných tam bol Vavro Šrobár, Ivan Dérer, Karol Šmidke, Ján Golian, Rudolf Viest, Vladimír Clementis, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Brigita Schmögnerová či Daniel Lipšic. Toto ja predsa nemôžem čítať! Ihneď som telefonoval môjmu priateľovi, ktorý knižočku tiež dostal do daru, aby som sa s ním podelil o svoj „objav". Povedal mi však, že je to myslené sarkasticky a po prečítaní všetko pochopím. Presne to som v ten večer urobil. Dnes skladám klobúk pred odvahou a presnosťou autora. Ten sa zameriava na dve podstatné udalosti v novodobých slovenských dejinách, chce čitateľovi otvoriť oči a vypovedať o nich čistú pravdu. Túto knižočku vydal autor na vlastné náklady a pre pravdivý obsah ju nedostanete kúpiť takmer v nijakom kníhkupectve. Práve toto dielko by však mal dostať do rúk aspoň každý študent strednej školy. Prvá kapitola má názov Uragán v novembri, kde sa autor venuje „Veľkej novembrovej inscenácii". Opisuje machinácie v prerozdeľovaní moci a majetku komunistov, podrobne analyzuje ponežnorevolučnú úlohu KDH po novembri. Doslova píše, že „KDH si vymyslela čechoslovácka neokominterna, aby vopred rozložila potenciálne silné katolícke krídlo slovenskej politiky." Inak povedané, komunisti zostali naďalej pri moci, ešte väčšmi si upevnili svoje pozície. Druhá kapitola, pomenovaná Uragán v auguste, sa zaoberá tzv. Slovenským národným povstaním. Šveda o ňom píše: „Každý, kto používa prívlastok ‚národné‘ pre toto povstanie, buď propaguje nacizmus a jemu podobné hnutia, alebo, naopak, dopúšťa sa urážky rasy, národa a presvedčenia. Na oboje máme u nás paragrafy."
Jediné, čo sa dá autorovi jemne vyčítať, je jeho mylné presvedčenie, že za znovuobnovením samostatnej Slovenskej republiky stojí HZDS. Moje presvedčenie je diametrálne odlišné - Vladimír Mečiar o samostatnom Slovensku nechcel spočiatku ani počuť, a toho, kto s touto myšlienkou prišiel medzi prvými, vysmial a nazval bláznom. Ale to je už na osobnú polemiku. V každom prípade Jána Liteckého-Švedu úprimne obdivujem za odvahu písať to, o čom si mnohí iba šepkajú.