Glosár Mariána Tkáča

Keď naše denníky smútočne oznámili, že odišli tam, odkiaľ niet návratu, lebo „schválený tlačový zákon nie je pre bežných občanov", moja mama si to ani nevšimla. Odkedy smetiarske a pravdu šliapajúce plátky nečíta, upravil sa jej tlak a nemá zakalený zrak. Viac ju dojal chýr, že fungujúcu športovú školu, kde sa priúča hokeju jej vnuk Andrejko, zbúrajú a na jej miesto vtisnú hokejovú halu. „Je to jasný dôkaz, že s výstavbou kapitalizmu sme už poriadne ďaleko, asi tak, ako sme boli s výstavbou socializmu v roku 1960, keď naša rodná strana vyhlásila, že už sme ho dobudovali, na znak čoho dvojramenný kríž v štátnom znaku nahradila živánska pod Kriváňom," vyhlásila. „Vtedy nad zdravým ľudským rozumom zvíťazili idey a dnes Priamo Privátne Peniaze, známe PPP, z ktorých sa vraj štadión postaví, pretože ony sa najlepšie cítia v stiesnenom priestore a v stiesnenom čase, keď na všelijaké tie výbery a obstarávania podľa zákona jednoducho nezvyšuje čas."
Nesúhlasil som a využil som práve schválené právo na odpoveď (inak by ma mama nepustila k slovu). Ozrejmil som jej, že ide o dve neporovnateľné veci: vtedy o predčasné vyhlásenie socializmu, ktorý po ňom vydržal ani nie 30 rokov, a dnes o očakávané rozhodnutie našich zasvätených, kde sa v roku 2011 stretne hokejový výkvet, pričom vtedy sme sa poponáhľali a dnes sme to ledva stihli. Pripustil som, že oveľa lepšie by sa nový zimák vynímal v Petržalke, a to nielen preto, že tamojšia 150-tisícová masa občianstva má ľad iba ak v mrazničkách. Moc nad hlavným mestom sme však vo voľbách vložili do istých rúk, a tým zrazu nemáme veriť?
Našich mestských a športových lídrov som bránil aj tým, že u nás vždy máme na výber len zo zlých riešení, že menšie zlo sa už minulo. Pripustil som však, že možno o ďalších 30 rokov postavíme konečne zimák aj v Petržalke alebo inde, kde sa bude dať ľahko prísť autom, ak také plochy pri apetíte našich developerov zostanú.
„Ťažko, synak," krútila hlavou mama. „Neverím, že dovtedy naši nenásytní vlastníci novín či pozemkov zmúdrejú. Veď kapitál nie je dobročinnou inštitúciou, kapitál chce zarábať a jeho jediným cieľom je profit," pohladkala ma po hlave, „a to aj v prípade, že tento postoj ešte vždy považujeme za nemorálny."