Foto: SITA
Na rázcestí
Podpora tymošenkovskej vízie Ukrajiny je v rozpore so strategickými záujmami SR
Pavol David
Volebná kampaň na Ukrajine vrcholí. Svet s napätím očakáva, ktorý z kandidátov víťazne zasadne do prezidentského kresla.
Druhé kolo prezidentských volieb, stanovené na 7. februára, sľubuje neľútostný politický boj medzi lídrom hlavnej opozičnej Strany regiónov Viktorom Janukovyčom (35,7 percenta hlasov) a terajšou premiérkou Juliou Tymošenkovou (24,8 percenta). V súvislosti s oranžovými udalosťami z roku 2004 je zrejmé, že podpásové údery nebudú nijakou zriedkavosťou.
Katalyzátor vzťahov
Ukrajinská premiérka Julia Tymošenková sa dostala do povedomia svetovej verejnosti v roku 2004 práve počas oranžovej revolúcie. Rodáčka z Dnepropetrovska bola líderkou opozície, ktorá si podľa vopred pripraveného scenára masovými demonštráciami vynútila opakovanie druhého kola prezidentských volieb. „Demokratický" prevrat však nebol spontánnou reakciou más, nespokojných s volebným víťazstvom Viktora Janukovyča, ako sa to predložilo na podnose svetu sediacemu pred televíznymi obrazovkami. USA v tom období na Ukrajinu vynaložili údajne vyše 50 miliónov dolárov. Nie zbytočne - z udalostí vyšiel nový víťaz volieb Viktor Juščenko a Tymošenková dostala v januári 2005 ako odmenu za účinkovanie vo veľkolepej šou post premiérky v jeho vláde. O necelých osem mesiacov však prezident vládu odvolal, vraj pre neschopnosť riešiť vnútropolitickú situáciu. Tým sa politická kariéra Tymošenkovej, ktorá zastáva v krajine vysoký post napriek tomu, že nikdy nevyhrala voľby, neskončila. Na post premiérky sa vrátila 18. decembra 2007. V týchto voľbách ju podporuje politická strana BJUT - Blok Julie Tymošenkovej, ktorej je líderkou.
Na opačnej strane zákopov stoja Komunistická strana Ukrajiny a Sociálnodemokratická strana Ukrajiny, ktoré v októbri 2009 vytvorili národne a prorusky orientovaný Blok ľavých a ľavocentrických síl. Ten momentálne organizačne aj politicky stojí za druhým kandidátom, lídrom najsilnejšej opozičnej Strany regiónov Viktorom Janukovyčom.
Obaja kandidáti sa diametrálne rozchádzajú predovšetkým v predstavách o zahraničnopolitickej orientácii Ukrajiny. Kým Janukovyč vidí budúcnosť v proruskom smerovaní s dôrazom na národné idey, Tymošenková sa stala symbolom proamerickej Ukrajiny, resp. Ukrajiny začlenenej v EÚ. Nečudo, že sa výsledkom volieb prikladá taká dôležitosť - náš východný sused zohráva strategickú úlohu vo vzťahoch medzi západnou Európou, USA a Ruskom.
Východ kontra západ
Teritórium Ukrajiny možno z ideologického hľadiska rozdeliť na západnú a východnú časť. Východná Ukrajina je spolu s Bieloruskom pre Rusov akousi kolískou ich kultúry a bola dlho pod ich vplyvom. Na západnú časť vplývalo viac Poľsko a Litva. Toto rozdelenie sa dnes premieta aj do politického presvedčenia voličov: na západe Ukrajiny jednoznačne vedie BJUT, na juhovýchode je lídrom Strana regiónov. Zjednodušene povedané - smerom na východ silnie proruská orientácia. Všeobecne má však najvyššiu voličskú podporu Strana regiónov Ukrajiny. Potvrdí sa tento fakt aj v druhom kole prezidentských volieb? Zmení sa súčasné proeurópske, predovšetkým však proamerické smerovanie Ukrajiny?
O druhé kolo ukrajinských prezidentských volieb je enormný záujem. Na Ukrajine sa zaregistrovalo už 3 334 zahraničných pozorovateľov. V prípade „nesprávneho" výsledku tak budú môcť zasiahnuť okamžitým spochybňovaním legálnosti volieb. Z množstva najmä treťosektorových „pozorovateľov" možno veľmi ľahko vydedukovať, koho pravdu budú na území suverénneho štátu presadzovať. Práve pozorovatelia odobrili pri posledných neslávne slávnych voľbách Jučšenka vo funkcii. Funkcie generálneho kontrolóra sa pravdepodobne zhostí veľvyslanec USA na Ukrajine John Tefft, mimochodom, bývalý veľvyslanec v Gruzínsku práve v období vojenského konfliktu s Ruskom.
Okolo možných volebných výsledkov panuje množstvo dohadov. Objavujú sa dokonca predpoklady o stiahnutí sa Tymošenkovej do politického úzadia, ak vyhrá Janukovyč. Vzhľadom na jej mocenské ambície to však nie je veľmi pravdepodobné.
Pochopiteľnejšie vyznievajú obavy z možnej manipulácie volebných výsledkov. V kuloároch sa hovorí o dôležitej úlohe nedávno odvolaného ministra vnútra Jurija Lucenka, z ktorého je v súlade s Tymošenkovej plánmi momentálne prvý tajomník ministra vnútra. Tak má totiž pod palcom celý mechanizmus moci, nevyhnutný na možnú destabilizáciu situácie po voľbách, sfalšovanie výsledkov, alebo dokonca na zmarenie volieb v prípade, ak by sa väčšina občanov rozhodla „nesprávne". Vinu by, samozrejme, pripísali Strane regiónov.
