Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Foto: Ivona OreškováFoto: Ivona Orešková

V jednom balíku služieb

Anna Belousovová: Útokmi na SNS dávajú koaliční partneri do rúk opozície nástroje na výhru

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Politika ako zaužívaná mužská doména spôsobuje, že ženy to v tejto sfére nemajú ľahké. Keď sa v politike neraz nevyberaným spôsobom škriepia muži - všetko je v poriadku, ale keď sa ozve sebavedomá žena, hneď sa na jej hlavu zosype celý rad nelichotivých prívlastkov.

Žena v politike by vraj mala byť iná ako muži, nemala by bojovať ich zbraňami, mala by sa usmievať aspoň ako Radičová a nemala by hovoriť za každých okolností pravdu. Mala by ju cudne „zatĺkať" ako neverná manželka. Táto politička je iná. Neprekrýva klamstvá iných zhovievavým úsmevom, je priama vo vyjadreniach, povie, čo si myslí. Nerobí si ťažkú hlavu zo svojich prípadných nepriateľov, preto sa jej darí uchovávať mladistvý vzhľad a nezaťaženú myseľ. Podpredsedníčka slovenského parlamentu a prvá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany Anna Belousovová.

Nie je to tak dávno, čo bola Slovenská národná strana oporou koalície minimálne v otázkach národnoštátneho záujmu Slovákov. Dnes sa partnerské koaličné strany pozerajú na SNS cez prsty. Prečo?
Slovenská národná strana vstupovala do tejto koalície úprimne. Aj keď budem hovoriť pravdu o našich vzťahoch, nikdy sa v našej strane neznížime k útokom na našich koaličných partnerov. Myslím si, že dozrel čas pomenovať niektoré veci pravým menom a nemlčať. Doteraz, v záujme stability koalície a politickej stability na Slovensku, v neľahkom čase ekonomickej krízy, keď nám odvolávali ministrov, keď nás trestali aj za veci, za ktoré sme nemohli, sme boli dosť ticho. Možno vyhovuje tak koalícii, ako aj opozícii, aby sa všetky kauzy, minulé, súčasné a možno aj budúce pripísali na vrub Slovenskej národnej strany. Akoby SNS mala zohrávať úlohu čierneho Petra a ostatní boli čistí, spravodliví a najlepší.

Nie je ten čierny Peter vo vašich rukách tak trochu aj vinou SNS? Čomu pripisujete, že koaliční partneri začali potajomky hrať proti vám?
Odpoveď je jednoduchá: Nastal čas boja o voliča a všetci myslia len na seba a všetko vidia len po horizont 12. júna. Je to veľká chyba, lebo týmto postupom dávame do rúk opozície nástroje na výhru. Opozícia, ktorá donedávna nemala alternatívu a nevedela sa dohodnúť ani na tom, akým spôsobom má nasmerovať toľko omieľanú zmenu, sa teraz smeje na našich chybách, zjednocuje sa. A podľa prieskumov, ktoré ktosi z pozadia financuje, vnucuje sa občanom Slovenska možnosť zostavenia vlády terajšou opozíciou. Pýtam sa: Ako môže občan vnímať prestrelky medzi partnermi v koalícii, najmä útoky na SNS a používanie dvojakého metra na ministrov? Prirodzene, vníma to negatívne a stráca tým celá koalícia, nielen naša strana.

Podľa vás by mala koalícia držať za jeden povraz až do volieb a pokračovať spolu aj po voľbách?
My sme voličom hovorili, že toto štvorročné obdobie bolo po všetkých stránkach pre Slovensko a jeho občanov úspešné. Úspešné o to viac, že sme znášali dôsledky svetovej ekonomickej krízy a udržali sme politickú stabilitu. SNS udržala túto stabilitu aj za cenu obetí, tým, že sme držali chrbát, keď nás aj neprávom bili. Išlo nám o to, aby sme nerozkývali nielen politickú stabilitu, ale aj ekonomiku Slovenska s možnými nepriaznivými sociálnymi dôsledkami. Tvrdili sme a tvrdíme - ak bolo toto obdobie úspešné, tak prečo ho nezopakovať? Hovoriť voličom - dajte percentá len nám a po dvanástom sa uvidí - je egoistické.

Pred voľbami je politika každej strany egoistická, ide o preferencie, o moc a koaličné dohody idú stranou. Myslíte si, že by sa mohlo a malo postupovať inak - napríklad ísť do volieb ruka v ruke so spoločným programom?
Tak by som to neformulovala, ale voličovi treba jasne povedať, aká je alternatíva ďalšieho vývoja Slovenska. Tvrdíme, že Slovensko má len dve možnosti - buď sa vráti k tomu, čo tu bolo za Dzurindu, alebo bude pokračovať v pozitívnom vývoji v doterajšom vládnom zoskupení. My však ako keby sme chybami našich koaličných partnerov dávali najavo, že nie sme schopní v budúcnosti viesť Slovensko.

