Reprodukcia: archív

Otrava

Kalo Uhrík

Tvorcovia televíznych reklám nepochybne predpokladajú, že ich veľdiela nikto nepozerá. Diváci využijú prestávku v programe (ak sa nájde pozerateľný!) na varenie kávy, hygienu, ľahkú večeru, prípadne siahnu po knihe. Keby toto všetko tvorcovia televíznych reklám nepredpokladali, tak nemôžu vytvoriť umelecké dielo, pri ktorom neznámy herec pľuje do umývadla krvavé sliny. Nie raz, ale opakovane, aby umocnil umelecký zážitok. Súdny človek si myslí, že väčšiu nechutnosť ani nemožno vymyslieť. Omyl! Dá sa. Napríklad uchmatnúť psovi jeho žrádlo a rovno zo psej misky ho vychlípať a vylízať do dna? Chýba už len pointa: zapiť tú dobrotu pivom a poriadne si grgnúť. Nakoniec prečo nie? Sú vraj zeme, kde čím hlasnejšie odgrgnutie, tým väčšie uznanie pre kuchárku. Do tretice všetko dobré. Témou sú črevné plyny. V umeleckom (televíznom) zveličení tieto, odborne vraj nazývané vzácne plyny, nadobudnú také rozmery, že zdutého človeka vynesú do výšav. Až kdesi ponad obrazovku. Stačí prvá pomoc priateľky, ktorá zrejme pozná svojho rytiera, preto nosí v kabelke zásobu pilúl, tú zázračnú nevynímajúc. Astronaut amatér pomoc zhltne, v sekunde vyfučí, spľasne a ladne sa znesie k svojej vyvolenej. Na dokreslenie úplného umeleckého dojmu chýba už len ozvučenie uzdravenia príslušnými zvukovými efektmi.
Mimochodom - nájde sa divák, ktorému po zhliadnutí takýchto hnusov, môže zachutiť kávička alebo obložený chlebík, dobroty, ktorými si vypĺňa reklamné otravovanie?