Nestačí len vyhrať
Opozícia považuje manipuláciu volieb za natoľko pravdepodobnú, že zvažuje dokonca dohľad nad volebnými miestnosťami. O nie celkom čistých úmysloch rivalky Janukovyča hovorí napríklad pokus dostať pod kontrolu typografický kombinát Ukrajina na nezákonnú tlač hlasovacích lístkov, alebo už spomínané opätovné vymenovanie odvolaného Lucenka do funkcie prvého tajomníka ministra vnútra. Opozičná Strana regiónov sa už dlhšie snažila o jeho odvolanie pre údajné časté narúšanie zákonov.
K prozaickým nekalým praktikám patrí masové kupovanie voličov, predovšetkým na vidieku. Týmto spôsobom mohla Tymošenková získať v prvom kole prezidentských volieb navyše až 700-tisíc hlasov. Okrem toho, ako v každých voľbách, BJUT bojuje o ľahko ovplyvniteľných voličských juniorov.
Neveľmi čestný prístup Tymošenkovej dokazujú aj negatívne skúsenosti z prvého kola. Vláda vytvárala umelé prekážky s cieľom znížiť účasť voličov ostatných kandidátov. Podľa Jeleny Bondarenkovej, poslankyne za Stranu regiónov, bol na niektorých pozvánkach nepresne uvedený čas volieb, členovia volebných komisií neprijímali niektoré zákonom uznávané doklady totožnosti - konkrétne cestovný pas - a niektoré volebné lístky boli dokonca vopred označené perom. A tak možno v druhom kole opäť očakávať maximálne úsilie o zníženie rozdielu voličských hlasov všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi.
Vo svojej predvolebnej rétorike používa Tymošenková aj u nás známe delenie voličov na demokratických a nedemokratických. Tí prví sú, samozrejme, tí čo svoj hlas v nijakom prípade nedajú Janukovyčovi. Takýmto delením voličov na dobrých a zlých sa vytvára ilúzia politického nepriateľa, proti ktorému sa tí dobrí musia spojiť. Takéto taktizovanie môže priniesť ovocie predovšetkým u prvovoličov. Niektorí Ukrajinci však Tymošenkovej už natoľko nedôverujú, že podľa politológov budú napríklad mnohí Juščenkovi voliči hlasovať radšej za Janukovyča ako za ňu.
Rozruch v prvom kole spôsobili aj falošní pozorovatelia z Gruzínska, ktorí vyvolávali nepokoje vo volebných miestnostiach a v niektorých volebných miestnostiach dokonca napádali voličov. Nuž, podľa trpkých skúseností z roku 2004 nestačí len vyhrať voľby, výsledky treba ešte aj chrániť.
Sami proti sebe
Ukrajina stojí momentálne na rázcestí. Jej výber 7. februára môže výrazným spôsobom zasiahnuť do medzinárodných vzťahov minimálne európskeho priestoru. Na jednej strane má všetky predpoklady stať sa dôveryhodným partnerom pri formovaní jednotného ekonomického priestoru Ruska a Európy. Vzájomné vzťahy Ruska a Ukrajiny, nielen obchodné, za posledné roky upadli v dôsledku prozápadnej politiky Ukrajiny. Za to obdobie Rusko, Bielorusko a Kazachstan prešli kus cesty vo vytvorení jednotného ekonomického priestoru. Pre Janukovyča je v prípade volebného víťazstva prioritou obnova strategických partnerských vzťahov s Ruskom. Jednu z najdôležitejších úloh vidí v zabezpečení spoľahlivého transportu ruského plynu cez Ukrajinu. Janukovyč je zástancom vytvorenia konzorcia, v ktorom by Rusko figurovalo ako dodávateľ, Európa ako spotrebiteľ a Ukrajina ako tranzitná krajina. Slovensko ako jeden z mála spotrebiteľov, odkázaných práve na dodávky ruského plynu, by malo podobný scenár vítať s väčším nadšením. Ak by sa totiž plynová kríza zopakovala, doplatíme na ňu z celej Európy predovšetkým my. Národný a patriotický podtón predvolebnej kampane Janukovyča však istým kruhom na Slovensku neznie veľmi melodicky, keďže nie je v súlade s politickým smerovaním Európskej únie ani transatlantických štruktúr. Prounionistické a proamerické kruhy na Slovensku sa prikláňajú k tymošenkovskej vízii budúcnosti Ukrajiny. V prípade, že by Tymošenkovej k víťazstvu „ktosi" pomohol, ďalší scenár ukrajinského vývoja je ľahko predpokladateľný. Očakávať možno aj ďalšie kroky smerom k vstupu do NATO. S tým súvisí aj ochota poskytnúť priestor pre vojenské bázy NATO, ktoré by sa tak dostalo ešte bližšie k Rusku. USA a EÚ podporovaním Tymošenkovej sledujú vlastné geopolitické ciele. Čo by však získal malý slovanský štát? Podpora prozápadnej orientácie Ukrajiny z našej strany je jednoznačne v rozpore so strategickými záujmami Slovenskej republiky. Je načase uplatňovať zdravý rozum, veď v prípade, že by vývoj u nášho východného suseda nabral ešte ostrejší protiruský smer, logické odvetné opatrenia Moskvy pri zvyšujúcej sa platobnej neschopnosti Kyjeva by na seba isto nedali dlho čakať. V prípade zastavenia dodávok ropy či plynu cez Ukrajinu by sme nemali len problém, odkiaľ nenahraditeľné suroviny v potrebnom množstve získať, ale prišli by sme aj o obrovské zisky z tranzitu cez naše územie.