Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Večný terč - Harabin

Pravda je na mojej strane, preto nemám obavy z ničoho, hovorí predseda Najvyššieho súdu

Erika Lehotszká, Pavel Kapusta

V predvolebných tancoch okolo Štefana Harabina a zdvihnutých ukazovákoch najmä mravokárcov z KDH, ktoré poukazujú na nelichotivý stav slovenskej justície, sa neskrýva nijaká zložitá hádanka.

V odpovedi na ňu by napríklad stačilo, aby Daniel Lipšic zostúpil z mediálnej kazateľnice a pokorne, po kresťansky sa vyznal z politickej pýchy, nevraživosti a osočovania blížneho svojho.

Niekoľkoročná kampaň proti Harabinovi, ktorej udáva tón bývalý minister spravodlivosti Lipšic, ten, čo všade bol a všetko vie, by skolila nejedného človeka s trochu slabšími nervami. Ukazuje sa, že terč nepretržitej mediálnej streľby, terajší predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin nie je labilná nátura. Proti útokom sa legálne bráni, tak ako mu to umožňuje zákon. S médiami sa súdi a vyhráva. Doteraz právoplatne vysúdil takmer 6 miliónov korún, za ktoré si mohol kúpiť byt. Nevedno, či sa médiám oplatí dehonestácia v justícii známej osobnosti, či vopred nekalkulujú s prípadnou stratou, ktorá je podľa ich prepočtov nižšia ako politický - mediálny zisk. Už dva roky totiž panuje predvolebná nálada a dobrá je každá príležitosť verejne „odpíliť" ministra alebo kohokoľvek, ak sa jeho funkcia v štátnych službách spája s koalíciou.

Vnútorná studená vojna
Súdnictvo je v očiach verejnosti na nízkych priečkach v rebríčku dôveryhodnosti a jeho dnešný stav sa dá, pravdaže hyperbolicky, hodnotiť ako vnútorná studená vojna. Signatárom tzv. Piatich viet nevyhovuje nový predseda Najvyššieho súdu SR ani Súdna rada. Príčiny nespokojnosti istej časti sudcov sú podľa Štefana Harabina prozaické: „Pokiaľ dostali vyplatené štrnáste platy, boli spokojní. Osobne považujem signatárov za úzku skupinu fanúšikov jedného bývalého ministra. Ich nespokojnosť je vlastne nostalgiou za časmi, keď sa mali dobre. Dnes musia pojednávať a pracovať. Verejne sa pýtam, čo si zaslúži sudca, mne je jedno, akú politickú akciu podpísal, keď sa v dôsledku jeho chyby sa dostane na slobodu obžalovaný z najvážnejšieho zločinu vraždy? Podľa mňa si nezaslúži ani plat, ani obliekať si sudcovský talár."

Sudcovský stav, ktorý predstavuje jednu z mocí v štáte, stojí momentálne pred dilemou - čo s hromadnými žalobami na štát vo veci ich údajnej diskriminácie, keďže bežní sudcovia mali niekoľkonásobne nižšie platy ako sudcovia bývalého Špeciálneho súdu. Vedú sa reči o morálke, pričom sudcovia robia iba to, čo im umožňuje zákon. „Najspravodlivejší poslanec" Daniel Lipšic sa opäť ozval, ostrie svojich výpadov, pôvodne namierených proti sudcom, obrátil proti ministerke spravodlivosti a, prirodzene, proti svojmu úhlavnému nepriateľovi Štefanovi Harabinovi. Viní ich z organizovania hromadného podávania žalôb a zo všetkých hriechov, aké kedy spáchala slovenská justícia. O signatároch Piatich viet a JUDr. Jane Dubovcovej pán poslanec taktne mlčí. Medzi sudcami, čo žalovali štát a požadovali odškodné, bola aj sudkyňa Dubovcová, pravda, kým bola sudkyňa, kým sa neocitla na kandidátke SDKÚ. Teraz, ako členka pravicovej strany, ktorá sa uchádza o priazeň voličov, žalobu upravila, už nechce peniaze z pochopiteľných dôvodov - mohlo by jej to poškodiť v politickej kariére.

Proti „laboratórnym pokusom"
A čo dodať k problematike Špeciálneho súdu, ktorá zapĺňala stránky novín, odkedy tento súd existoval? Harabin nie neopodstatnene hovorí, že to bol „mediálny pomník za viac ako pol miliardy korún". Spredu prísne strážená brána Špeciálneho súdu v Pezinku mala zozadu deravý plot. Obrazne i doslova. Celý cirkus okolo tohto projektu skončil až Ústavný súd, keď rozhodol, že bol postavený na neústavných pilieroch. Nesystémový a drahý model Špeciálneho súdu sa neosvedčil. Kým platia trestné kódexy, superrýchle konania sú nezmyslom, rovnako aj prezentácia zvláštnych, neovplyvniteľných výkonov pri postihovaní zločinnosti, ktoré by zvládol aj obyčajný, t. j. okresný, prípadne krajský súd.