Smer často hovorí, že povolebnú koalíciu určí až povolebná matematika, ale niektoré opozičné strany sa vyjadrili že so Smerom do koalície nepôjdu. Nie je v tom paradox, keď najsilnejšia strana nikoho zo spolupráce nevylučuje, ale najsilnejšiu stranu už z tejto spolupráce časť opozície vylučuje?
Je to paradox, lebo sa nevylučujú z budúcej spolupráce vlastne ani nositelia programu dvoch Dzurindových vlád, ktorí poškodzovali národno-štátne záujmy, rozpredávali strategické podniky, prijímali antisociálne zákony. Náznaky, že Slovenskú národnú stranu by mohlo nahradiť KDH, prípadne Most-Híd nevzbudzujú dôveru a spochybňujú celú koalíciu. Volič vie, že aj keď dá hlas jednej strane, že sa musí zostaviť koalícia a nie mu je ľahostajné, s kým pôjde do vlády tá jeho strana.

Čiže podceňuje voliča ten politik, ktorý hovorí, že my môžeme ísť po voľbách do koalície s kýmkoľvek?
Pravdaže. Ľudia predsa rozmýšľajú a sú jednoznačné signály, že voliči chcú túto koalíciu. Vidia nás v jednom balíku služieb, v symbióze tohto vládnutia, v jeho sociálnom programe, v národnom programe, ktorý vniesla do tejto vládnej koalície práve SNS.

Národný program vo vláde Roberta Fica je nepochybne zásluha SNS a mnohí to aj takto vnímajú. Pre bežného človeka je však prioritou jeho sociálne postavenie...
Nechcem hovoriť o našich konkrétnych rezortoch, ale napríklad na Slovensku sa opravila každá štvrtá škola, postavilo sa od roku 1989 najviac bytov, čiže plníme aj sociálny program. A teraz z pozície predvolebného egoizmu máme zrušiť alternatívu tohto vládnutia?

Hovorme konkrétne: Premiér odvolal vášho ministra Igora Štefanova. Bolo to pre jeho chyby v tzv. nástenkovom tendri alebo pre mediálny a opozičný tlak, ktorý ovplyvnil aj verejnú mienku?
Neviem, čo bolo v pozadí a aké tlaky tam boli, ale vo vzťahu k SNS to posudzujem ako používanie dvojitého metra. Inak sa nazerá na chyby, ktoré urobia ministri SNS, a inak na chyby ministrov Smeru. My sme tým hromozvodom, keď chce niekto ukázať, že vie byť prísny a principiálny. Ľudia si pamätajú prešľapy konkrétnych ministrov, ktorí síce odišli akoby dobrovoľne, ale vzápätí sa ocitli napríklad na teplom mieste v zahraničných službách.

Koho máte na mysli?
Konkrétne pána Kašického.

A keď hovoríme o ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja, ten nerobil chyby?
Štefanov bol odvolaný nespravodlivo. Sebakriticky do vlastných radov priznávam, že ak by nástenkový tender nebol nástenkový a bol by riadne oznámený vo všetkých médiách, tak by sa nič nestalo, nebol by dôvod rozvíriť tento prípad. Určite, chyba sa stala, mala sa dodržať litera zákona, preto aj bola vyvodená politická zodpovednosť v prípade ministra Janušeka. Nespravodlivé však bolo následné odvolanie Štefanova. Podľa tohto vzorca by mal byť na druhý deň po vymenovaní odvolaný aj tretí minister v poradí, Ján Mikolaj? Čiže odvolávanie ministrov SNS by malo pokračovať až po bod nula?

Premiér však dosť dlho váhal, veď o okolnostiach nástenkového tendra sa vedelo aj bez záverov Najvyššieho kontrolného úradu...
Možno je to moja politická naivita, ale je zaujímavé, že o odvolaní Štefanova sme sa dozvedeli polhodinu potom, čo sa skončilo posledné dôležité hlasovanie na predposlednej schôdzi NR SR. Ako keby naši koaliční partneri čakali na výsledok hlasovania, kým ešte podporíme, nevediac čo sa chystá, všetky dôležité vládne návrhy zákonov podľa hesla: Černoch urobil, černoch môže odísť.

