Foto: Pavel Kapusta
Muž v horúcom kresle
Igor Štefanov: Bublina okolo nástenkového tendra spľasne
Ľudovít Števko, Pavel Kapusta
„Teším sa na spoluprácu s novým pánom ministrom. Myslím si, že ide o veľmi schopného a zručného človeka," povedal premiér Robert Fico, keď 14. apríla minulého roku v Prezidentskom paláci uvádzal do funkcie nového šéfa ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.
Nový minister však pochádzal zo Žiliny, bol funkcionárom SNS, pracoval na ministerstve aj za Janušeka, a to sa mu nemohlo na stránkach novín len tak prepiecť. Opozícia v spolupráci s médiami postupovala podľa známeho príslovia Kto do mlyna chodí, ľahko sa zamúči a na novom ministrovi nenechal tento dvojzáprah suchej nitky. Nástenkový tender ako strašidelný tieň zacláňal všetko pozitívne, čo urobil tento muž vo svojom odbore predtým. Ale zdá sa, že po mediálnej kanonáde a troch odvolávaniach v parlamente je vyrovnaný sám so sebou ako človek, ktorý absolvoval krst ohňom s vedomím, že nepochybil. Igor Štefanov.
O vašom pôsobení na ministerstve sa už popísalo všeličo. Ale o súkromí muža sediaceho v horúcom kresle ministra výstavby nevieme takmer nič. Nemohli by ste povedať niečo o sebe, o svojej rodine?
Súkromie je pre mňa veľmi vzácne a som rád, keď sa o ňom ani veľa nevie. Trváte na svojej otázke?
Tak nám aspoň prezraďte, aký bol váš kariérny postup...
Jedenásť rokov som pracoval v Colnej správe, potom som prešiel do oblasti stavebníctva, pôsobil som v Žilina Investe, kde sa pripravovali podmienky na výstavbu fabriky Kia Motors. Tam som pracoval ako riaditeľ pre vnútornú správu spoločnosti. Keď sa Slovenská národná strana po voľbách v roku 2006 stala súčasťou vládnej koalície, dostal som od predsedu Jána Slotu ponuku pracovať na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja.
Stačilo slovo Jána Slotu a už ste boli vo funkcii na ministerstve?
Nie, musel som sa prihlásiť a obstáť vo výberovom konaní. Na ministerstve som pracoval ako generálny riaditeľ Agentúry na podporu regionálneho rozvoja. Po odvolaní môjho predchodcu, pána Janušeka som dostal ďalšiu ponuku - zastávať post ministra. To však už viete.
Ponuka je jedna vec a druhá sú vaše pocity. V tom čase bolo vaše ministerstvo pre tzv. nástenkový tender na pranieri - neváhali ste nad tým či áno, alebo nie?
Som človek disciplinovaný a keď treba pokračovať v začatej práci, nezvyknem cúvnuť. Pochopiteľne, človek aj zapochybuje, ale nebolo to natoľko vážne, aby som rozmýšľal niekoľko dní. Musel som sa rozhodnúť rýchlo, ako mnohokrát v živote.
Ale predsa, bol tu nenormálny mediálny tlak. Nemali ste obavy, že táto nepríjemná kauza bude eskalovať, že sa ešte neskončil boj, v ktorom nemusíte byť víťazom?
Vedel som, čo ma čaká. Išiel som do toho s vedomím, že boj nebude jednoduchý. Dôkazom toho boli až tri opozičné návrhy na moje odvolanie v parlamente. Ako je známe, tie tri pokusy boli neúspešné.
Ako sa s odstupom času pozeráte na kauzu nástenkový tender?
Pre mňa je nástenkový tender obrovská, nezmyselne nafúknutá bublina. Predpokladám, že v najbližších dňoch budeme môcť hovoriť o veciach otvorenejšie. Predbežne zopakujem len známy fakt: Brusel zastavil v tejto veci proti nám impeachment a Slovenská republika nepríde ani o cent. Verím, že aj prebiehajúce kontroly dopadnú dobre, že prostriedky neboli vynaložené neúčelne. Som vnútorne hlboko presvedčený, že bublina okolo nástenkového tendra spľasne.
Ako ste ľudsky prežívali tie mediálne útoky? Čo na to vaša rodina?
Do funkcie som išiel s vedomím, že čosi takéto príde a bude to treba znášať. Myslím si, že som dosť odolný človek a viem útoky ustáť a viem aj argumentovať bez taľafatiek, vo vecnej rovine. Problém, ako ste naznačili, spočíva v rodine. Veľmi zle to pretriasanie v médiách znášala moja manželka, zle to znášajú moje deti, môj otec a moja sestra. Po tejto stránke ma medializácia a „popularita" neteší, ale verím, že každá pesnička sa raz dospieva a nakoniec môj stôl zostane čistý.
