Foto: Pavel Kapusta

Dať občanom príležitosť

Rozpočet domácností a sociálna politika

Róbert Hölcz

Ak ide o zamestnancov, ich daňové priznanie je zo zákona povinný zabezpečiť zamestnávateľ. Z ročného zučtovania preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a daňový bonus, ktoré sme dostali od mzdovej účtovníčky počas prvého štvrťroka, nás najviac zaujímajú vyplatené príjmy, zaplatené odvody na sociálne a dôchodkové poistenie a, samozrejme, dane.

Nízke dane, vysoké odvody
Z predloženého písomného dokumentu sa môžeme dozvedieť, že dane predstavujú len okolo desať percent z daňového základu, sociálne a zdravotné poistenie 13,4 percenta z hrubého príjmu. Navyše za nás platí zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne a vybranej zdravotnej poisťovne spolu viac ako 35,2 percenta. A tak si kladieme oprávnené otázky, prečo nie sme spokojní s úrovňou stratového zdravotníctva, prečo Sociálna poisťovňa bude mať problém s trvalou udržateľnosťou doteraz vyplácaných zásluhových starobných dôchodkov a prečo sú doteraz nasporené peniaze v správcovských dôchodkových spoločnostiach tak nízko zhodnotené. Keďže máme stále menej a menej ekonomicky aktívnych osôb, občania sa snažia usporiť na povinných odvodoch. To síce na jednej strane bude pre nich znamenať rovnakú zdravotnú starostlivosť ako pre tých, čo platia odvody na zdravotné poistenie maximálne z trojnásobku priemerných miezd, ale na druhej strane tak má v prípade dožitia dôchodkového veku čosi nasporené, aj keď s nižším starobným dôchodkom (a s vianočným bonusom). Pre poriadok veci treba povedať, že jednou z príčin deficitných rozpočtov sú aj nízke odvody štátu za ním poistené osoby.

Nenechať sa vodiť za ruku
Opísané problémy vo verejných financiách, za ktorými je vždy väčšmi politika ako odbornosť, a požiadavka spravodlivého riešenia financovania spravovania vecí verejných z verejných financií, by nemuseli byť skutočnosťou, keby sme namiesto doterajšieho viacpilierového nemali ani verejný a už tobôž nie súkromný dôchodkový systém. Čo by sa stalo, keby zamestnanec, ale aj zamestnávateľ okrem zdravotného poistenia už neplatil vôbec nič? K doterajšej výplate by zamestnanec dostal aj odvody od zamestnávateľa, ktoré doteraz odvádzal do Sociálnej poisťovne a sám by sa rozhodoval, ako ich investuje pre budúce sociálne dávky a potreby v dôchodkovom veku. Žiadny zákon by mu neurčoval, koľko dostane v prípade choroby, koľko dostane pôrodných a materských dávok, keď stratí zamestnanie, kedy a za akých podmienok si bude vyplácať starobný dôchodok a dediť nasporené peniaze. Spravovanie vecí verejných by si zabezpečil sám a to podstatne lacnejšie, a teda aj efektívnejšie. Občan by mal konečne príležitosť nenechať sa „vodiť za ruku" štátnym úradníkom, ktorý najprv pýta v parlamentných voľbách od neho hlas, aby si napokon za slušné peniaze z jeho daní a odvodov nechal za málo efektívnu prácu zaplatiť.

Začnime výplatnou páskou
Po bulvárnej tlači je výplatná páska zamestnanca najčítanejší písomný dokument na Slovensku, ktorému však väčšina zamestnancov nerozumie. Vyčítať sa dá z neho všeličo, pričom nás najviac zaujímajú čisté peniaze na ruku alebo na účet a nikto nie je spokojný. Najväčším problémom je neprehľadnosť jednotlivých údajov, z ktorých sa nedá zistiť, koľko spolu platí zamestnanec a zamestnávateľ do jednotlivých fondov, v konečnom dôsledku v prospech zamestnanca. Informovanosť by sa zlepšila, keby výplatná páska hovorila aj o pomere medzi čistou mzdou, celkovými nákladmi zamestnávateľa a platbami štátu. Určite by to bol začiatok diskusií o doterajších vysokých odvodoch, ktoré nielen znižujú čistú mzdu zamestnanca, ale aj zhoršujú konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Ktovie, a možno by to bol aj začiatok zrušenia doterajšieho systému sociálneho poistenia.