Foto: TASR/Pavel Neubauer
Táto krajina?
Pavol Janík
Spojenie „táto krajina" sa stalo veľmi charakteristické a frekventované pre určité spoločenské kruhy - najmä keď ho začal hojne používať premiér koaličných vlád po roku 1998 Mikuláš Dzurinda.
Treba jasne poznamenať, že „táto krajina" aj v anglickej podobe „this country" označuje krajinu, v ktorej práve sme; kým „moja či naša krajina" (po anglicky „my or our country") označuje krajinu, ktorá je mojou alebo našou vlasťou. V angličtine dokonca existuje úslovie „right or wrong, my country", čo možno preložiť vo význame „je to predsa len moja vlasť, či už je v práve, alebo nie je". Jednoducho - vytrvalí používatelia spojenia „táto krajina" sústavne - či už vedome alebo podvedome - dávajú najavo, že vysloviť názov Slovensko sa im prieči a mimoriadne sa im bridí v súvislosti s pojmami naša krajina, vlasť, rodná zem, domovina či otčina. Aby sme sa odpútali od našich malých pomerov a od domácej terminológie, môžeme pokojne poukázať na fakt, že aj svetová angličtina oplýva množstvom rovnoznačných slov - homeland, home country, mother country, motherland, fatherland atď.
Zdá sa, že na Slovensku niektorí sofistikovaní manipulátori verejnej mienky, ktorí majú v angličtine krásne pomenovanie „spin doctors", teda doslovne fachmani na prekrúcanie, vývrtky či hru s rotáciou (falšou), skrátka - experti na propagandu, by mali obligátne absolvovať kurz a test občianskej lojálnosti - podľa možnosti k Slovenskej republike. Inak sa nemožno zbaviť dojmu, že u nás je naozaj ešte stále kľúčovou otázkou, ktorí politici sa tu vlastne cítia doma.