Nepredpokladáte, že do volieb dá opozícia v poradí štvrtý návrh na vaše odvolanie?
To sa stať môže. Ja opozíciu neriadim a v predvolebnom čase môže využiť všetky možnosti, aby to ktorémukoľvek členovi vlády osladila.
Protokol Najvyššieho kontrolného úradu už máte zrejme v rukách a len ťažko si možno predstaviť, že všetko, čo sa udialo v známej kauze nástenkového tendra, je v absolútnom poriadku. Teraz nejde len o chyby vášho predchodcu. Ste presvedčený, že sa na ministerstve aj pod vaším vedením nestala nejaká zásadná chyba?
Keď ľudia niečo robia, urobia aj chyby - nie sú stroje. Viem však, že nejaké zásadné, systémové porušenia zákona v protokole Najvyššieho kontrolného úradu nie sú. Samozrejme, protokol už máme k dispozícii, ale vzhľadom na to, že nie je uzavretý, nechcel by som veci predbiehať a bližšie komentovať.
Čo všetko obsahuje práca na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja?
Otázka je jednoduchá, ale odpoveď širšia a zložitejšia. Na tomto ministerstve sú tri veľmi dôležité sekcie. Prvou je Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, kde som predtým pracoval ako generálny riaditeľ, ktorá sa zaoberá čerpaním eurofondov. V tejto agentúre sa implementovalo 14 operačných programov, čo nie je na nijakom inom ministerstve, a dovolím si tvrdiť, že počas mojej prítomnosti sme dosahovali len vynikajúce výsledky. Máme stopercentné čerpanie v každom operačnom programe. V tomto programovacom období už máme v operačných programoch, ako je regionálny operačný program a operačný program Bratislavský kraj, čerpanie prekročené cez 100 percent. Vo vzťahu k roku 2007, kde je povinnosť vyčerpať len určitú sumu, sme o viac ako rok predstihli termín. Tie reči o tom, aká je katastrofálna situácia v čerpaní eurofondov, nie sú pravdivé, nezakladajú sa na reálnych číslach.
Ktoré sú ďalšie dôležité sekcie?
Popri Agentúre na podporu regionálneho rozvoja je tu ešte Centrálny koordinačný orgán a Sekcia stavebníctva a bytovej politiky, ktorá každoročne poskytuje veľké finančné prostriedky, spolu so Štátnym fondom rozvoja bývania, na stavbu tisícov bytov, opravu domov. Sekcia stavebníctva vydáva aj množstvo expertíz pre ministerstvo dopravy a ďalšie útvary, riadi krajské stavebné úrady, vydáva certifikáty na odborne spôsobilé osoby a vykonáva ďalšie činnosti.
Ako ste spomenuli, na vašom ministerstve pôsobí tzv. Centrálny koordinačný orgán, o ktorý mal svojho času záujem podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Ako funguje tento neraz aj kritizovaný útvar ministerstva?
Dovolím si tvrdiť, že Centrálny koordinačný orgán pracuje v prospech všetkých operačných programov, komunikuje úspešne s Bruselom a je etablovaný a veľmi dobre zapísaný vo všetkých riadiacich orgánoch.
Kam sa začlení Centrálny koordinačný orgán po plánovanom zlúčení vášho ministerstva výstavby a ministerstva hospodárstva?
Prejde na Úrad vlády. K tomu zatiaľ netreba ďalší komentár, lebo až čas ukáže, či je to dobré riešenie.
Čo si myslíte o zlúčení dvoch dôležitých ministerstiev, teda ministerstva hospodárstva a ministerstva výstavby?
Naše ministerstvo je podľa môjho názoru konsolidované, schopné riešiť všetky problémy počnúc stavebníctvom, cez eurofondy, až po expertízy a vydávanie certifikátov. Má obrovský záber. Neodvážim sa predpovedať, aký následok bude mať zlúčenie. Ako som naznačil, čas bude najlepší rozhodca.
Vláda, ktorej súčasťou ste aj vy, tvrdí, že zlúčením ministerstiev sa ušetria nemalé prostriedky. Ušetrí sa na ľuďoch?
Priveľmi zoštíhliť personálne kapacity asi nebude možné, pretože agenda je rozsiahla a niekto ju bude musieť vykonávať. Predpokladám - a premiér to tak aj myslí, že celé útvary budú presunuté či už na Úrad vlády, alebo na ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, prípadne na ministerstvo hospodárstva a výstavby. Verím, že ľudia, ktorí pracujú v týchto útvaroch, neskončia na ulici.
Vaše vyjadrenia k zlučovaniu ministerstiev sú dosť opatrné. Ako ste hlasovali o týchto otázkach vo vláde?