Pripúšťate úvahu, že toto je jeden zo signálov, že Smer už so SNS do ďalšej koalície nepôjde, že sa obzerá po iných partneroch? Na druhej strane, nečrtá sa nová povolebná koalícia opozičných strán?
Opozícii na čele s SDKÚ ide v blížiacich sa voľbách o veľa, ak nepoviem, že o všetko. Otázka sa dá položiť aj takto: Ak by bola koalícia zložená zo súčasných opozičných strán funkčná, aké ďalšie kauzy prania špinavých peňazí vylezú z hniezda SDKÚ? Táto strana sa bytostne potrebuje dostať k výkonnej moci, aby mohli zatušovať všetko, na čo by sa ešte mohlo prísť. Možno preto urobil Dzurinda jeden krok vzad, aby neprovokoval voličov, aby mohol potom urobiť dva kroky vpred.

Máte na mysli známu taktiku - keď sa voliči hnevajú, na pomoc príde Radičová?
Práve preto aj dnes strká do popredia Radičovú, ktorú ja pre seba nazývam Dzurindovou škraboškou, lebo keď treba zakryť nejaké Dzurindove prechmaty, priskočí táto pani. V prípade antisociálnych reforiem, ktoré zariadil sociálny netvor Kaník, ako ho volali, bolo treba nájsť človeka, čo to prekryje - našla sa Radičová. Pod jej taktovkou sa pred voľbami na oklamanie voličov prijalo dvadsať pekne vyzerajúcich sociálnych zákonov a po voľbách sa všetky zosekali, postupne, krok za krokom.

Na poslednej schôdzi NR SR ste iniciovali uznesenie k urážlivým vyhláseniam maďarského europoslanca Csanáda Szegediho, že Slováci nikdy neboli štátotvorným národom a mali by sa naučiť maďarčinu. Vami navrhované stanovisko napokon neprešlo, lebo sa stalo príčinou sporu medzi vami a poslancom Smeru Jurajom Horváthom, predsedom zahraničnopolitického výboru. Čo bolo podstatou nedorozumení? Koaličná rada nevedela o tejto vašej iniciatíve?
Koaličnú radu som o tom informovala. Nik z koaličných partnerov nepovedal, že sa chce podieľať na formulácii uznesenia, partneri sa vyslovili, že súhlasia so zaradením tohto bodu do programu rokovania NR SR. Brala som to ako automatický prejav podpory. Zaskočilo ma, že pár minút pred svojím vystúpením pán Horváth poslancom niečo porozdával, čo vlastne zmietlo zmysel a hodnotu toho, čo sme sledovali mojím návrhom. My sme jasne formulovali svoj postoj, že Národná rada musí takto reagovať kvôli národno-štátnym záujmom Slovenska.

Prečo bolo pre vás neprijateľné navrhované stanovisko Smeru?
S čím som nemohla súhlasiť a prečo som aj vystúpila, bola posledná formulácia, že spoločne by sme mali potláčať prejavy extrémizmu v oboch krajinách, teda v Maďarsku aj na Slovensku. Akýže je extrémizmus na Slovensku? S Maďarmi sa hádam delíme o extrémizmus? To je nielen podliezanie, ale šľahanie sa bičom za chyby, ktoré robia Maďari. Na Slovensku sa nevraždia Cigáni tak ako v Maďarsku, u nás nepochodujú neofašisti ako v Ma­ďarsku, tu sa neútočí na ambasády ako v Maďarsku, tu nezaznievajú štvavé fašistické výroky. Takúto politiku nenazývam európskou politikou, ale preľaknutou, nesvojprávnou politikou.

Juraj Horváth argumentoval aj tým, že nie je dôstojné pre slovenský parlament dávať vyhlásenia k výrokom akéhosi mladíka Szegediho...
V tomto prípade vôbec nejde o vek. Szegedi je poslanec európskeho parlamentu, politik zastupujúci stranu, ktorú podporuje každý piaty Maďar a ktorá má reálne šance, aby sa stala po voľbách druhou najsilnejšou politickou silou v Maďarsku. A to je už nebezpečný signál. Okrem toho, ak vezmeme do úvahy ďalší fakt, že 60 percent maďarských voličov podporuje Orbána, ktorý tvrdí, že na severe Maďarsko susedí s Poľskom, čiže hovorí inými slovami to isté čo Szegedi a Jobbik, že Slovenská republika pre nich neexistuje, tak by sme sa mali zobudiť. Národná rada je povolaná a povinná chrániť národno-štátne záujmy, a zaujať stanovisko k vážnym politickým excesom nášho južného suseda.

