Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

Foto: SITAFoto: SITA

Jedenáste prikázanie

Pre jednoduchých ľudí bude Brusel vždy ďaleko a slovenská bieda blízko

Ľudovít Števko

Pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy v slovenskom parlamente obohatilo KDH pôvodné Mojžišovo Desatoro ďalším prikázaním: Nezahlasuješ! SMK zahlasovalo, čím sa dopustilo ťažkého hriechu a zrady porovnateľnej so zradou Judáša Iškariotského.

S trochou zveličenia podobne chápal zradu Pála Csákyho šéf KDH Pavol Hrušovský aj doterajšia hlava opozície Mikuláš Dzurinda, ktorý nevedel stráviť prehru ani fakt, že vlastne prišiel o svoju opozičnú hlavu. Šéf SDKÚ sa chopil príležitosti, ale urobil chybu, keď postavil na misku váh tlačový zákon a Lisabonskú zmluvu. Bojkot zmluvy mal byť neopakovateľnou šancou ako podraziť Roberta Fica, ako ho znemožniť pred tvárou celého byrokratického aparátu Európskej únie. O tlačový zákon v tom parlamentnom harmatanci vôbec nešlo, opozícii na ňom fakticky nezáležalo, lebo podobných nedokonalých zákonov je po celej Európe habadej. Išlo o to poriadne zavariť Ficovi. Na tom, že neschválením Lisabonskej zmluvy zavaria dzurindovci predovšetkým Slovensku, opozícii tiež nezáležalo. Keď sa bojuje o moc, Slovensko je vždy na konci politických záujmov.

Kto druhému jamu kope...
Zdalo sa, že „nedemokratický" tlačový zákon sa stane tromfom v Dzurindových rukách, ktorý mal ohúriť zahraničie. Dnes vieme, že nešlo o tromf, ale o hru prázdnou kartou. PES, vrcholný orgán frakcie eurosocialistov, označil slovenský tlačový zákon za prijateľný a zodpovedajúci európskym štandardom. Na Slovensku boli na Dzurindovej a Hrušovského strane takmer bez výnimky všetky médiá, predstaviteľ vydavateľov, bývalý redaktor Práce a prednášateľ ÚV KSS Miloš Nemeček aj istý byrokrat OBSE Miklós Haraszti. Chystala sa ťažká porážka premiéra Fica. Ale ako to už býva - kto druhému jamu kope... Mikuláš Dzurinda spadol do vlastnoručne vykopanej jamy ako zvädnutý list. Treba však priznať, že sa našli niektorí politológovia, mimo okruhu Mesežnikova, ktorí predpovedali, že jediným porazeným v tomto boji môže byť len Dzurinda. KDH sa vo svojej univerzálnej izolácii nepovažovalo za porazený subjekt. Vedelo totiž, že v bitke nezvíťazí, lebo vždy zastávalo principiálne stanovisko - nie tlačovému zákonu, nie Lisabonskej zmluve. Napokon, fundametalistický nesúhlas vyjadrený slovami „sme proti" túto stranu sprevádzal takmer od jej vzniku po roku 1989. KDH v rozhodujúcich chvíľach nikdy nehlasovalo za, vždy bolo proti. Takto sa postavilo - ignorujúc reálny vývoj - aj k deklarácii o zvrchovanosti a hlasovaniu o Ústave Slovenskej republiky. V rozhodujúcich historických okamihoch KDH vždy jazdilo v protismere podľa už spomenutého imputovaného jedenásteho prikázania: Nezahlasuješ!

Mnoho žlče v opozícii
Po odhlasovaní Lisabonskej zmluvy v parlamente porazená opozičná partaj vyliala svoju žlč na SMK, stranu nečakane „kolaborujúcu" s vládnou mocou. Mediálna svorka mala zasa z čoho variť. Bugárovo a Simonovo odhalenie Csákyho obchodov vnieslo do kauzy hlasovania o Lisabonskej zmluve otázniky, z ktorých sa SMK tak ľahko nespamätá. Už vlastne nejde o jablko sváru vnútri opozície, ale o to, kto v SMK klame: Bugár alebo Csáky? Zatiaľ je jasný iba fakt, že pred osudným hlasovaním minister kultúry Marek Maďarič podľa zmluvy z 1. apríla 2008 pripísal na účet údajne krachujúceho vydavateľstva Madách Posonium, blízkeho Durayovi, 2,4 milióna korún. Toto vydavateľstvo je okrem iného známe vydávaním kníh predstaviteľov SMK a v jeho vydavateľských plánoch je úplne nový rukopis samotného predsedu Pála Csákyho. Podľa hovorcu rezortu kultúry Maďaričov „dar" s Lisabonskou zmluvou nesúvisí, lebo vraj grant pre maďarské vydavateľstvo podpísal minister kultúry už 7. marca. Faktom však zostáva, že milióny maďarské vydavateľstvo dostalo.
K mnohým rozporným tvrdeniam okolo Lisabonskej zmluvy treba ešte dodať, že jej prijatie v NR SR nebola zásluha Csákyho, ale všetkých poslancov klubu SMK, ktorí si na rozdiel od poslancov SDKÚ už predtým vykalkulovali, že prehratý boj s Ficom by znamenal pre nich morálnu prehru nielen doma, ale najmä v Európe. Slovensko by Lisabonskú zmluvu prijalo tak či tak, preto nebolo pre SMK výhodné, aby im zostal čierny Peter v rukáve. To, že v tejto nezmyselnej opozičnej hre vyšlo SDKÚ na psí tridsiatok, je viac Dzurindovou chybou, ako vinou Pála Csákyho. A o tom, že Béla Bugár je lišiak od prírody a využil situáciu proti svojmu straníckemu rivalovi Csákymu, netreba pochybovať.

Je rozhodnuté
Robert Fico si upevnil svoju pozíciu v zahraničí, SMK sa podľa ohlasov z Európskej únie zachovala správne, SDKÚ sa znemožnila aj vo vlastnej frakcii Európskeho parlamentu EPP-ED a KDH si doma „hrdinsky" pripísalo v poradí tretie historické „nie". Nám zostáva iba zamyslenie, čo by nasledovalo, keby slovenský parlament Lisabonskú zmluvu neschválil. Slovenské veto by vyvolalo vo vzťahu k Európskej únii krízu. Stroskotanie v poradí druhého pokusu o spoločný súhrn pravidiel fungovania EÚ vo viacerých krajinách by pravdepodobne znamenalo koniec zjednocovacieho procesu v Európe. Na mieste by bola otázka, načo sme potom do Európskej únie vstupovali, prečo sme sa usilovali zaviesť spoločnú menu?
Serióznu analýzu, čo nám Lisabonská zmluva dá a čo nám vezme, ešte neurobil žiaden slovenský politik ani politológ. A zdá sa, že slovenských občanov to veľmi nezaujíma. Pre jednoduchých ľudí bude Brusel vždy ďaleko a slovenská bieda vždy blízko. Z tej hmotnej biedy a ešte väčšej biedy národného povedomia sa musíme dostať sami, bez cudzej asistencie. Možno sa v Európskej únii aspoň niečomu priučíme. Kto si však zalistoval v onej zmluve, vie, že z chomúta únie možno aj vystúpiť. Doteraz o tom nebola reč. V Lisabonskej zmluve to stojí čierne na bielom.

Fotografia:
Okamihy bezprostredne po schválení Lisabonskej zmluvy.