Je to o politike. Taká bola dohoda a bolo to aj v programovom vyhlásení vlády, že sa bude zoštíhľovať. Všetci sme sa hlásili k racionalizácii, k úspore financií. Malo by nejaký význam ísť hlavou proti múru?
Veľkou súčasnou témou je program zatepľovania. Pred príchodom zimy, najmä koncom minulého roka sa zatepľovalo všade, takmer na nepoznanie sa menili fasády dovtedy sivých panelákov. Má vláda, teda aj vaše ministerstvo, dostatok prostriedkov, aby vyhovelo všetkým žiadostiam?
Do vládneho programu zatepľovania bolo vložených 71 miliónov eur. Tieto obrovské peniaze sa vyčerpali do konca roka 2009, vlastne za pol roka, čo je neuveriteľná úspešnosť. Som zástancom myšlienky, aby vláda našla a vyčlenila aj ďalšie financie na zatepľovanie domov, pretože tu nedávame peniaze zadarmo, tu priamo vytvárame pracovné miesta, zabezpečujeme, aby nám nekrachovali firmy, znižujeme energetickú náročnosť. Obyvatelia zateplených domov šetria peniaze za energiu a má to efekt pre výrobcov aj dopravcov zatepľovacích systémov. Napokon, ide aj o estetiku našich sídlisk. Ako ste uviedli, na tých domoch je to vidieť, ulice sídlisk rozkvitli ako lúka na jar.
Len pre zaujímavosť, akými materiálmi sa u nás zatepľuje?
Zatepľovacích systémov je niekoľko. Od výšky dvadsať metrov sa používa najmä minerálna vata a minerálna vlna, pretože polystyrén pri určitej teplote môže pri požiari začať horieť a hasiči by sa do výšky nad dvadsať metrov dosť dobre nedostali. Každý zo zatepľovacích systémov má svoje výhody aj nevýhody. S polystyrénom sa dobre pracuje, dobre na ňom držia sieťky a omietky.
Efektívnosť zatepľovania je nesporná. Aká je jeho životnosť?
Dvadsať až tridsať rokov.
Do kompetencií vášho ministerstva spadá aj výstavba či rekonštrukcia škôl. Donedávna bol pohľad na fasády škôl aj do interiérov školských zariadení žalostný. Čo podniklo ministerstvo výstavby v tomto smere?
Zo 60. a 70. rokov tu bol v školskej infraštruktúre obrovský modernizačný dlh. Ministerstvo výstavby schválilo skoro 800 projektov na rekonštrukciu materských, základných a stredných škôl, do ktorých chodia státisíce detí. Školy sa zateplili, vymenili sa okná, opravili strechy, vybudovali sa počítačové učebne, bezbariérové prístupy, sociálne zariadenia, a tak ďalej. V obciach dnes školy doslova svietia doďaleka.
Odkiaľ vzalo ministerstvo na to peniaze? Z eurofondov?
Samozrejme. Ministerstvo výstavby riadi aj tieto operačné programy, o nich som už hovoril. Okrem toho sme uskutočnili takmer 500 projektov regenerácie sídiel, námestí, oddychových zón so zeleňou, osvetlenia a chodníkov v obciach. V rámci regionálneho operačného programu sa podporili projekty takmer tisícky kilometrov ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú v správe vyšších územných celkov. Ďalej sme podporili zhruba 130 hasičských a záchranných zborov a v rámci Bratislavského kraja asi 50 malých a stredných podnikateľských firiem. Ešte doplním, že aj v rámci cezhraničnej spolupráce bolo dodnes schválených vyše 330 projektov, čo je podľa mňa slušný výsledok.
Podľa akého kľúča sa schvaľujú jednotlivé projekty? Kto o tom rozhoduje?
V prvom rade musí byť v Bruseli schválený operačný program, ktorý už predtým odobrí aj vláda Slovenskej republiky. Potom sa vypíšu výzvy s podmienkami pre verejný aj súkromný subjekt a po prihlásení sa hodnotí každý projekt po odbornej a formálnej stránke. Výberová komisia dá odporúčanie ministrovi a ten projekt svojím podpisom schvaľuje. Žiadateľ vzápätí vypíše verejné obstarávanie, dodá nám výsledky verejného obstarávania a keď je všetko v poriadku, podpíšeme s ním zmluvu. Potom môže žiadateľ začať stavať.
Ľudí asi najviac zaujíma bývanie. Štátny fond rozvoja bývania je nejaký čas na svete a súvisí zrejme aj s aktivitami vášho ministerstva. Aká je situácia s výstavbou bytov?
Od roku 2006 dodnes bolo dotáciami podporených 12 500 bytov, obnovilo sa vyše 100-tisíc bytov, to znamená takých bytov, kde sa zatepľovalo, kde sa odstraňovali systémové poruchy, vymieňali okná. Zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa využilo viac ako 14 miliárd slovenských korún. Každý rok sa postaví zhruba tritisíc nových bytov.