Váš vztýčený varovný prst v parlamente asi nebol len nejakým predvolebným gestom. Silná káva pre vládu Slovenskej republiky a všetkých jej občanov je aj nedávne vyjadrenie maďarského prezidenta Solyoma, že na Slovensku by sa mala na maďarských školách vyučovať slovenčina ako cudzí jazyk. Teda slovenčina by mala byť pre istú časť slovenských občanov cudzím jazykom. Počuli ste niekedy od európskeho politika podobné vyjadrenie?
Ide o vážnu vec, lebo vyjadrenia Solyoma korešpondujú s ideoló­giou Jobbiku. V istom zmysle sa situácia opakuje. Za Dzurindovej vlády sa žiaci slovenských škôl s vyučovacím jazykom maďarským učili z učebníc dovezených z Maďarska. V nich sa o Slovensku písalo ako o Felvidéku, v nich sa dehonestovali slovenské historické osobnosti. Keď minister Mikolaj rázne odmietol takéto učebné texty, vznikol konflikt a hrnuli sa sem socialisti pomaly z celej Európy na čele s Hannesom Swobodom. Čo vlastne robí maďarský prezident? Vyvoláva svojimi výrokmi dojem, akoby sa načahoval cez hranice a hovoril, toto všetko je naše, toto sú cezhraniční maďarskí občania. Na Solyoma ako prvá zareagovala SNS, bohužiaľ, médiá nám takmer nedali priestor. Ak zdvíhame varovný prst, nie je to z nedostatku inej práce, lebo ako vidíte, politická klíma v Maďarsku sa nemení - či je pri moci ľavičiar alebo pravičiar - oficiálna politika je dlhodobo politikou šovinizmu a tolerovaného extrémizmu.

Z čoho vyplýva ten šovinizmus v Maďarsku, ten pocit ukrivdenosti a zároveň nepochopiteľnej nadradenosti vyvoleného národa byť lídrom národov v strednej Európe?
Vyplýva to z komplexu, ktorý my voláme Uhorsko a pre ktorý oni majú nostalgický názov Veľké Maďarsko. Rozpad monarchií po prvej svetovej vojne a tým aj zánik Uhorska, v Európe známeho ako žalár národov, je pre Maďarov traumou aj zdrojom komplexu, ktorého sa nevedia zbaviť. Rovnako sa skončila pre Maďarov aj druhá svetová vojna. Kým na malom Slovensku bolo jedno z najväčších európskych povstaní proti fašizmu, Maďari hrdiaci sa svojou minulosťou to nedokázali, u nich mal fašizmus tuhé korene. Šípové kríže Ferenca Szálasiho vraždili židov a hádzali do Dunaja do poslednej chvíle pred oslobodením Budapešti Červenou armádou. Maďari sa znovu ocitli na strane porazených a porážky v dvoch svetových vojnách museli zanechať stopy vo vedomí národa.

Protislovenské výpady maďarských politikov nenachádzajú na Slovensku primeraný ohlas. Stále sme v akomsi zvláštnom postavení, bránime sa, vysvetľujeme. Nemala by naša diplomacia odpovedať na útoky ofenzívnejšie?
Mala. V prvom rade by slovenská diplomacia mala zintenzívniť svoju činnosť vo vzťahu k Európskej únii. Keďže sme členmi EÚ tak ako Maďari, potom musíme orgány únie informovať, aké signály Maďarsko vysiela a čo sa tam deje. My sme na Solyomove vyjadrenia reagovali výzvou našej politickej reprezentácie na nastolenie požiadavky, aby Maďarsko v roku 2011 neprevzalo predsedníctvo EÚ. Predsa nie je možné, aby Európskej únii predsedal štát, ktorý má okrem ekonomických problémov také obrovské problémy s nacionalizmom a extrémizmom. Lebo nemožno tomu, kto sa hrá so zápalkami, zveriť stráženie skladu s muníciou.

Ako sa vám javí napríklad možnosť spoločných diplomatických postupov krajín ako Slovensko, Srbsko a Rumunsko, ktoré sa môžu cítiť ohrozené maďarskou nacionalistickou politikou?
Áno, aj bilaterálne či mnohostranné rokovania štátov, ktoré majú problémy s maďarskou menšinou, by mali byť istou cestou. Maďarskí nacionalistickí politici a extrémisti si dovoľujú tam, kde necítia odpor. Prehnané nacionalistické požiadavky, aké majú k nám či Rumunsku, nemajú napríklad smerom k Rakúsku, hoci tam tiež žije maďarská menšina. Naša diplomacia by mala zintenzívniť svoju činnosť. Nemala by sa hrať na srdečné priateľstvo takým spôsobom, ako sme boli svedkami pri stretnutiach zahraničných výborov NR SR a maďarského Národného zhromaždenia, keď sa Milan Urbáni objímal so svojím maďarským kolegom, namiesto toho, aby sa jasne prezentovali naše stanoviská, náš nesúhlas so šovinistickou menšinovou politikou nášho suseda.

