Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Víťazom je Csáky

Viera Urbanová

Cirkus okolo schvaľovania nového tlačového zákona a Lisabonskej zmluvy obnažil schizofréniu slovenskej politiky. Opozícia, podmieňujúc prijatie „eurozmluvy" zmenami v tlačovom zákone, sa chcela zviditeľniť starou metódou - ako obhajkyňa demokracie a slobody slova. Slobody slova najmä pre vydavateľov a novinárov (veď tí píšu iba pravdu, tak čo). V podaní dzurindovcov je však táto osvedčená advokátska prax iba klišé: ich modrý balón napustený rečami o demokracii prudko klesá k zemi. Ficovej vláde nakoniec pomohli schváliť Lisabonskú zmluvu poslanci SMK. Táto zrada opozičnej stratégie - znemožniť Ficovu koalíciu na medzinárodnej scéne - dohnala Dzurindu takmer k slzám. Tak pekne to mal vymyslené! Hysterické reakcie politických kamarátov však Csákyho nerozhádzali. On, na rozdiel od mnohých koalično-opozičných poslancov, dobre vedel, čo činí. Podporou Lisabonskej zmluvy si SMK utužila kredit v Bruseli, z čoho môže v budúcnosti ťažiť pre svoje menšinové ciele na všetkých frontoch. Tvrdenia, že SMK kolaborovala s Ficovým Smerom za nejaké ústupky, sú iba neškodným sánkovaním po povrchu ľadovca. Aj nad chválami spokojného šéfa národniarov sa predseda SMK môže iba pousmiať. Veď jeho etnostrana vyhrala na plnej čiare. Kritici Lisabonskej zmluvy upozorňujú na jej protinárodný charakter, na to, že podporuje vznik veľkého byrokratického kolosa, ktorý obmedzuje právomoci malých štátov. Českí senátori práve z tohto dôvodu tomu podali podnet na Ústavný súd ČR: domnievajú sa, že Lisabonská zmluva je v rozpore s českou ústavou. Toľko kritizovaný Csáky môže byť spokojný. Slovákom naozaj pomohol - dostal ich tam, kde ešte viac zoslabnú. Čo viac si môže politik SMK želať?


O čo ide v Lisabonskej zmluve?

• EÚ sa stáva právnickou osobou a nástupcom Európskeho spoločenstva • ruší sa právo veta asi v 50 oblastiach • zavádza sa klauzula vzájomnej obrany, pričom obrana EÚ sa ešte tesnejšie primkýna k NATO • od roku 2014 sa počet komisárov Európskej komisie zmenšuje z 27 na 18 • Európsky parlament sa bude zaoberať väčším počtom legislatívnych oblastí a počet jeho členov sa zmenší na 751 (Slovensko príde o jedného europoslanca) • hlasovanie v Rade EÚ sa od roku 2017 mení na systém „dvojitej väčšiny" (rada schváli opatrenie, ak ho podporí 55 percent členských štátov zastupujúcich aspoň 65 percent populácie EÚ) • zavádza sa „doložka vystúpenia", ktorá umožňuje prípadné opustenie EÚ členským štátom


„Schválenie Lisabonskej zmluvy znamená pomalý a tichý vznik štátu Európska únia. Jeho tvorcovia to nepriznajú, pretože vznikom štátu EÚ zaniknú členské štáty únie. Vzniká do istej miery podvodom. EÚ bude štát bez európskeho národa, bude to štát, ktorý nebude vlasťou. Bude veľkou ríšou byrokracie. Postavenie Slovenska po ratifikácii bude čo do rozsahu kompetencií podobné ako v bývalom Československu, teda znamenalo by to návrat pred rok 1993."

(Vladimír Palko, poslanec NR SR za KDH)