Boli časy, keď Slovenská národná strana mala v agentúrnych prieskumoch slušné voličské preferencie, ale dnes to už také ružové nie je. Nie sú za tým medializované kauzy na vašich ministerstvách?
Už Goebbels počas 2. svetovej vojny tvrdil, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Ak bude o vás niekto sto dní dennodenne písať, že ste lotor, zlodej a klamár, niečo z týchto prívlastkov vám prischne, lebo verejnosť je ovplyvniteľná. Napriek tomu verím, že voliči sú ľudia s otvorenou hlavou, že si vedia vytvoriť vlastný názor aj napriek agresívnej mediálnej propagande.
SNS prišla o ministrov nie v dôsledku tlaku médií, ale v dôsledku rozhodnutia predsedu vlády. Alebo podľa vás nešlo o chyby a zodpovednosť jednotlivých ministrov, napríklad v rezorte životného prostredia?
Už som hovoril, človek je tvor omylný a robí chyby. Niekedy sa aj z maličkostí urobí problém. Keď vidím váš nedopitý pohár, môžem o ňom povedať, že je poloplný alebo poloprázdny. Závisí to od uhla pohľadu. Aj jedno, aj druhé je pravda, ale neznie to tak isto. Možno by sme si mohli položiť otázku: Je teraz na ministerstve životného prostredia všetko v poriadku?
Okrem toho, že ste vo funkcii ministra, ste aj funkcionárom politickej strany, čo znamená, že okrem odborných úloh musíte plniť aj isté politické zadania. Ako sa tieto dve veci znášajú - odbornosť a politika?
Ľahká otázka - ťažšia odpoveď. Pravda je, že som členom Slovenskej národnej strany a že som aj členom vlády. Nie je to nič neprirodzené. Keď sa kreovala vláda, tým, že SNS do nej vstúpila, podporila zároveň jej program. Programové vyhlásenie vlády nie je v rozpore s programom Slovenskej národnej strany, takže moje postavenie ministra nie je v nijakom rozpore s postavením politika. Na druhej strane, súčasná funkcia mi nedáva veľký priestor na nejakú väčšiu politickú činnosť, čiže sa viac zameriavam na odbornú prácu na ministerstve.
Ako minister skladáte účty predsedovi strany?
Som členom predsedníctva a tam sa riešia politické a čiastočne aj odborné veci. Prirodzene, predsedu strany zaujíma, ako sa napĺňajú priority Slovenskej národnej strany, nemôžem však povedať, že by nejako zasahoval do mojich rozhodnutí, ktoré robím z pozície ministra.
V prípade ministra školstva Jána Mikolaja však opozícia vyčíta politický vplyv vašej strany na činnosť a konkrétne výstupy tohto ministerstva, napríklad pri geografických názvoch v učebniciach, či pri novej koncepcii učebníc dejepisu, ktoré vraj dávajú väčší dôraz na národnú históriu, ako by to bol akýsi nacionalistický, neodpustiteľný hriech. Nepripadá vám takýto výplod ducha aj zo strany niektorých médií absurdný?
Pripadá. Najmä ak hovoria do odborných vecí, ktoré nepoznajú. Niekedy mám pocit, že všetko, čo je nenormálne, čo sa vymyká zo zaužívaných princípov morálky, začína byť normou. Niektorí novinári akoby mali radosť z toho, že tento druh dekadencie predkladajú verejnosti ako čosi prirodzené a normálne. Myslím si, že obyčajným ľuďom, ktorí každý deň chodia do práce a starajú sa o rodinu, musí pripadať takýto prístup chorý.
Má podľa vás terajší koaličný trojzáprah šancu pokračovať aj po voľbách?
Splnili sme náročné maastrichtské kritériá a prijali sme euro, čo sa z nových krajín Európskej únie v strednej Európe nepodarilo nikomu. Budúcnosť ukáže, že sme si nepočínali zle ani v čase hospodárskej krízy. Myslím si, že táto koalícia dokázala svoju schopnosť vládnuť, že má veľkú šancu a potenciál pokračovať ďalej po voľbách.
Viete si sám seba predstaviť vo funkcii ministra aj po voľbách?
Takáto úvaha pred voľbami je naozaj predčasná.
Dá sa tomu rozumieť aj tak, že ďalšie ministerské kreslo je pre vás nezaujímavé?
Niekto si môže myslieť, že byť ministrom je nejaký veľký honor, ale verte mi, vôbec to tak nie je. Človek má obrovskú zodpovednosť, má neohraničenú pracovnú dobu skoro bez oddychu a výsledky práce ľudia nie vždy ocenia. Niekedy sa cítim ako štvaná zver.