Podľa toho čo hovoríte - nesusedíme náhodou v strednej Európe so susedom, ktorý sedí na sude s pušným prachom?
Susedíme a mali by si to uvedomiť aj voliči a nezveriť vládu do rúk piatej kolóne alebo tým, ktorí dokázali s ňou kolaborovať. Nie je nijakým objavom, že to bola celá terajšia opozícia.

Slovenské väčšinové médiá vystupňovali svoj odpor proti vlasteneckému zákonu z dielne SNS a spolu s niektorými „mimovládkami" navodili dojem, akoby celé Slovensko bolo proti vám. Ako sa pozeráte na tú až neskutočnú kampaň najmä proti hraniu hymny na školách?
Zákon je každému zrozumiteľný a netreba podliehať tomu, čo sa snažia vzbudiť médiá, napriek tomu, že majú veľkú moc.

Podľa výskumov agentúry Polis väčšina Slovákov vraj so zákonom nesúhlasí...
O manipulatívnych praktikách objednaných a zaplatených prieskumov vieme svoje. Od zodpovednosti majú ďaleko. Na zodpovednosť treba zobrať aj niektorých predstaviteľov tretieho sektora. Keby som bola Sorosom alebo iným ich sponzorom, nedám im ani dolár, pretože zorganizovať protest niekoľkých stoviek mladých ľudí z celého Slovenska, pre ktorých to bolo vítané pobavenie, a vydávať to za celonárodný odpor je smiešne. Pokiaľ ide o umiestnenie štátnych znakov v školských zariadeniach, nechápem, ako to môže treťosektorovým aktivistom prekážať. Radšej by si mali žiaci vyvesiť na stenu vylisovanú marihuanu za potlesku tretieho sektora? Deti neohrozuje vlastenecký zákon a hranie hymny, ale legalizácia marihuany, ktorú požaduje strana SaS. Lenže proti tejto absurdite nik neprotestuje. My máme na tento zákon len pozitívne reakcie. K tomu chcem ešte dodať, že zákon o vlastenec­tve nebol len naším zákonom, lebo ho demokraticky prijala parlamentná väčšina. Zákon nie je o tom, že niekoho nútime čosi milovať - ale či miluješ, alebo nemiluješ - úctu vzdáš.

Domnievate sa, že treťosektorovému tlaku a médiám poľahol predseda vlády a napokon aj prezident, keď Robert Fico vyzval Ivana Gašparoviča vrátiť zákon do parlamentu na opätovné prerokovanie pre príliš skorý dátum účinnosti a hlava štátu tak napokon urobila, aj keď s jeho obsahom, ako povedali - nemá ani jeden z nich problém?
Na to nech si odpovie každý sám. Či premiér a prezident povedali skutočné dôvody vrátenia zákona a o akú hru ide, budeme vedieť až po novom hlasovaní.

Má podľa vás zákon šancu prejsť v opätovnom hlasovaní v parlamente?
Budeme múdrejší po hlasovaní, ktoré bude na poslednej májovej schôdzi. Závisí od predsedu parlamentu, či zaradí do programu hlasovanie o vlasteneckom zákone. Zákon sa otvorí v druhom čítaní, pričom sa bude hovoriť len o pripomienke prezidenta. Potom sa posúva do tretieho čítania a hlasuje sa o zákone ako celku. Musí byť schválený 76 hlasmi. Som realistický optimista, ale dávam na zváženie, že ak tento zákon neprejde, je tu otázka, či to stálo za to riskovať pre dátum účinnosti celý zákon. V Smere je predsa dosť poslancov, ktorí mohli počas prerokúvania zákona navrhnúť zmenu jeho účinnosti.

Čo urobí SNS, ak zákon neprejde?
V tomto volebnom období už nebudeme môcť urobiť nič, v novom parlamente však ako prvý krok znova tento zákon navrhneme. Ak zákon nebude po druhýkrát schválený, bude to zlé vysvedčenie pre prezidenta aj premiéra.

Bez ohľadu na to, kto vytvorí po voľbách na Slovensku vládu - ste pripravení pôsobiť aj v opozícii?
V nijakom prípade. Slovenská národná strana má sebavedomie a má dôvody na to, aby sa pripravovala do koalície.