Daniel Lipšic si na Špeciálnom súde a verbálnych útokoch proti Harabinovi založil svoju politickú živnosť. Osobná neznášanlivosť Harabinových názorov je staršieho dáta, tiahne sa ako červená niť od čias, keď Lipšic ako začínajúci vedúci úradník na ministerstve spravodlivosti spolu so svojím nadriadeným Jánom Čarnogurským presadzovali v justícii „laboratórne pokusy", s ktorými si Štefan Harabin, vtedy ako skúsený sudca a predseda Najvyššieho súdu, dovolil nesúhlasiť. Rozdielnosť názorov, či odborno-profesionálne spory pravdepodobne neboli jedinou príčinou pretrvávajúceho konfliktu. Štefan Harabin o tom hovorí: „Keď som sa stal ministrom spravodlivosti (po D. Lipšicovi), poukázal som na fakt, že pán Lipšic si dal tesne pred voľbami (v roku 2006 - pozn. autorov) zo štátnych peňazí urobiť súkromný prieskum o svojej osobe, za ktorý štát zaplatil takmer 2,4 milióna korún... Tiež som poukázal na to, že Daniel Lipšic nezískal justičnú skúšku v súlade so zákonom, pretože nikdy nebol na súde. Preto aj oprávnenie vykonávať povolanie advokáta, ktoré získal na základe tejto skúšky, visí vo vzduchu. Ak 1 400 sudcov robilo justičnú skúšku zákonným spôsobom, malo by sa to vyžadovať aj od bývalého ministra."

Vysúdené peniaze na charitu
V mediálnej a zjavne tiež spolitizovanej hre je neustále živená kauza údajných Harabinových kontaktov s kosovským Al­báncom pochybnej povesti Bakim Sadikim. S tým Bakim Sadikim, ktorému udelila slovenské štátne občianstvo - čuduj sa svete - Dzurindova vláda, ktorej členom bol aj Daniel Lipšic. Na verejnosti sa mal vytvoriť dojem, akoby Harabin podporoval drogovú mafiu. Práve ten Harabin, ktorý spomedzi slovenských sudcov udelil najviac doživotných trestov za závažné zločiny. Predseda Najvyššieho súdu sa k prípadu Sadiki vyjadril takto: „Keď pán Lipšic tvrdí, že Švajčiarsko malo proti pánovi B. S. silnejšie dôkazy ako Slovensko, potom sa čudujem, prečo ako minister spravodlivosti nezariadil jeho vydanie do Švajčiarska... Môj materský senát na Najvyššom súde, keďže som to ja nemohol pojednávať, pretože som poznal jeho manželku, zrušil oslobodzujúci rozsudok a vrátil na nové konanie, pričom naznačil, že treba už vypočuť iba dvoch svedkov. Rezort vnútra vtedy viedol podpredseda KDH - prečo za osem rokov nezabezpečili vypočutie tých dvoch svedkov, nezabezpečili dôkazy a nevydali obvineného do Švajčiarska a namiesto toho mu Dzurindova vláda udelila štátne občianstvo?"

Údajný prepis rozhovoru Štefana Harabina s Bakim Sadikim sa opakoval v tlačených i elektronických médiách v pravidelných intervaloch. Hoci samotný rozhovor obsahuje iba zopár banálnych, priam holých viet a absolútne nič nenaznačuje, má to byť účinná zbraň proti vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti a terajšiemu predsedovi Najvyššieho súdu: Aha, pozná sa s mafiánom! Napriek tomu, že človek nikdy nevie, kedy v živote stretne podnikateľa a kedy mafiána a kedy oboch v jednom, musí si položiť otázku: Kto a prečo odpočúva telefonické hovory, ukladá ich do archívu, manipuluje nimi a vyťahuje ich po rokoch, keď príde príhodný čas? Môžu byť takéto „prepisy" telefonických hovorov reálne?

„Ak by reálny prepis existoval, musel by mi byť predsa ako dotknutej osobe doručený," odpovedá na našu otázku Štefan Harabin. „Nič také sa nestalo. Je to neuveriteľná manipulácia." V tejto súvislosti už dal predseda Najvyššieho súdu na Generálnu prokuratúru návrh na mimosúdne odškodnenie. Ak neuspeje, bude uplatňovať vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre, ale aj k médiám, ktoré tzv. „prepis" zverejňujú, súdny postup s cieľom očistenia svojho mena a peniaze, ktoré vysúdi, mieni venovať na charitu.

„Mne nič iné ako súdna cesta v obrane proti mediálnym útokom neostáva. Pravda je totiž na mojej strane, preto nemám obavy z ničoho," uzatvára debatu na tému „kauza prepisu" Štefan Harabin, ktorému sotva poskytne niektoré mainstreamové médium hoci len nepatrný priestor na sebaobranu. My tak robíme práve preto a z toho istého dôvodu nedávame priestor útočiacej strane. Aj obete útokov majú svoje právo prehovoriť.

Fotografia:
Štefan Harabin sa proti neutíchajúcim útokom bráni súdnou cestou - nič iné mu nezostáva. Od médií za klamstvá o svojej osobe doteraz vysúdil už skoro 6 miliónov korún.